Trh a trhový mechanizmus

TRH A TRHOVÝ MECHANIZMUS

Trh je priestor, v ktorom si jednotlivé ekonomické subjekty vymieňajú výsledky svojej činnosti (tovary), vrátane ich objektívnych a subjektívnych podmienok, t.j. súhrn rozličných nástrojov, foriem, mechanizmov a sociálno-ekonomických vzťahov, ktoré túto výmenu umožňujú. Trh vznikov a vyvíjal sa ako výsledok vývoja tovarovej výroby a spoločenskej deľby práce. Rozvoj spoločenskej deľby práce viedol k tomu, že jednotlivé naturálne hospodárstva, ktoré pôvodne vyrábali len pre vlastnú potrebu, sa postupne začínali špecializovať, vzájomne dopĺňať, ich sebestačnosť klesala. Rástla závislosť jednotlivých výrobcov a nevyhnutnosť výmeny výsledkov ich činností.

Ekonomická teória rozlišuje naturálnu výmenu(barter), kde sa priamo vymieňa vec za vec a peňažnú výmenu, kde sa statky nevymieňajú priamo, ale prostredníctvom peňazí. Peniaze rozdeľujú priamy výmenný akt na predaj a na kúpu statkov za peniaze. Hlavné nevýhody naturálnej výmeny spočívajú v tom, že vzniká veľký problém s hľadaním kupca, pretože nie vždy je obojstranný záujem o výmenu. Peňažné hospodárstvo je výkonnejšie ako hospodárstvo s naturálnou výmenou. Trh plní v ekonomickom systéme určité presne vymedzené funkcie. Ide o riešenie troch základných otázok ekonómie - čo, ako a pre koho vyrábať. Pri ich riešení plní trh tieto úlohy:
poskytuje informácie - o kúpyschopnom dopyte, potrebách, výrobných možnostiach
poskytuje podnety pre správanie výrobcov a spotrebiteľov - aby optimálne využívali vzácne ekonomické zdroje, minimalizovali náklady
rozdeľuje dôchodky
Hlavným nositeľom informácií v trhovej ekonomike je cena tovaru a služieb. K členeniu trhov možno pristupovať z rôznych hľadísk
1. z územného hľadiska rozlišujeme:
miestny trh
regionálny trh
národný trh
medzinárodný trh
trh integračných zoskupení
svetový trh

2. Z hľadiska predmetu kúpy a predaja sa trh členia takto:
trh výrobkov a služieb (spotrebných predmetov)
trh výrobných faktorov(práce, pôdy a kapitálu
finančný trh(peňažný, kapitálový, devízový a trh drahých kovov)

3. Podľa počtu sledovaných tovarov
čiastkový trh
agregátny
Na čiastkovom trhu sa predáva vždy len jeden druh tovaru. Jeho vyčlenenie má význam v ekonomickej analýze, pretože umožňuje definovať dopyt a ponuku ako základné trhové kategórie a ich súvislosti. Agregátny trh je súhrnom čiastkových trhov.

4. Podľa stupňa organizovanosti:
organizované (napr. burza)
neorganizované, neformálne

5.

Z hľadiska podmienok pre fungovanie komponentov trhu
voľný trh
regulovaný trh(úradne alebo iným spôsobom regulované)

6. Z hľadiska súladu s existujúcim zákonodarstvom
legálny(oficiálny)
nelegálny (tzv. čierny)

Trhový mechanizmus zahŕňa vzájomné vzťahy medzi výrobcami a spotrebiteľmi. Predstavuje súhrn vzťahov a procesov, ktoré napomáhajú koordinácii slobodných rozhodnutí jednotlivých ek. subjektov pri alokácii výrobných faktorov, cenách tovarov a to na základe informácií sprostredkovaných cenovým systémom. Funguje samočinne za pomoci dopytu, ponuky a pôsobenia cien. Prostredníctvom neho kupujúci a predávajúci navzájom ovplyvňujú množstvá a ceny realizovaných tovarov. Trhový mechanizmus má tendenciu ustavične obnovovať ekonomickú rovnováhu. K hlavným prvkom trh. mechanizmu patria: trhové subjekty, trhová konkurencia, dopyt, ponuka a trhová cena.

Subjekty:
Firmy - vyrábajú tovary s cieľom ich predaja na trhu výrobkov a služieb vystupujú ako predávajúci a na trhu výrobných faktorov ako kupujúci. Cieľom je dosiahnuť zisk.
Domácnosti- vystupujú ako kupujúci na trhu výrobkov a služieb a ako predávajúci na trhu výrobných faktorov. Ich cieľom je uspokojenie svojich potrieb
Štát - je špecifický subjekt, ktorý stanovuje podmienky, ovplyvňuje a modifikuje pôsobenie trhu a odstraňuje niektoré negatívne vplyvy na ekonomiku. Reguláciou trhu sa snaží zabezpečiť stabilitu trhu, spravodlivosť rozdeľovania a efektívnosť trhového mechanizmu(obmedzenie monopolu)

Trhová konkurencia - je proces, v ktorom sa stretávajú záujmy rôznych subjektov trhu, pričom každý z nich sa snaží dosiahnuť maximálnu hmotnú výhodu.
Konkurencia medzi ponukou a dopytom - záujmy výrobcov a spotrebiteľov sú protichodné - výrobca chce draho predať, spotrebiteľ lacno kúpiť. Trhový mechanizmus zabezpečuje kompromis.
Konkurencia medzi spotrebiteľmi je motivovaná záujmom nakúpiť čo najviac a čo najlacnejšie a to hoci aj na úkor ostatných spotrebiteľov. Najviac sa prejavuje, ak je nedostatok nejakého tovaru na trhu
Konkurencia medzi výrobcami je motivovaná záujmom predať čo najviac a čo najvýhodnejšie. Základným cieľom je maximalizácia zisku a posilnenie pozície na trhu. Najviac sa prejavuje ak ponuka prevyšuje dopyt. Uskutočňuje sa v dvoch základných formách:
cenová konkurencia využíva ako nástroj boja cenu. Výrobcovia znižujú ceny tovarov v snahe prilákať spotrebiteľov od svojich konkurentov.
necenová konkurencia je založená na snahe získať zákazníka inými metódami, napr.

reklama, vyššia kvalita, príťažlivý dizajn, predaj na úver, lízing, dokonalý servis...
Z hľadiska podmienok, ktoré majú výrobcovia na trhu rozlišujeme:
dokonalú konkurenciu: ideálny stav, ktorého základom sú rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu - veľké množstvo predávajúcich a kupujúcich, trhové subjekty nemôžu ovplyvniť cenu tovarov, musia ju prijímať ako daný parameter, výrobok je homogénny čiže výrobky sa nelíšia, existuje úplná voľnosť vstupu nového výrobcu do odvetvia alebo výstupu, predpokladá sa dokonalá informovanosť o situácii na trhu. Jedinou cestou pri dokonalej konkurencii na dosiahnutie zisku je zníženie nákladov.
nedokonalá konkurencia: firma môže do určitej miery ovplyvňovať cenu, pretože vyrába výrobok, ktorý sa odlišuje od výrobkov iných firiem, jej výrobok predstavuje významnú časť ponuky trhu. Ekonomická teória rozlišuje tri základné formy: úplný monopol, oligopol a monopolistickú konkurenciu.

Fungovanie trhového mechanizmu umožňuje najefektívnejšiu alokáciu (rozmiestnenie) výroby a využitie vzácnych zdrojov. Konkurencia tiež vytvára tlak na znižovanie nákladov a zvyšovanie produktivity. Na druhej strane však smeruje k devastácii prírody a bezohľadným sociálnym dôsledkom. Z tohto hľadiska vystupuje do popredia problém rozdeľovania dôchodkov, ktorý vyvoláva otázku spravodlivosti. V moderných ekonomikách štát intervenuje do trhového systému prostredníctvom prerozdeľovania dôchodkov.

Reálny trh má viacero nedostatkov. Fungovanie je narušované existenciou monopolu, externalít a verejných statkov.
Monopol je pre spoločnosť škodlivý. Nevyrába s najnižšími nákladmi, pretože tu chýba konkurenčný tlak - je teda menej efektívny, zároveň predáva svoj tovar za vyššie ceny, čo zasahuje spotrebiteľov.
Externality sú vedľajšie efekty ekonomickej aktivity ľudí, ktoré neprechádzajú trhom. Náklady, alebo výnosy z ekonomickej činnosti subjektov sa prenášajú na tretie osoby a prinášajú im ujmu alebo prospech. Negatívne externality - ak subjekt poškodzuje transakcia alebo mu vznikajú dodatočné náklady z ekonomickej aktivity iných subjektov, pričom tie mu náklady neuhradia (napr. škody na životnom prostredí) Pozitívne externality - vznikajú ak niektoré subjekty získajú výhody bez toho, aby za ne platili.
Trh nepodnecuje výrobu verejných statkov, pretože tu chýba ziskový motív. Obyčajne sú veľmi nákladné a tak presahujú možnosti súkromného sektora.

Štát prispieva k odstraňovaniu príčin zníženej efektívnosti predovšetkým odstraňovaním prekážok konkurencie systémom antimonopolných opatrení.
Odstraňovať negatívne externality môže tiež len vláda a orgány štátnej správy najmä formou poplatkov(daní) a noriem(limitov). Verejné statky predstavujú tovary, ktoré nemožno nikomu uprieť, hoci za ne neplatí, preto ich musí poskytovať štát z prostriedkov, ktoré získal z daní.
Štát ďalej musí reagovať aj na sociálnu nerovnosť a to prostredníctvom prerozdeľovania dôchodkov.

Nerovnovážne stavy trhovej ekonomiky v dôsledku cyklických výkyvov majú pre spoločnosť a ekonomiku negatívne dôsledky - znižujú efektívnosť. Vláda sa usiluje o stabilitu ekonomického rozvoja.

Zdroje:

Lisý - Ekonómia, 1998 -