Ide o takzvanú protiváhu zamestnávateľov, stelesňujúce práva zamestnancov. Zohrávajú dôležitú otázku pri riešení mzdových otázok (jedná sa prioritne o zvyšovanie miezd):
obmedzovaním ponuky práce (jedná sa o pokles ponuky, ktorý sa prejaví v zvýšení miezd, pričom však dochádza k poklesu práce)
použitím sily kolektívnej zmluvy pri zvyšovaní základných mzdových sadzieb
odporovaním zamestnávateľom, ktorí vlastnia monopolnú silu
pôsobením na zamestnávateľov, aby zvyšovali dopyt po práci
V konečnom dôsledku však pôsobenie odborov aj keď znamená na jednej strane zvýšenie mzdových sadzieb na druhej strane dochádza k poklesu zamestnanosti, k poklesu produktu a k nižšiu reálnu mzdu, takže konečný efekt ich pôsobenia je sporný.
Ak posudzujeme pôsobenie subjektov na trhu práce musíme brať do úvahy hľadisko krátkodobé aj dlhodobé.
Krátkodobé hľadisko: Ak dochádza k pomalému rastu agregátneho dopytu, za podmienok, že výroba začína rásť pomaly. Existujúca nezamestnanosť spôsobuje stav, v ktorom nie je potrebné zvyšovanie miezd na získanie dodatočnej jednotky práce. Krivka ponuky práce za takýchto podmienok nadobúda vertikálny charakter a pri pomalom raste dopytu po práci, rastie zamestnanosť a produkt, ale mzdy a ceny nerastú.
Ak predpokladáme expanziu firmy tak dopyt po práci rastie rýchlejším tempom, rastú aj mzdy a spôsobí to nárast I v ponuke práce. Táto situácia vyvoláva nárast cenovej hladiny, čo vyvoláva nárast nominálnej mzdy, ale pokles reálnej mzdy.
Dlhodobé hľadisko: Pri prechode ekonomiky jednotlivými fázami ekonomického cyklu, po určitom čase pracovníci zistia, že reálne mzdy klesajú v dôsledku nárastu cenovej hladiny (inflácie), čo má za následok zníženie reálnej ponuky práce.

Trh práce a teoria racionalnych ocakavani
Táto teória nám vo všeobecnosti hovorí, že hospodárske subjekty sa správajú racionálne a cieľavedome pri získavaní a vyhodnocovaní informácií, ako I pri ich využívaní. Impulzom pre vznik tejto teórie boli aj skúsenosti z koncepcie teórie adaptívnych očakávaní.
Podľa koncepcie adaptívnych očakávaní sa jednotlivé trhové subjekty prispôsobivo , vychádzajú z predchádzajúceho vývoja ekonomiky a ekonomických veličín a na zmeny vývoja nereagujú naraz. Zmeneným podmienkam a novej trhovej situácii prispôsobujú svoje ekonomické rozhodovanie postupne.