Bohatstvo posledného lýdskeho kráľa, ktorý sa volal Kroisos alebo tiež Krésus, sa stalo príslovečným, doslova synonymom pre veľkých boháčov. Lýdske mince mali rôzne hodnoty, a preto boli použiteľné pre všetky spoločenské skupiny.
Lýdiu zanedlho nasledovali aj grécke mestské štáty. V priebehu niekoľkých desaťročí sa v nich začínajú raziť krásne mince rôznej hodnoty. V Aténach to bolo v r. 575 pred n. l. a v Korinte 570 pred n. l. Na výrobu aténskych mincí sa používalo striebro z dolov Laurion, asi 40 km južne od Atén.
Za Filipa II. Macedónskeho, ktorý zjednotil Grécko a Macedóniu, sa prvýkrát v histórii použili mince na propagáciu kráľa. Na zlatom statéri bol zobrazený Filipov triumf v pretekoch dvojkolesových vozíkov na olympijských hrách v r. 356 pred n. l.
Zhruba v siedmom storočí pred n. l. začali čínsky vládcovia raziť prvé mince. Boli z bronzu a mali neobvyklý tvar : napríklad malé nože a dýky. Na každom takomto predmete bol nápis uvádzajúci miesto pôvodu a váhu. Guľaté mince sa v Číne objavili medzi 6. až 3. storočím pred n. l. Pretože boli z kovu, ktorý mal malú hodnotu a boli nevhodné pre nákupy drahého tovaru.
V 3. storočí pred n. l. sa v Ríme bežne používali ako peniaze bronzové tyčinky, ktoré boli neskôr vystriedané oveľa pohodlnejšími mincami. V porovnaní s Grékmi či gréckymi kolóniami v južnom Taliansku alebo na Sicílii začali Rimania používať mince pomerne neskoro a veľmi skoro, v priebehu druhej púnskej vojny, v nich znížili obsah drahého kovu.
Až cisár Augustus rímsky mincový systém zreformoval a za jeho vlády sa začali raziť mince takmer z rýdzeho kovu - zlaté, strieborné, mosadzné a medené.

Papierové peniaze :

Papierové peniaze postupne začali nahradzovať aj kovové mince. Papierové peniaze sa ľahšie vyrábajú, ich vlastná hodnota je oveľa nižšia ako hodnota mince vyrobenej napríklad z medi. Čiže ak minca 1Sk váži 3,75g 5000 korunová bankovka by mala odpovedať 18,75 kg kovu použitého v 1Sk minci. Lenže túto hodnotu ukrýva (odhliadnuc od ochranných prvkov bankovky) kúsok papiera.
Tieto papierové peniaze majú takúto všeobecne uznávanú hodnotu nie preto, že sú vzácne alebo jedinečné, ale preto, že ich každý v spoločnosti vníma ako výmenný prostriedok určitej hodnoty. Ľudia nechcú tieto peniaze pre ne samotné (vzhľad, materiál, číslo na nich), ale pre ich vymeniteľnosť za určitý množstvo tovaru alebo služieb.