Peniaze sú čokoľvek, čo slúži ako bežne prijímaný prostriedok výmeny či platenia. V ich vývoji môžeme zaznamenať niekoľko historických etáp – od naturálnej výmeny, keď peniaze nadobúdali formu komodít, až sa vyvinuli k bankovým peniazom, do podoby papierového obeživa, šekových účtov, či platobných kariet.

História peňazí :

História peňazí je pestrá a dlhá. Siaha až do doby kamennej a bronzovej. Už vtedy existovala výmena. Platilo sa šperkami, oblečením, mušľami, tabakom, ale tiež tkaninami, dobytkom a kovmi. V Číne dokonca kúsky hodvábnych šatiek, neskôr sa z praktických dôvodov uchytili najmä platidlá s trvalejšou hodnotou - odvážené kúsky zlata, striebra, bronzu či lazuritu. Až do siedmeho storočia pred naším letopočtom ľudia pravé peniaze nepoznali. Vôbec prvé peniaze vznikli v Malej Ázii, kde sa s nimi zoznámili Gréci, od nich ich prevzali Rimania a potom celý vtedajší civilizovaný svet. Tak vznikli peniaze. Ale aj v dobách, keď už dávno obiehali len mince a bankovky, sa ľudia k výmene vracali. Najmä počas politických prevratov a hospodárskych kríz.

Rozdelenie Peňazí :
- Komoditné peniaze
- Kovové peniaze
- Papierové peniaze
- Bankové Peniaze
- Elektronické peniaze

Komoditné peniaze :

Najstaršie platidlá sa objavujú približne pred 11 000 rokmi. Bol to dobytok a neskôr poľnohospodárske plodiny. Postupom času sa platilo kúskami medi, cínu, olova a predovšetkým obilím, najmä jačmeňom. Ten fungoval ako drobné platidlo, podobne ako neskôr bronzové mince. V krajinách Blízkeho východu a na brehoch Stredozemného mora obyvatelia ustupovali od jednoduchej naturálnej výmeny a vytvorili si miestne platidlá. Ako peniaze používali hodváb, parfémy, víno, olivový olej, pšenicu, jačmeň – komodity, ktoré sa dali ľahko rozdeliť na viac častí a nekazili sa.
Skutočné peniaze sa objavujú okolo r. 3500 pred n. l. Išlo o Mezopotámiu a peniaze tam fungovali nielen ako prostriedok výmeny, ale aj na zachovanie hodnoty.
Niektorí historici sa dokonca domnievajú, že hlavným dôvodom, prečo v tejto dobe v Mezopotámii vzniklo písmo, bola potreba zaznamenávať obchodné transakcie a účty.
Peniaze ovplyvňovali a formovali vývoj spoločnosti od samého začiatku.

Vďaka nim sa prudko rozvíjal obchod medzi Mezopotámiou, ale tiež matematika a vládci, kňazi a vysokí úradníci mohli vyberať dane a poplatky a budovať za ne nádherné stavby, ktoré prežili veky.
V Súse v dnešnom Iráne našli archeológovia hlinené známky, ktoré slúžili ako peniaze.Za tieto okrúhle známky sa dali kúpiť rôzne veci ( dobytok, ovocie .. ).
Okolo roku 2500 pred n. l. sa v Mezopotámii objavili strieborné krúžky a špirály, ktoré slúžili ako platidlo. Zásoby striebra boli konštantné, tak zostávala aj jeho cena stála.
Jednotkou bol šekel – asi 8,5 gramu striebra. Tieto šekely boli vlastne predchodcovia dnešných mincí.
Jednoduchí ľudia strieborné krúžky ani špirály takmer nepoužívali. Mali pre nich príliš vysokú hodnotu. Väčšina obyvateľov Blízkeho východu však už kolo roku 1500 pred n. l. smerovala jasne k striebru ako platidlu.
Peniaze priniesli výhodu v tom, že ľudia( národy ) si už nemuseli vyrábať všetko sami, ale tiež si mohli niektoré veci kúpiť. Z tohto vyplýva špecializácia národov na určité remeslá, čo spôsobilo vyššiu produktivitu, viac tovaru na predaj, rozkvet obchodu a celej ekonomiky.
Krúžky, špirály, ingoty a kúsky zlata a striebra používané ako platidlo mali ešte veľmi ďaleko od skutočných mincí. Chýbalo im totiž to základné, čo k mene patrí – záruku a jasné vyznačenie hodnoty. Bez toho ich ľudia obvykle od cudzincov prijímali s veľkou nedôverou alebo vôbec nie. Platidlo, ktoré malo predstavovať šekel striebra, nemuselo byť z čistého striebra, ale z nejakej lacnej zliatiny alebo mohlo byť strieborné, ale vážiť menej. Dôveryhodnosť a prijateľnosť musela byť zaručená dôveryhodným overením váhy a materiálu. Zo začiatku vládcovia overovali aspoň kamenné závažia používané k váženiu peňazí. Dali na ne vytlačiť údaj o hmotnosti a tiež svoje meno, pečať alebo oboje. Obyvatelia Mezopotámie si tak mohli byť istí aspoň správnou váhou striebra alebo zlata, aj keď s čistotou kovu to bolo ťažšie.

Cesta k minciam už bola krátka. Teraz zostávalo len vyraziť pečať, prípadne portrét vládcu a hodnotu na malé guľaté kotúčiky z drahých kovov.

Kovové peniaze :

Prvé mince boli vyrazené okolo 640 až 630 pred n. l. v Lýdii ( dnešnom západnom Turecku ). Boli to kotúčiky jantárovej farby, štandardnej veľkosti z prírodnej zliatiny rýdzeho zlata a striebra nazvanej elektrum.

Prvýkrát boli lydské mince objavené na začiatku minulého storočia v chráme bohyne Artemidy v Efeze, ktorý sa počíta medzi sedem divov sveta. Boli precízne prevedené, so znakom levov a iných veľkých zvierat, čo, ako sa predpokladá, boli pečatné znaky významných Lýdijcov.
V roku 550 pred n. l. sa lýdske mince začali raziť z čistého zlata a z čistého striebra namiesto zo zliatiny elektrum.

Bohatstvo posledného lýdskeho kráľa, ktorý sa volal Kroisos alebo tiež Krésus, sa stalo príslovečným, doslova synonymom pre veľkých boháčov. Lýdske mince mali rôzne hodnoty, a preto boli použiteľné pre všetky spoločenské skupiny.
Lýdiu zanedlho nasledovali aj grécke mestské štáty. V priebehu niekoľkých desaťročí sa v nich začínajú raziť krásne mince rôznej hodnoty. V Aténach to bolo v r. 575 pred n. l. a v Korinte 570 pred n. l. Na výrobu aténskych mincí sa používalo striebro z dolov Laurion, asi 40 km južne od Atén.
Za Filipa II. Macedónskeho, ktorý zjednotil Grécko a Macedóniu, sa prvýkrát v histórii použili mince na propagáciu kráľa. Na zlatom statéri bol zobrazený Filipov triumf v pretekoch dvojkolesových vozíkov na olympijských hrách v r. 356 pred n. l.
Zhruba v siedmom storočí pred n. l. začali čínsky vládcovia raziť prvé mince. Boli z bronzu a mali neobvyklý tvar : napríklad malé nože a dýky. Na každom takomto predmete bol nápis uvádzajúci miesto pôvodu a váhu. Guľaté mince sa v Číne objavili medzi 6. až 3. storočím pred n. l. Pretože boli z kovu, ktorý mal malú hodnotu a boli nevhodné pre nákupy drahého tovaru.
V 3. storočí pred n. l. sa v Ríme bežne používali ako peniaze bronzové tyčinky, ktoré boli neskôr vystriedané oveľa pohodlnejšími mincami. V porovnaní s Grékmi či gréckymi kolóniami v južnom Taliansku alebo na Sicílii začali Rimania používať mince pomerne neskoro a veľmi skoro, v priebehu druhej púnskej vojny, v nich znížili obsah drahého kovu.
Až cisár Augustus rímsky mincový systém zreformoval a za jeho vlády sa začali raziť mince takmer z rýdzeho kovu - zlaté, strieborné, mosadzné a medené.

Papierové peniaze :

Papierové peniaze postupne začali nahradzovať aj kovové mince. Papierové peniaze sa ľahšie vyrábajú, ich vlastná hodnota je oveľa nižšia ako hodnota mince vyrobenej napríklad z medi. Čiže ak minca 1Sk váži 3,75g 5000 korunová bankovka by mala odpovedať 18,75 kg kovu použitého v 1Sk minci. Lenže túto hodnotu ukrýva (odhliadnuc od ochranných prvkov bankovky) kúsok papiera.
Tieto papierové peniaze majú takúto všeobecne uznávanú hodnotu nie preto, že sú vzácne alebo jedinečné, ale preto, že ich každý v spoločnosti vníma ako výmenný prostriedok určitej hodnoty. Ľudia nechcú tieto peniaze pre ne samotné (vzhľad, materiál, číslo na nich), ale pre ich vymeniteľnosť za určitý množstvo tovaru alebo služieb.

Nechceme peniaze preto, aby sme ich vlastnili, ale aby sme sa ich zbavovali a ich hodnota je daná skutočnosťou, že ich môžeme použiť aj neskôr, dokonca sa tieto peniaze odložia, či prevedú inam za účelom, že za ne neskôr dostaneme viac.

Bankové peniaze :

Dnes sa postupne začínajú strácať aj papierové - doteraz dokonalé platidlá. Sú nahradzované imaginárnymi peniazmi. Tieto peniaze predstavujú číslo, ktoré je vyjadrené v danej mene. Toto číslo sa však stáva hodnotným až vtedy, keď ho majiteľovi potvrdí výpisom, šekom špecializovaný peňažný ústav. Mzdy zamestnancov sa prevádzajú priamo na účet v banke a väčšina platieb prebieha priamo z účtu alebo prostredníctvo šekov, či platobných príkazov nazývaných bankovými peniazmi.
Tieto peniaze predstavujú určitú istotu napr. nie je ich také ľahké odcudziť, či falšovať. Bankové domy už prepájajú platobné účty aj z úsporovými, dokonca aj s portfóliom akcií firiem.

Elektronické peniaze :

Stále rýchlejšie obraty peňazí, rastúce počty platieb ako aj rast populácie a s nimi rast potrieb vyžaduje aj rýchlejší a ekonomickejší spôsob spracovania prevodu peňazí. Šeky, papierové účty, výpisy sú náročné na skladovanie, tlač, likvidáciu, ale hlavne na spracovanie. S vývojom počítačových sietí a internetu sa pomaly vytrácajú aj tieto zastaralé papierové bankové peniaze a sú nahradzované elektronickou formou bankových peňazí nazývané „elektronické bankovníctvo“, ktoré dnes už poskytuje každá banka.

Služby( novodobé spôsoby platby ) :

Internet banking ( elektronické bankovníctvo )
Je služba, ktorú ocení každý užívateľ internetu, ktorý má zriadený bežný účet v banke, ktorá túto službu poskytuje. Ide o možnosť sledovania stavu bežného účtu, pohybov platieb na tomto účte, vykonávať platobné príkazy a pod. Výhodou je rýchla dostupnosť z ktoréhokoľvek miesta, kde je možný prístup k internetu. Medzi ďalšie výhody patrí aj to, že k vykonávaniu platieb nepotrebujeme pracovníka pri prepážke ani postávať dlhé chvíle v radoch. Jednoducho platbu prevedieme v ktorúkoľvek hodinu z akéhokoľvek miesta s prístupom na internet na zvolený účet vo zvolenej výške.

E-Pay
Klient banky si vyberie tovar v internetovom obchode alebo inej inštitúcie, ktorá poskytuje služby e-Pay, v interaktívnom formulári vyplní všetky potrebné informácie a pri výbere spôsobu platby si vyberie e-Pay.
Ihneď bude presmerovaný na stránku Internet bankingu danej banky. Po prihlásení sa mu zobrazí už vyplnený formulár platobného príkazu.
Potom potvrdí platbu a peniaze z jeho účtu sú okamžite poslané na účet prevádzkovateľa virtuálneho obchodu. Následne bude opäť presmerovaný na stránku internetového obchodného domu.

Týmto sa kupujúci vyhne nákupu na dobierku a má možnosť kontrolovať spôsob a výšku platby nie ako v prípade platieb prostredníctvom platobných kariet, kedy si môže obchodník vziať z účtu klienta viac ako mu prináleží. V budúcnosti sa predpokladá, že tieto platby budú poskytovať aj bežné inštitúcie ako pošta, dodávatelia energií, atď.

Card-Pay
Je spôsob použitia „elektronických peňazí“, kedy zákazník si vyberie prostredníctvom internetu tovar alebo službu, ktorú chce uhradiť, v interaktívnom formulári vyplní všetky potrebné informácie o platbe, tovare alebo službe a pri výbere spôsobu platby si zvolí platobnú kartu. Ihneď bude presmerovaný na web stránku danej banky, kde vyplní potrebné údaje - číslo svojej karty, platnosť karty a ochranný kód. Banka následne zrealizuje platbu v autorizačnom centre. Neskôr klient obdrží vysledky platby.

Dnes si nikto nedokáže predstaviť, alebo len veľmi hmlisto, že akú novú formu peňazí nám budúcnosť prinesie. Preto sa usilujme rýchlo si zvyknúť na terajšie elektronické peniaze, aby po príchode nových peňazí sme mali absolvovanú prax s elektronickými peniazmi.

Viete, že ...

- Podľa štatistiky Národnej banky Slovenska je v súčasnosti v obehu 87 miliárd korún v hotovosti. Tie sa používaním špinia a opotrebúvajú, preto sa musia často obmieňať.
- Najviac používaná bankovka na Slovensku v 20. storočí bola stokorunáčka "zelené Hradčany", ktorá obiehala 31 rokov. Do roku 1993.
- Najviac používaná minca na Slovensku v 20. storočí bola jedno korunáčka z roku 1957 so ženou sadiacou lipu, ktorá platila do roku 1993, teda 36 rokov. - Priemerná životnosť papierových peňazí bola vlani 20 mesiacov. Zo súčasných bankoviek sa najviac opotrebúvajú stovky, dvadsiatky a tisícky - presne v tomto poradí. Vydržia približne 14 mesiacov.
- Poškodené, zničené či inak opotrebované bankovky sa sťahujú z obehu a nahrádzajú novými. V komerčných bankách sa čistota bankoviek posudzuje voľným okom, v centrálnej banke na ich triedenie používajú špeciálne stroje, ktoré sú nastavené na určitý stupeň opotrebovanosti. Aj vyradené bankovky však možno ďalej použiť. Niektoré firmy v zahraničí robia zo zlisovaných zrezkov opotrebovaných a vyradených bankoviek spomienkové predmety - napríklad zvieratká či diplomatické kufríky.
- Tak ako inde vo svete aj u nás sa na platenie čoraz viac používa bezhotovostný platobný styk. Napriek tomu je v obehu z roka na rok viac bankoviek a mincí. Dôvodom sú najmä vyššie ceny tovarov a služieb, ale i mzdy.

Ak by sme však za všetko platili iba bankovkami a mincami, bolo by toto percento ešte vyššie.
- Česko-slovenské bankovky v minulosti obsahovali formaldehyd, ktorý sa po zahriatí v stopovom množstve uvoľňoval na povrch a ničil mikroorganizmy. Formaldehyd však ľudský organizmus neznášal dobre.
- V súčasnosti tlačiarne používajú papier s lepšími povrchovými vlastnosťami, aby sa bankovky menej špinili, a tým bránili množeniu mikróbov. Aj niektoré farby, používané na tlač bankoviek, hubia bacily.
- Mince a bankovky slúžia ako dopravný prostriedok pre baktérie, napríklad salmonelóza prežíva na minciach približne 9 dní.
- Pri výrobe papiera na bankovky sa namiesto zmesi bavlny a ľanu začínajú v niektorých krajinách používať polyméry. Tie totiž lepšie odolávajú vlhkému a teplému počasiu, čo žičí šíreniu ochorení. Okrem toho sa na hladkom polymérovom povrchu špina takmer nezachytáva. Polymérová austrálska päť dolárovka vydrží v obehu až 40 mesiacov, kým papierová iba 6.
- Najšpinavšími peniazmi sú japonské jeny. Preto sa dezinfikujú v špeciálnych práčkach, ktoré ich za desatinu sekundy ohrievajú na vysokú teplotu.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Platidlá (peniaze)