Zákon vzácnosti a hranica produkčných možností
- vyjadruje, že vzácnosť statkov spočíva v tom, že výrobné zdroje sú obmedzené
- ekonomická vzácnosť výrobných zdrojov spôsobuje, že ľudia a spoločnosť ako celok musia rozhodnúť, ako tieto zdroje rozdeliť na výrobu jednotlivých výrobkov
- problém nedostatku a výberu možno ilustrovať pomocou krivky hraníc produkčných možností (PPF), ktorá sa nazýva aj transformačná krivka (predstavuje transformáciu obmedzených zdrojov z jedného použitia na iné použitie)
- hranica produkčných možností vzniká teda v obmedzenosti celkových zdrojov - zobrazuje všetky dostupné kombinácie dvoch statkov, ktoré sa môžu vyrobiť pri daných výrobných zdrojoch a technológiách

krivka hraníc produkčných možností (krivka PPF)
- krivka PPF vyjadruje túto skutočnosť: Keď sa v ekonomike v plnom rozsahu využívajú výrobné zdroje, pri zvyšovaní výroby jedného výrobku musí nastať znižovanie výroby druhého výrobku. Substitúcia je teda zákonitý dôsledok predpokladu plne využívaných zdrojov - čo vyjadruje aj obsah zákona substitúcie

[chýba_obrázok]

Obrázok predpokladá obmedzenosť zdrojov: ak všetky zdroje vynaložíme na výrobu statku A, mohlo by sa vyrobiť maximum statku A (50) a žiadny výrobok B (a naopak). Pri kombinovanej alokácii zdrojov sa môže vyrobiť rôzne množstvo statkov A a B. Body mimo krivky PPF (N) sú nedosiahnuteľné, body vnútri PPF (U) znamenajú, že zdroje sa nevyužívajú úplne, resp. využívajú sa neefektívne. Alternatívne náklady (náklady obetovanej príležitosti)
- vznikajú preto, lebo výber jednej veci znamená vzdať sa niečoho iného
- alternatívne náklady predstavujú teda hodnotu statku alebo služby, ktorých sme sa vzdali
- cena obetovanej príležitosti znamená, akej hodnoty jedného statku sme sa vzdali v prospech iného statku.