Na rozdiel od toho v podmienkach nedokonalej konkurencii môžu firmy ponúknuť za rovnakú prácu rozdielne mzdy.
Dopyt po práci je odvodeným dopytom, to znamená že závisí od dopytu po výsledkoch tejto práce (výrobky, služby). Takže keď sa výrobkoch zvýši, zvýši sa aj dopyt po pracovníkoch. O tom aká bude cena práce rozhoduje elasticita krivky ponuky práce.
Pri určovaní krivky dopytu po práci je potrebné vychádzať z hraničného produktu práce, ktorý je definovaný ako prírastok produktu pri zamestnaní dodatočnej jednotky práce. Takže v konečnom ponímaní krivka hraničného produktu práce je krivkou dopytu po práci. Ak zohľadníme tovarovo peňažné vzťahy tak krivkou dopytu firmy bude krivka príjmov z hraničného produktu (jedná sa o peňažné vyjadrenie hraničného produktu, kde dopyt firmy po výrobnom faktore závisí od ceny toho faktora, ktorý sa dáva do rovnosti s hraničným príjmom).
Medzi ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú dopyt po práci je napríklad úroveň využitia technických, technologických a organizačných znalostí, kvalita a kvantita ostatných výrobných faktorov a iné (úroveň hraničného produktu práce,….)

Pozícia štátu
Ďalším subjektom, ktorý vstupuje na trh práce je štát. Tieto zásahy štátu ovplyvňujú fungovanie trhu práce aj na strane ponuky aj na strane dopytu. Základný význam tohto subjektu je, že vytvára právny rámec trhu práce a ekonomickými nástrojmi ho ovplyvňuje.
Na strane dopytu: priame pôsobenie - štát zamestnáva časť pracovnej sily v štátnom sektore
Nepriame pôsobenie - prostredníctvom nástrojov, ktoré ovplyvňujú dopyt po práci (podpora rozvoja malých a stredných podnikov, podpora súkromného podnikania, regionálna politika, atď….). Štát môže ovplyvňovať trh práce aj daňovou politikou a systémom štátnych dotácií.
Zásahy štátu na strane ponuky sú oveľa širšie ako zásahy na strane dopytu. Jedná sa hlavne o uskutočňovanie politiky vzdelávania a rekvalifikácie, o finančnú politiku (dôchodkovú a daňovú) a podobne. A okrem toho, že sa štát podieľa na raste kvalifikovanej pracovnej sily, ovplyvňuje aj úroveň inputu a outputu - prostredníctvom politiky zamestnanosti (jeho kvalitatívnu, I kvantitatívnu stránku). Vplyv štátu je uskutočňovaný napr. Aj sociálnou politikou.

Posledným, tiež dôležitým subjektom na trhu práce sú odbory, ktoré pôsobia hlavne ako regulátory trhu. Jedná sa hlavne o tzv. tripartitné rokovania, ktorých sa zúčastňujú zamestnávatelia, odbory a vláda. Na týchto tripartitných rokovaniach sa prerokúvajú hlavne otázky vývoja, kde stanovenie, prijatie a podpísanie podmienok sa vyjadruje určitou generálnou dohodou, ktorá by mala byť prísne dodržiavaná. Odbory sú v ekonomickej teórii považujúce za jednu z vyrovnávajúcich síl na trhu práce.