Úvod
Vo všetkých krajinách sa venuje značná pozornosť malým a stredne veľkým podnikom nielen preto, že predstavujú väčšinu výrobných podnikov, ale aj preto, lebo tvoria najaktívnejší úsek z hľadiska vytvárania pracovných miest. Činnosť týchto podnikov však má aj negatívne aspekty - jedným z nich je zvýšený výskyt pracovných úrazov. Väčšie podniky sa snažia nebezpečné činnosti, napríklad stavebnú prácu alebo údržbu, zabezpečiť dodávateľským spôsobom malými podnikmi. Aj tým nastáva presun väčšej úrazovosti na menšie podniky. Podľa španielskeho časopisu ERGA noticias (č. 44, 1996) prieskum vo Francúzsku ukázal, že malé podniky s výnimkou stavebníctva sú v prevencii pasívne. Takéto podniky neorganizujú prevenčnú činnosť, neanalyzujú riziká ani úrazy. Bohužiaľ, musím skonštatovať, že u nás je situácia podobná. Naopak, čím je podnik väčší, čím vyššia je vzdelanostná úroveň vedenia podniku a lepšie organizačné zabezpečenie, tým väčšie úsilie vyvíja aj na úseku úrazovej prevencie. Prieskum tiež ukázal, že podniky s podpriemernými ekonomickými výsledkami vykazujú nadpriemernú úrazovosť. Je známe, že zvýšená úrazovosť negatívne ovplyvňuje ekonomické výsledky a naopak, aktívny postoj k bezpečnej práci je podnetom na efektívnosť. Ja tiež pracujem v malom podniku, presnejšie v stolárskej dielni, takže sa ma táto problematika bytostne dotýka. Okrem iného aj z tohto dôvodu som si zvolil túto tému pre moju seminárnu prácu, nakoľko sa domnievam, že práve analýza rizík v podniku je veľmi dôležitá a potrebná k tomu, aby sa úrazom mohlo predchádzať. 1. RIZIKOVÉ FAKTORY PÔSOBIACE NA ZDRAVIE ZAMESTNANCA. 1.1 Psychická záťaž pri práci Teória a prax bezpečnosti práce ma priviedla okrem iného i k poznaniu, že pracovné úrazy, choroby z povolania a nevhodné pracovné podmienky sú v podstatnej miere dôsledky nesprávnej organizácie práce. Bezpečnosť systému závisí jednak od úrovne technického riešenia, ale aj od pracovného prostredia a od ľudí tvoriacich súčasť systému, to znamená, od každej zložky systému človek - stroj - pracovné prostredie. Riešenie týchto vzťahov je jednou zo základných úloh vedenia podniku a má byť aj objektom inšpekcie práce. Úroveň bezpečnosti strojov a zariadení a aj pracovného prostredia dosiahla relatívne vysoký stupeň, ale najkritickejším článkom tohto systému je človek. Zostáva stále rovnako nedokonalý, rovnako nespoľahlivý a rovnako nevypočítateľný.

Jednou z príčin nevhodného účinkovania človeka na pracovisku je stres. Práca v strese a v nepohode vyvoláva často nepozornosť a nesústredenosť, čo môže viesť k pracovnému úrazu. Pri analýzach a zisťovaní príčin úrazov zostávajú tieto súvislosti niekedy skryté, a tak nie je možné prijať opatrenia, ktoré zodpovedajú skutočnej príčine porušenia zásady bezpečnosti. Preto je dôležité pri riadení bezpečnosti práce venovať zvýšenú pozornosť riadeniu ľudských zdrojov. Druhou stránkou stresu a nepohody pri práci je to, že sa nedodržiava kultúra práce a ústavou proklamovaný nárok občana na uspokojivé pracovné podmienky a ochranu zdravia pri práci. Pritom zdravie chápeme tak, ako je definované v slovenskom zákone o zdraví ľudu, že je to nielen neprítomnosť choroby, ale aj pocit fyzickej, psychickej a sociálnej pohody. Podlimitné faktory pracovného prostredia (ako napríklad hluk, chemické výpary, vibrácie), nevyhovujúce mikroklimatické podmienky (napríklad prievan, zlé osvetlenie, teplota) a zlé hygienické podmienky (šatne, sociálne zariadenia, špina) vytvárajú pocit fyzickej, ale aj psychickej nepohody, stresu, ktorý si ľudia často neuvedomujú. Nevedia, že práve to je príčina ich unavenosti, slabej výkonnosti, nesústredenosti a zlého vzťahu k práci. Na Slovensku si ľudia menej ako v západných krajinách uvedomujú dôsledky nepohody a stresu, sú menej uvedomelí v nárokoch na uspokojivé pracovné podmienky. Preto treba robiť osvetu v tejto oblasti, aby sa dosiahla vyššia kultúra práce a tým vyššia produktivita, kvalita, ale aj bezpečnosť práce. Analýza rizík v podniku patrí k povinnostiam zamestnávateľa. Je to prvý krok k tomu, aby tieto riziká mohol odstrániť. Zisťovanie psychickej záťaže pri práci, ktorá značne vyčerpáva človeka a môže viesť k poškodeniu zdravia, tiež patrí do série rizík, ktoré sa musia odstrániť. Pre potreby praxe bol vypracovaný nový postup analýzy na zistenie rizík, pomocou ktorého môže zamestnávateľ alebo bezpečnostný technik identifikovať psychické záťaže aj bez špeciálnych psychologických vedomostí. Pracovná pohoda, ktorá sa vytvorí odstránením záťaží, napokon prispieva aj k udržiavaniu výkonnosti pracovníkov. Na doplnenie výsledkov meraní únavy, monotónnosti, preťaženosti a stresu, ako aj objektívneho hodnotenia činnosti vypracovali v Nemecku špeciálny dotazník s 13 otázkami určenými prevažne malým podnikom. Ním sa zisťovala aj spokojnosť s prácou, aj motivácia pracovníkov.

Po zhodnotení dotazníkovej akcie sa konštatovalo, že pracovná pohoda vo veľkej miere závisí od štýlu riadenia, správne má vedenie podniku organizovať prácu bez stresovania pracovníkov a bez toho, aby sa vyskytol úraz. Na základe toho bolo možné aj poradiť, ako odstrániť nedostatky, napríklad kombináciou činností sa vyhnúť monotónnosti práce alebo raz denne prerušiť vykonávanú obvyklú pracovnú činnosť a vystriedať ju inou, plánovať analýzu organizačných podmienok na ich optimalizáciu. Na ďalšie rozvíjanie tejto metódy treba: · špecifikovať postup na rozličné činnosti duševnej a fyzickej práce, · vypracovať dotazník zameraný na obťažnostné faktory, · vypracovať pomocný materiál pre inšpektorov bezpečnosti práce, aby mohli účinne radiť najmä v malých podnikoch. (Die BG,č.8,1996)1.2 Úrazy v stolárskych dielňach Jednou zo základných údržbárskych dielní je stolárska dielňa. Ak vezmeme do úvahy i veľké závody, takmer v každom závode sa občas spracúva drevo a na to slúži strojové vybavenie stolárskej dielne. Medzi základné stroje patria kotúčové píly, frézovačky, pásové píly, dlabačky a brúsky, ktoré uľahčujú a zrýchľujú prácu, no zároveň každá práca na nich je spojená s rizikom úrazu. Odpoveď na otázku, v čom máme vidieť nebezpečenstvo pri práci na obrábacích strojoch na drevo, dáva už sama povaha práce na nich. Väčšina príčin napriek rozdielnosti strojových typov a rozmanitosti práce je pri drevoobrábacích strojoch takmer zhodná. Z technického hľadiska je to predovšetkým :a) veľká obvodová rýchlosť, tvar, ostrie a spôsob usporiadania rezných nástrojov,b) spracúvanie nerovnomerného materiálu, akým je drevo,c) ručný posuv obrábaného materiálu, ktorý prevláda pri väčšine základných typov strojov. Podľa štatistických údajov je rozloženie úrazovosti pri strojoch na obrábanie dreva nasledovné(viď tab.č.1).Tabuľka č.1Názov a druh stroja Počet v % Spoluv %
1.kotúčové píly 48,8%
- stolové 33,0%
- prerezávacie 8,6%
- rozrezávacie 5,3%
- píly na palivové drevo 1,9%
2.vodorovné frézovačky 24,9%
- zarovnávačky 23,0%
- hrúbkovačky 1,9%
3.zvislé spodné frézovačky 10,0%
4.pásové píly 3,2%
5.rámové píly 3,2%
6.brúsky 3,1%
- pásové 1,6%
- kotúčové 1,5%
7.reťazové píly 2,5%
8.dlabačky - vŕtačky 1,6%
9.ostatné 2,7%
SPOLU 100%
Úrazové nebezpečenstvo v mnohých prípadoch zvyšuje ešte nesprávny pracovný postup, t.j. chybné počínanie obsluhovača stroja. Technickým vybavením stroja a ochrannými zariadenia je potrebné sa snažiť, aby ochrana nebezpečného miesta nebola podmienená konaním obsluhovača a chránila pracovníka aj v prípade, že urobí chyby z nepozornosti, nedostatočnej zapracovanosti, únavy a pod.

Napriek tomu chyba ľudského činiteľa sa prejavuje aj vo vedomom podceňovaní nebezpečenstva a v nedocenení rôznych typov ochranných zariadení, pracovných pomôcok, ako aj osobných ochranných prostriedkov. Odstraňovanie chybného počínania pracovníkov je dôležitou úlohou psychologického ovplyvňovania pracujúcich – ich výchovy k bez-pečným pracovným postupom. Pre prevenciu pracovných úrazov je dôležité vedieť, za akých okolností sa stávajú. Pri obsluhovaní drevoobrábacích strojov vznikajú úrazy najčastejšie pri nasledovných úkonoch:(viď tab.č.2) Tabuľka č.2P.č. Druh činnosti Početv%
1. Zachytenie pracovnej časti nástroja 61,2%
2. Zasiahnutie obrábaným materiálom vrát. triesok, odrezkov 29,3%
3. Zachytenie podávacím, resp. upínacím zariadením 5,7%
4. Zasiahnutie drobnými úlomkami nástrojov 1,9%
5. Zachytenie hnacími časťami stroja 1,3%
6. Nárazom ostrej hrany obrábaného materiálu 0,6%
SPOLU 100%
Prehľad ukazuje, že značnú časť pracovných úrazov, spôsobených pracovnou časťou nástroja alebo obrábaným materiálom, by bolo možné znížiť, keby sa venovala väčšia pozornosť vhodnosti ochranných zariadení, keby sa častejšie kontrolovala ich správna funkcia a robila dôkladná údržba. 2. POŽIADAVKY NA PRACOVISKO.2.1 Pracovný priestor. Dobrú pohodu v stolárskych dielňach vytvoríme správnou voľbou a organizáciou pracoviska. Ďalšie činitele, ktoré ovplyvňujú pracovný výkon a majú značný vplyv aj na bezpečnú prácu, sú vhodné pracovné podmienky – teplota, vlhkosť vzduchu, odsávanie, vykurovanie, hluk. Ďalším predpokladom bezpečnej práce je účelné rozmiestnenie strojového zariadenia a dostatok voľného priestoru na priechod, prísun, odsun, uloženie materiálu a výrobkov, ako aj rôzne manipulačné práce pri stroji. Preto každé pracovisko treba vybaviť vhodným zariadením na ukladanie materiálov, výrobkov aj odpadkov. Pracovisko má byť také, aby pracovníka obsluhujúceho strojové zariadenia, nič pri práci nerušilo a aby nestál chrbtom k hlavnej dopravnej ceste. Podľa bezpečnostných predpisov pre obrábacie stroje na drevo musí na každého pracovníka pripadnúť najmenej 2m2 voľnej podlahovej plochy a 15m3 vzdušného, ničím nezastavaného priestoru. Najmenšia šírka priechodov medzi strojmi, ako aj vzdialenosť strojov od konštrukcie budovy (steny) je 60 cm.2.2 Odsávanie Pri strojovom obrábaní sa tvorí priemyselný prach, ktorý vzniká mechanickým rozrušovaním dreva ( pri rezaní, brúsení a pod.). Meraniami sa dokázalo, že vo vzduchu prevládajú nepatrné častice prachu veľkosti menšej ako 0,01 mm, pričom 40 až 90% častíc je menších ako 0,002 mm. Podstatný význam má tvar prachových častíc.

Prach sa pri dýchaní zachytáva na stenách dýchacích ciest a spôsobuje zápaly priedušiek a navyše aj ochorenie očí. Pri drevoobrábacích strojoch vznik prachu podstatne obmedzujeme napríklad vzduchotechnickými opatreniami, resp. výmenou vzduchu. V dielňach so zariadením na strojové obrábanie dreva treba vzduch vymeniť 4- až 6- krát za hodinu. Pri strojoch na obrábanie dreva sa používa centrálne alebo jednotkové odsávanie. Ktoré z nich je vhodnejšie, to závisí od konkrétnych miestnych podmienok, počtu a druhu používaných strojov. Ak je v dielni väčší počet strojov, výhodnejšie je inštalovať centrálne odsávanie.2.3 Požiarna ochrana Veľké nebezpečenstvo vzniku požiaru hrozí najmä pri dokončovacích prácach, a to predovšetkým pri používaní ľahko zápalných kvapalín, moridiel, lakov, náterov, farieb a pod. Najdôležitejšie je preventívne predchádzať možnostiam vzniku požiaru už pribudovaní dielní. Potrubie na odvádzanie odpadu treba uzemniť proti výboju statickej elektriny. Striekanie a nanášanie farieb treba hermetizovať. Uskladňovanie horľavín musí zodpovedať požiadavkám príslušnej normy. Treba pamätať aj na správnu elektrickú inštaláciu. Elektromotory musia byť pri práci uzavreté a prachotesné. Elektrický rozvod v stolárskej dielni musí zodpovedať požiadavkám pre prostredie s nebezpečenstvom požiaru alebo výbuchu horľavých prachov.3. HODNOTENIE RIZÍK

Na základe európskych smerníc boli členské štáty Európskej únie (EÚ) povinné zákonne upraviť hodnotenie rizík, ich dokumentácie a postupné odstránenie týchto rizík.
Aj v zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci č. 330/1996 Z. z., ktorý platí v SR, je ustanovenie, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný zisťovať ohrozenia, odstraňovať ich a tam, kde to podľa stavu poznania nie je možné, vypracovať vyhodnotenie v danom období neodstrániteľných ohrození, plánovať a postupne vykonávať opatrenia na ich odstránenie alebo obmedzenie. Riziko je pravdepodobnosť, že sa stane úraz s vážnymi dôsledkami. Preto je zaujímavý vývoj názorov na zisťovanie rizík a spôsobov ich odstránenia. V tejto súvislosti pripomínam úvodný projekt spred 20-25 rokov analyzujúci bezpečnosť práce na pracovisku. Zisťovali sa pri ňom jednotlivé fázy pracovných postupov, rozoberali sa z hľadiska bezpečnosti práce a potom sa vypracovali detailné riešenia, ako správne bezpečne konať. Ďalším odporúčaným postupom bol model analýzy ohrození, pri ktorom sa mali
v dotazníkoch podchytiť faktory ohrozenia podľa katalógu a potom súhrnne hodnotiť.

Pre časovú náročnosť, komplikovanosť a obmedzený úžitok sa tieto postupy využívali len v obmedzenom rozsahu alebo sa od nich celkom upustilo. Pri hodnotení rizík sa odporúča osvedčený postup, podľa ktorého pracovali mnohí bezpečnostní technici vo väčších závodoch. Najskôr zisťovali ohrozenia
a spolu s vedúcim závodu alebo majstrom stanovili opatrenia na odstránenie rizika, čo sa tiež dokumentovalo protokolmi, príkazmi, prípadne sa na základe toho vypracovali interné podnikové smernice. Užitočné je aj poskytnúť vzor na zisťovanie rizík a na podchytenie výsledkov. Pre výrobné odvetvia tak možno opisovať typické situácie spolu s opatreniami, ktoré sa majú už len upraviť podľa konkrétnych podmienok v jednotlivých závodoch. Pri hodnotení rizík sa nemusí bezpodmienečne používať vysoká matematika a ústredný počítač, zistené nedostatky sa väčšinou môžu zvládnuť podľa základných poznatkov bezpečnostnej techniky ( Sicherheitsingenieur,
č. 6, 1997). 4. ZÁKLADNÉ POVINNOSTI PRACOVNÍKOV A ZAMEST-
NÁVATEĽOV Z OBLASTI BEZPEČNOSTI PRÁCE. Pracovník je povinný /paragraf 135/ – Zákonník práce
· Aktívne sa zúčastňovať na riešení všetkých otázok súvisiacich so starostlivosťou o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Túto aktívnu účasť zabezpečuje odborové hnutie. · Dodržiavať právne predpisy, ostatné predpisy a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Dodržiavať zásady bezpečného správania sa na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne oboznámený. · NEPOŽÍVAŤ ALKOHOLICKÉ NÁPOJE a nezneužívať OMAMNÉ PROSTRIEDKY na pracoviskách organizácie a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk. Nenastupovať pod ich vplyvom do práce a dodržiavať zákaz fajčenia na pracoviskách. · ZÚČASTŇOVAŤ sa na ŠKOLENÍ a výcviku uskutočňovanom organizáciou v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podrobiť sa S K Ú Š K A M a lekárskym prehliadkam ustanoveným právnym predpisom. · ZÚČASTŇOVAŤ sa na REKONDIČNÝCH POBYTOCH
· Zúčastňovať sa v prípadoch a za podmienok ustanovených pracovnoprávnym predpisom na rekondičných pobytoch. · Oznamovať svojmu nadriadenému alebo orgánom dozoru nad bezpečnosťou práce a technických zariadení nedostatky a závady, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie pri práci a podľa svojich možností zúčastňovať sa na ich odstraňovaní. · Podrobiť sa VYŠETRENIU, ktoré vykonáva organizácia alebo príslušný orgán štátnej správy, aby zistil, či pracovníci nie sú pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných prostriedkov.

Okruh orgánov a pracovníkov organizácie oprávnených dať pracovníkovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, uvedie organizácia v pracovnom poriadku, prípadne vo vnútornom predpise po dohode s príslušným odborovým orgánom. · /Uvedené povinnosti sa primerane vzťahujú i na osoby, ktoré sa s vedomím organizácie zdržiavajú na jej pracoviskách/. Pracovník je povinný /paragraf 73/
· Dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, dodržiavať ostatné predpisy , pokiaľ boli s nimi riadne oboznámení. · Riadne hospodáriť s pridelenými prostriedkami na ochranu zdravia pri práci a ochraňovať ich pred poškodením, stratou, zničením. · Riadiť sa pokynmi nadriadených pracovníkov, ktoré sú vydané v súlade s právnymi predpismi a dodržiavať zásady spolupráce s ostatnými pracovníkmi. · Zverené práce vykonávať kvalitne, hospodárne a včas. · Svojou prácou neohrozovať bezpečnosť spolupracovníkov. · Dodržiavať ustanovenia pracovného poriadku, ktorý bol schválený odborovou organizáciou. S pracovným poriadkom musí byť pracovník riadne oboznámený a tento musí byť verejne prístupný. · Dodržiavať stanovenú pracovnú dobu a rozvrhnutý pracovný čas. Nárok pracovníkov /paragraf 72 až 183/
· Prestávka v práci. Prestávka v trvaní najmenej 30 minút musí byť najneskôr po 5 hodinách nepretržitej práce. Pokiaľ by išlo o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa pracovníkovi i bez prerušenia prevádzky práce zabezpečiť primeraný čas na oddych a jedenie. · Rozvrhnutie pracovného času je také, aby pracovník mal medzi koncom jednej smeny a začiatkom nasledujúcej smeny nepretržitý odpočinok aspoň po dobu 12 hodín. · Prácu v dňoch pracovného pokoja môže zamestnávateľ nariadiť len vo výnimočných prípadoch. · Nariadiť prácu nadčas smie zamestnávateľ len so súhlasom pracovníka alebo na jeho žiadosť. Práca nadčas nesmie byť u pracovníka viac ako osem hodín v týždni. V kalendárnom roku možno nariadiť pracovníkovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín. · Úkolová mzda sa nesmie použiť na odmeňovanie prác, pri ktorých sú pracovníci vystavení zvýšenému nebezpečenstvu úrazu a kde by táto forma mzdy viedla pri zvyšovaní pracovných výsledkov súčasne k ohrozeniu bezpečnosti a zdravia pracovníkov. · Osobné ochranné prostriedky je povinná organizácia poskytnúť pracovníkovi bezplatne. Zák.330/1996 Z.z.

- Povinnosti zamestnávateľa
/podľa § 8/
(1) Zamestnávateľ je povinný dodržiavať povinnosti ustanovené osobitnými predpismi /*5/ a ďalej je povinný
· a) vykonať opatrenia potrebné na zaistenie bezpečnosti a zdravia pri práci so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce,
· b) zabezpečiť, aby pracovisko, stroje, zariadenie, náradie, nástroje, materiály, pracovné pomôcky, pracovné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie pri práci,
· c) zisťovať ohrozenia, odstraňovať ich a tam, kde to podľa stavu poznania nie je možné, vypracovať vyhodnotenie v danom období neodstrániteľných (zostatkových) ohrození, plánovať a vykonávať opatrenia na ich odstránenie alebo obmedzenie; pri prijímaní opatrení využiť prostriedky kolektívnej ochrany zamestnancov; ak sa ohrozenie neodstránilo, musia sa použiť prostriedky individuálnej ochrany na účely zníženia ohrozenia,
· d) poskytovať zamestnancom bezplatne potrebné osobné ochranné pracovné prostriedky na základe vypracovaného zoznamu pre poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov v prípade, ak nie je možné technickými prostriedkami odstrániť ohrozenia, vyžadovať a kontrolovať účelné používanie týchto prostriedkov a zabezpečiť ich udržiavanie vo funkčnom stave; zamestnancom poskytnúť aj prostriedky na osobnú hygienu a očistu, dezinfekčné prostriedky a ochranné nápoje, ak to vyplýva z povahy práce,
· e) určiť zamestnancom bezpečné pracovné postupy a informovať ich o ohrozeniach, ktoré sa pri práci a v súvislosti s ňou môžu vyskytnúť, poučiť ich, ako sa proti nim majú chrániťa informovať ich o opatreniach, ktoré vykonal na zaistenie bezpečnosti a zdravia pri práci,
· f) nepoverovať zamestnancov prácami, na ktoré nemajú oprávnenia podľa osobitných predpisov,
· g) určiť postup pre prípad vzniku poškodenia zdravia vrátane organizácie poskytnutia prvej pomoci a informovať o ňom zamestnancov; na tento účel zabezpečiť vyškolenie zamestnancov v poskytovaní prvej pomoci,
· h) sledovať nové poznatky vedy a techniky v oblasti bezpečnosti a zdravia pri práci a podľa nich vykonávať technické a organizačné opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti a zdravia pri práci,
· i) zabezpečiť, aby chemické, fyzikálne, psychické a biologické faktory a látky neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov,
· j) umožniť zamestnancom vyjadriť sa k výberu pracovných prostriedkov, technológií, organizácie práce a k zabezpečeniu pracovného prostredia a pracoviska,
· k) zaraďovať zamestnancov na prácu a pracovisko so zreteľom na ich schopnosti a zdravotný stav a podľa miery ohrozenia zdravia alebo pre špecifické zamestnania zabezpečiť preventívne periodické lekárske prehliadky a lekárske prehliadky vyžadované osobitnými predpismi, /*6/
· l) oznamovať ustanoveným spôsobom príslušným orgánom vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce, havárií, zisťovať a odstraňovať ich príčiny, viesť ich evidenciu a vykonávať registráciu,
· m) kontrolovať stav bezpečnosti a zdravia pri práci, zabezpečovať v intervaloch určených osobitnými predpismi alebo orgánmi dozoru meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, revízie, skúšky a prehliadky zariadení a odstraňovať zistené nedostatky,
· n) vydávať pravidlá a pokyny na zaistenie bezpečnosti a zdravia pri práci,
· o) venovať zvýšenú pozornosť zamestnancom na odlúčených pracoviskách a zamestnancom, ktorí pracujú na pracovisku sami,
· p) poskytovať zamestnancom bezpečnostné prestávky podľa osobitných predpisov,
· r) znášať náklady spojené so zabezpečovaním starostlivosti o bezpečnosť a zdravie pri práci; tieto náklady nesmie presunúť na zamestnancov,
· s) vytvoriť podmienky na kontrolnú činnosť orgánov dozoru a zástupcov zamestnancov. (2) Tam, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky, alebo sa používajú technológie a zariadenia, pri ktorých zlyhaní môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia zamestnancov väčšieho rozsahu alebo k ohrozeniu iných osôb a okolia, je zamestnávateľ povinný najmä
· a) zistiť, kde hrozí nebezpečenstvo ohrozenia života a zdravia,
· b) prijať účelné opatrenia na obmedzenie ohrozenia života a zdravia,
· c) vykonať nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia vrátane zamedzenia prístupu do ohrozeného priestoru osobám, ktoré neboli preukázateľne poučené a vybavené príslušnými osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami,
· d) zabezpečiť oboznámenie osôb pracujúcich na pracoviskách s ohrozeniami, školenie, výcvik a vybavenie podľa osobitných požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a zdravia pri práci. (3) Zamestnávateľ je ďalej povinný zamestnanca pri jeho prijatí, pri preložení na iné pracovisko, pri prevedení na inú prácu alebo pri zavedení novej technológie, pracovných postupov alebo strojov a zariadení najmä
· a) oboznámiť s ohrozeniami,
· b) riadne a preukázateľne oboznámiť s predpismi, pokynmi a pravidlami na zaistenie bezpečnosti a zdravia pri práci, overiť jeho znalosti a vyžadovať a kontrolovať ich plnenie. (4) Zamestnávateľ je povinný primerane splniť povinnosti podľa odseku 1 aj voči osobám, ktoré sa s jeho vedomím zdržujú na jeho pracoviskách a v jeho priestoroch.

Spolupráca na spoločných pracoviskách: /podľa § 9/

(1) Ak na jednom pracovisku plnia úlohy zamestnanci viacerých zamestnávateľov alebo fyzické osoby oprávnené na podnikanie, je spolupráca zamestnávateľov a týchto osôb pri príprave a vykonávaní opatrení na zaistenie bezpečnosti a zdravia pri práci, koordinácia činností a vzájomná informovanosť súčasťou uzavretých zmlúv. Medzi nimi musí byť uzavretá písomná dohoda, ktorá určí, kto z nich zodpovedá za vytvorenie podmienok bezpečnosti a zdravia zamestnancov na spoločnom pracovisku a v akom rozsahu. Ak sa nedohodnú, zodpovedá každý z nich v plnom rozsahu. (2) Zamestnávateľ vykonávajúci montážne, opravárenské, stavebné, revízne a odborné práce pre iné fyzické osoby a právnické osoby dohodne s objednávateľom zabezpečenie a vybavenie pracoviska pre bezpečný výkon práce. Práce sa môžu začať až vtedy, keď je pracovisko náležite zabezpečené a vybavené. ZÁVER
Nové zmeny v legislatíve priniesli potrebu analyzovať riziko.

Objavilo sa niekoľko výpočtových metód, vieme že pomocou analýzy chceme znížiť úrazovosť a máme aj predstavu o tom, čo za výsledky by sme chceli z analýzy dostať. Problém, pred ktorým stojíme je fakt, že nikto nemá voľného času nazvyš a pokiaľ nemá byť analýza rizík len jednou odfajknutou čiarkou v dlhom zozname úloh, ktoré sú na pleciach bezpečnostného technika, musíme mu poskytnúť možnosť, nahradiť nedostatok času nástrojom, ktorý tento problém odbúra.
Mnohé firmy v súčasnosti ponúkajú riešenie: použitie počítačového programu. Pomocou neho je možné uľahčiť mnohé opakujúce sa úlohy, ktoré bezpečnostnému technikovi uberajú času, ale bez ktorých analýzu rizík nie je schopný urobiť. Čo si môžeme predstaviť pod pojmom opakujúce sa úlohy? Vezmime si len taký zber údajov, potrebných pre analýzu. Potrebujeme informácie o úrazoch, aby sme vedeli, koľko a akých závažných úrazov sa pri danom stroji stalo. Potrebujeme pomoc technológa, aby sme sa mohli zoznámiť s princípom fungovania stroja. A potrebujeme aj názor tých, ktorí priamo na stroji pracujú, pretože len oni vedia povedať, kedy sa na stroji síce nezranili, ale pomohla im skôr šťastná náhoda. Výsledkom je množstvo informácií, ktoré navyše nie sme schopní získať naraz. Ukladať ich na papieroch, nie je ideálnym riešením, keď si uvedomíme, koľko analýz musíme vykonať v podniku priemernej veľkosti. V tomto sú počítače veľkým prínosom.
Poslednou činnosťou, ktorej sa budem venovať je návrh opatrení. Pokiaľ totiž zistíme, že je niekde riziko vysoké, musíme sa ho pokúsiť znížiť na rozumnú úroveň. Či už sú to pravidelné školenia, dobre vypracované prevádzkové predpisy alebo určené OOPP, mali by sme mať kontrolu nad tým, ako sa tieto opatrenia realizujú, kto za ne zodpovedá a ako sa tieto opatrenia prejavia na zvýšenej bezpečnosti celého systému. Práve tento mechanizmus spätnej väzby je veľmi dôležitý. Za pomoci programu vieme jeho pôsobenie dobre sledovať a stále máme prehľad aj o opatreniach, ktoré sa z nejakého dôvodu nerealizovali a teda aj keď sú navrhnuté, realita systému je stále na pôvodnej, nebezpečnej úrovni.
Analýza rizík v podniku je veľmi dôležitá, nakoľko by mala slúžiť na zlepšenie stavu celého podniku.

POUŽITÁ LITERATÚRA:
1. Kučera, V. a kol.: Bezpečnosť pri práci v dielňach. Bratislava, Práca 1982
2. Bezpečná práca 2/1998
3. Bezpečná práca 3/1998
4. Bezpečná práca 3/1999
5. Bezpečná práca 4/1999
6. Zák. 311/2001 Z.z. Zákonník práce
7. Zákon 330/1996 Z.z.o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
8. Vyhl.337/1996 Zb.

o poskytovaní osobných ochranných pracovných prostriedkov
9. Nar.vlády 645/1992 Zb.zák.
10. Vyhl.111/1975, zák. inovovaná Vyhl. 486/1990
11. časopis Erga noticias,Španielsko,č.44,1996
12. časopis Sicherheitsingenieur,č.6,1997
13. časopis Die BG,č.10,1997
14. časopis Die BG,č.8,1996.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Analýza rizík pri manipulácii s materiálom