Vzhľadom na minimálny nárast regulovaných cien v roku 2002 dosiahne priemerná miera inflácie v budúcom roku 2002 podľa predpokladov NBS približne 4,3 percenta.
Jedným z najzreteľnejších prejavov makroekonomickej nerovnováhy v minulosti boli vysoké úrokové sadzby. Priemerná úroková sadzba z čerpaných úrokov dosiahla v septembri tohto roku 9,1 percenta. Pri aukcii štátnych dlhopisov v apríli 2001 sa dosiahnutý priemerný výnos 7,55 percenta, čo je najnižšia úroveň v histórii Slovenska. V júli sa výnos mierne zvýšil na 7,83 percenta. Na rozdiel od minulosti štát v súčasnosti vydáva nielen jednoročné, ale i troj, päť a desaťročné štátne dlhopisy. Priemerný výnos aukcie desaťročných štátnych dlhopisov v septembri dosiahol 8,28 percenta.
Devízové rezervy NBS dosahovali v októbri 3,785 mld. USD.
V I. polroku 2001 narástla spotreba domácností o 2,8 percenta a v poslednom štvrťroku 2001 o 2,4 percenta. V I. polroku 2001 vzrástla priemerná reálna mzda o 0,1 percenta. Úroveň dôvery zahraničných investorov voči Slovensku charakterizuje tzv. spread, čiže riziková prirážka. Tá porovnáva výnos, ktorý požadujú investori pri nákupe slovenských štátnych dlhopisov s výnosmi, pri ktorých sú ochotní investovať do štátnych dlhopisov Nemecka. Na konci októbra 1998 zodpovedala cena dlhopisov SR emitovaných v markách so splatnosťou v roku 2003 výnosu, ktorý bol o 8,2 percent vyšší ako výnos dlhopisov Nemecka. To znamená, že investori boli ochotní uprednostniť nákup slovenských dlhopisov za podmienky, že ponúkali výnos vyšší minimálne o 8,2 percentuálnych bodov ako nemecké dlhopisy. Realizáciou stabilizačných opatrení sa dôvera investorov postupne zvyšovala a spread dlhopisov SR postupne poklesol na úroveň, ktorá v polovici septembra 2001 dosiahla pri slovenských eurobondoch 1,1 percenta. V roku 2001 prichádza k zhoršovaniu výsledkov zahraničného obchodu. Za prvých deväť mesiacov dosiahol deficit zahraničného obchodu 65 mld. Sk. Výsledkom je aj prehlbovanie deficitu bežného účtu platobnej bilancie, ktorý podľa predpokladov NBS v tomto roku dosiahne približne 8 percent. V porovnaní s minulosťou je súčasný deficit bežného účtu o 1 až 2 percentá HDP nižší, líši sa aj svojou štruktúrou a spôsobom prefinancovania. Tohtoročný deficit, ktorý je jednoznačne spojený s reštrukturalizáciou ekonomiky, je spôsobený najmä dovozmi súvisiacimi s oživením investícií, kým spotreba domácností zatiaľ nie je hlavným motorom dovozov. Podstatné je aj to, že deficit bežného účtu platobnej bilancie je v súčasnosti plne krytý prílevom priamych zahraničných investícií, a nie čerpaním zahraničných úverov ako to bolo v minulosti.