Friedmannovi k vedúcim osobnostiam liberálnej ekonómie, jeho renomé zvýraznilo dielo:“The Road to Serfdom“.

Makronerovnováhu zapríčiňujú peniaze, resp. ich nadmerná emisia, nepodložená zdravou úverovo-peňažnou politikou štátu. Existujúce sociálno-ekonomické problémy chcel Hayek riešiť tzv. neutrálnymi peniazmi. Hayek bol jedným z najväčších kritikov a odporcov J. M. Keynesa.



Neokonzervatizmus – M. Friedman /tzv. Chicagská škola/ - duchovný otec tzv. neokonzervatizmu /reganomiky/, rozvinutej v 70-tych a 80-tych rokoch v USA. Pozadím tohto „nového prúdu“ v ekonómii bola kríza keynesovstva pri riešení stagflácie a narastajúcej nezamestnanosti. Štátny rozpočet s rastúcim nevyrovnaným saldom, relatívne vysoké daňové zaťaženie amerického obyvateľstva, zlé zdravotníctvo a kolstvo a pod. utvárali podmienky pre „obrat“ v teórii i hosp. politike.

Nástup neokonzervatizmu bol umocnený nástupom druhej etapy vedeckotechnickej revolúcie.

Pre neokonzervatívnu HP sú typické tieto črty:

- redukcia št. zásahov do eko.

- redukcia sociálnych programov

- zníženie zahr. sadzieb dôchodkovej politiky

- zrušenie št. garancie minim. miezd a ochrany spotrebiteľov

- postup. zniž. deficitu št. rozpočtu

Stručná char. monetarizmu spočíva v tom, že sa akceptuje význam peňazí

a peňažnej politiky v hosp. procesoch. V pozadí sú princípy tzv. kvantitatívnej teórie peňazí, t.j. zvyš. peňazí v obehu ročne cca. o 3-5 % vo vzťahu k rastu HNP. Podľa M. Friedmanna je trhový mechanizmus schopný obnoviť narušenú rovnováhu automaticky. Významná úloha sa pripisuje dopytu po peniazoch, podmieneného: veľkosťou bohatstva a jeho zmien, resp. od rozdelenia bohatstva na tzv. fyzický a ľudský kapitál.

Friedman 1/trh zlyháva, 2/ štát chráni zákazníkov, aby predajcovia sa spojili a určili spoločnú cenu, štát má zasahovať do ekonomiky, nie až vtedy keď už je neskoro, ale preventívne, rozpracoval novú makro a mikro ekonómiu – nová fiškálna ekon.

Z hľadiska fungovania trh. ekon. má dľa monetaristov význam tzv. dlhodobá Phillipsova krivka, založená na tzv. prirodzenej miere nezamestnanosti, rozvinutá o tzv. inflačné očakávania na strane hosp. subjektov, kt. majú adaptívny charakter.

Každý hosp. subjekt koná racionálne vzhľadom na podmienky, v kt. sa musí rozhodovať. Pre správne rozhodovanie sú potrebné včasné, úplné a pravdivé informácie: ekonomické javy a procesy majú však stochastický charakter s pomerne vysokým % chýb.

R. Lucas – zastáva názor, že odchýlka od tzv.