mechanizmu. /predstaviteľ T. Mun/

- chrematistika – robenie peňazí peniazmi

- ranný m. – videli bohatstvo v drahých kovoch, peniaze, rozvin. m. rozvoj manufaktúry



Fyziokratizmus
- akcentoval význam poľnohospodárstva pre blahobyt krajiny /F. Quesnay, R. Turgot/

- centrom analýzy sa stala príroda – pôda. Po prvý raz pred trhovou ekonomikou stojí otázka ocenenia pôdy ako výr. faktora, kt. prináša každoročne výnos – rentu.

- členenie spoločnosti na produktívnu a sterilnú triedu



Klasická ekonómia
A. Smith – 1723-1790, dielo „Úvaha o podstate a pôvode bohatstva národov“

- základom jeho teórie trhu je, že všetky ekonomické javy a zákonitisti vyplývajú z prirodzenej povahy človeka, vznikajú samočinne tak, že ľudia sledujú svoj osobný záujem, kt. je hybnou silou celého ekonomického vývoja spoločnosti

- neviditeľná ruka trhu – prirodzený poriadok, kt. sa nastoľuje celkom samočinne a funguje tým dokonalejšie, čím slobodnejšie môžu všetci ľudia sledovať svoje vlastné egoist. záujmy.

- čím slobodnejšia a všeobecnejšia bude konkurencia, tým väčší bude nielen blahobyt jednotlivcov ale i celej spoločnosti.

- štát má plniť iba 3 funkcie (ochraňovať krajinu pred vonkajším nepriateľom, udržiavať spravodlivosť vo vnútri krajiny, budovať a udržiavať také verejné zariadenia, o kt. nemá záujem jednotlivec pretože sa nevuplácajú hoci sú spoločensky dôležité)

- konkurenciou sa postupne vyrovnávajú nielen ponuka a dopyt, ale limituje sa aj zisk, dosahovaný zavedením nových kombinácií výr. faktorov, negatívne dôsledky konkurencie sa majú zmierňovať nielen etickými, ale aj právnymi normami

D. Ricardo /1772-1821/

- kvalitat. teória peňazí – ceny tovarov závisia od množstva obiehajúcich peňazí

- podľa neho za norm. okolností neexistuje nijaký tovar, kt. by sa nejaký dlhší čas dodával presne v takom množstve, ako si to vyžadujú potreby a želania ľudí, preto neexistuje tovar, kt. cena nepodlieha náhodným a dočasným výkyvom. Dôsledkom týchto zmien na trhu sa kapitál alokuje medzi rôzne výrobné odvetvia, po kt. výrobkov je práve dopyt, presne v takom rozsahu, aký je nevyhnutný a nie vo väčšom. S rastom alebo poklesom cien stúpajú zisky nad všeobecnú úroveň, alebo klesajú pod ňu – to stimuluje kapitál k prechodu do toho či onoho výr. odvetvia.

- cenu tovarou musia určovať výr. náklady

- zásada komparatívnych nákladov



b/ Dôležitým medzníkom v ekon.