- marketingový manažment, ktorý prostredníctvom predchádzajúcich koncepcií realizuje plány organizácie, sa snaží o:
1. maximalizáciu spotreby
2. maximalizáciu spokojnosti spotrebiteľov
3. maximalizáciu výberu
4. maximalizáciu kvality života

Maximalizácia spotreby
- vychádza z predpokladu, že „viac je lepšie", čo nie je až tak celkom pravda, ba práve naopak, často platí, že „menej je viac"
- zvyšovanie spotreby vyvoláva zvyšovanie výroby, a tým aj zamestnanosti a blahobytu

Maximalizácia spokojnosti spotrebiteľov
- dôležitá nie je už iba kvantita, ale dôraz sa kladie najmä na kvalitu
- ak veľa nakupujeme, musia tieto veci prispievať k pocitu spokojnosti kupujúceho
- avšak uspokojiť spotrebiteľa je veľmi zložité, najmä preto, že „spokojnosť" je veľmi subjektívna kategória a taktiež preto, lebo toto uspokojovanie potrieb by na druhej strane mohlo znamenať napríklad znečisťovanie prostredia, no nemenej dôležité je aj to, že niektorí ľudia sa snažia mať viac ako ostatní a uspokojuje ich práve toto

Maximalizácia výberu
- vychádza z individuálnych potrieb a záujmov spotrebiteľa, snaží sa mu poskytnúť maximum pestrosti, aby si mohol vybrať
- avšak ani toto nie je také jednoduché, lebo „prílišná pestrosť" sa prenáša do nákladov a taktiež to od spotrebiteľa vyžaduje veľa času a energie, aby sa zoznámil s ponúkanými tovarmi a službami, nemôžme zabúdať tiež na fakt, že ani rozšírenie ponuky produktov, nemusí v skutočnosti znamenať pre spotrebiteľa rozšírenie výberu (ak trh ponúka veľa značiek napr. piva, ale v skutočnosti väčšina chutí rovnako)

Maximalizácia kvality života
- mnohí si myslia, že cieľom marketingového systému by malo byť zlepšenie kvality života, že práve ona je najvyšším hodnotovým cieľom marketingového systému
- avšak aj tu je problém s tým, že „kvalita" sa ťažko meria, je subjektívna, pretože pre rôznych ľudí znamená kvalita rôzne veci.