Na trhu práce aktívne vstupujú do vzájomných vzťahov domácnosti (predstavujú ponuku práce), firmy (kt. determinujú dopyt po práci), odbory a štát (kt. ovplyvňujú tak ponuku ako I dopyt po práci vo vzájomných tripartitných rokovaniach). Tieto všetky subjekty sa podieľajú na vytváraní makroekonomickej rovnováhy.

Asi najdôležitejším subjektom sú domácnosti, ktoré na trhu práce tvoria ponuku. Táto ponuka je ohraničená viacerými faktormi:
· Počtom práceschopného obyvateľstva
· Výškou nominálnej mzdy
· Cenovou hladinou
· Daňovým zaťažením

Rôzne pohľady
Okrem toho, že tieto zmeny pôsobia v rámci mikroekonómii (na tzv. dielčie trhy), tak vyvolávajú aj zmeny z makroekonomického hľadiska (majú dopad na agregátne trhy). Veľkosť ponuky práce súvisí v prvom rade s hraničnými nákladmi domácnosti pri vynakladaní práce a odmenou za vykonanú prácu. Domácnosť je v rovnováhe ak námaha pri práci sa rovná efektu, ktorý práca prináša. Toto vyúsťuje do ovplyvňovania veľmi dôležitého ukazovateľa v makroekonómii a tým je miera nezamestnanosti.
Tvar krivky ponuky je trochu atypický a je výsledkom charakteristického správania sa domácnosti na trhu práce. Jedná sa o vzťah medzi množstvom práce a danou mzdovou sadzbou. Na grafe je vidno že s rastom reálnej mzdy ponuka práce rastie ale od istého bodu začína ponuka klesať. Na tento trochu atypický jav existuje vysvetlenie:
pri vysokých mzdách klesá ponuka práce žien, lebo mzdy mužov sú dostatočné k zabezpečovaniu životnej úrovni rodiny. Na túto krivku pôsobia v konečnom dôsledku dva efekty, a to dôchodkový zmeny miezd a substitučný zmeny miezd, ktoré pôsobia navzájom protichodne. Pod dôchodkovým efektom rozumieme, že vyššia mzda znamená uspokojenie doterajších nárokov pri obmedzení ponuky a substitučný, ktorý hovorí že pri zvyšovaní mzdovej úrovne sa záujem o prácu zvyšuje. Takže pri vysokej mzde sú všetky ostatné alternatívy (ako napr. Voľný čas) relatívne drahšie kvôli vyšším nákladom ako pri situácii keď mzdy boli nižšie. V grafe po bod C pôsobí substitučný efekt a od bodu C začína pôsobiť dôchodkový efekt. Hlavnou časťou dopytu na trhu práce sú firmy. Základný činiteľ, ktorý vo veľkej miery ovplyvňuje tento dopyt je úroveň mzdovej sadzby. Tu treba uviesť že sa vo všeobecnosti rozlišuje cena práce pri dokonalej konkurencii a cena práce pri nedokonalej konkurencii. Pri dokonalej konkurencii je cena práce stanovená trhom a jednotlivá firma nemá možnosť sa od rovnovážnej ceny odchýliť.