1995)
1998 1999 2000 19991998 20001999
HDP 641,1 653,3 667,7 101,9 102,2
v tom
Domáci dopyt 710,8 678,1 669,3 95,4 98,7
Konečná spotreba477,4 467,1 454,5 97,8 97,3
Domácnosti 333,8 334,2 322,7 100,1 96,6
Neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam 4,5 3,4 3,5 75,6 102,9
Štátna správa 139,1 129,5 128,3 93,1 99,1
Tvorba hrubého kapitálu 233,4 211,0 214,8 90,4 101,8
Tvorba hrubého fixného kapitálu 236,8 192,2 190,9 81,2 99,3
Zmena stavu zásob -3,4 18,8 23,9 x x
Čistý vývoz -69,7 -24,8 -1,6 x x
Vývoz tovarov a služieb 433,3 448,0 519,2 103,4 115,9
Dovoz tovarov a služieb 503,0 472,8 520,8 94,0 110,2

Sprievodným javom stabilizácie ekonomiky, ako aj nedostatočnej reštrukturalizácie podnikovej sféry bolo zhoršovanie sociálnej situácie obyvateľstva. Táto skutočnosť sa v roku 2000 prejavila vo viacerých smeroch - v znížení dynamiky rastu nominálnych miezd, v poklese reálnych miezd a zamestnanosti a vo vysokej miere nezamestnanosti. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR sa v roku 2000 medziročne zvýšila o 6,5 % na 11 430 Sk, pričom dynamika jej rastu bola o 0,7 percentuálneho bodu pomalšia ako pred rokom. Úroveň priemernej mzdy bola okrem iných faktorov ovplyvnená aj realizáciou programu verejnoprospešných prác, v ktorých zárobková úroveň nedosahovala ani polovicu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR. Reálna mzda zaznamenala v priemere za rok v medziročnom porovnaní zníženie o 4,9 %. Jej záporná dynamika sa však v priebehu roka zmierňovala zo 6,1 % v 1. štvrťroku na 1,8 % v 4. štvrťroku. V súvislosti s poklesom zamestnanosti a reálnych miezd sa udržiavala priaznivá relácia medzi produktivitou práce a priemernými mzdami. Produktivita práce z HDP v prepočte na zamestnanca hospodárstva SR vzrástla v stálych cenách medziročne o 2,8 %, čo pri poklese reálnych miezd znamenalo 7,7 bodový predstih produktivity práce pred vývojom miezd.

Vývoj hrubého domáceho produktu v roku 2001
V I. polroku 2001 rast hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska dosiahol 6,2 percenta. Vývoj slovenskej ekonomiky a pozitívne predpoklady rastu HDP negatívne ovplyvní vývoj svetovej ekonomiky po útoku na USA dňa 11. septembra 2001. Začiatkom decembra 2001 prišlo k miernemu oslabeniu koruny. Pokles jej hodnoty proti euru (43,4 SKK za 1 EUR) bol ohlasom zvýšeného záujmu obchodníkov na devízovom trhu o spoločnú európsku menu. Nepochybne negatívny vplyv malo aj zverejnenie takmer desaťmiliardového deficitu zahraničného obchodu Slovenska v októbri, ktorý vyvolal reminiscencie na minulosť. V druhej polovici deväťdesiatych rokov práve prehlbovanie vonkajšej nerovnováhy viedlo postupne k tomu, že Národná banka musela na jeseň v roku 1998 zmeniť kurzový režim SKK. Slovenská koruna oslabila aj oproti českej korune. Je to výsledkom dosiahnutia nového historického maxima českej meny voči euru - 33,07 CZK za 1 EUR. Inflácia napriek vysokej hodnote amerického dolára a ropy na svetových trhoch poklesla a v septembri 2001 dosiahol medziročný rast spotrebiteľských cien 7,4 percenta. Jadrová inflácia, teda rast spotrebiteľských cien bez vplyvu zvýšenia regulovaných cien, dosiahla 4,4 percenta.