teórie, zároveň sa od nej odlišuje tým najpodstatnejším – jasným makroekonomickým zameraním. Nezakladá svoje makroek. chápanie na agregátnych makroekon. veličinách, ale makroek. prístup chápe ako súhrn činnosti a súhrn výsledkov individ. ekon. subjektov. Úlohou HP je rozpracovať zodpovedajúce parametre správania hosp. subjektov, kt. rozhodnutia závisia aj od ich očakávaní. Hosp. subjekty sa správajú racionálne a cieľavedome pri získavaní a vyhodnocovaní informácií, ako pri ich využívaní. Všetky HS sú racionálne v tom zmysle, že robia všetko, ako najlepšie môžu. Usilujú sa získať a využívať informácie v záujme maxim. svojej užitočnosti. Predstavitelia: J. F. Muth, R. Lucas, T. Sargent, R. Borrow, N. Wallace, R. Barro...

12. Od liberalizmu k neoliberalizmu

Renesancia liberalizmu bola výrazom prehlbujúcej sa krízy keynesovstva na prelome 20. str. a nadväzoval na svoje predtým dominantné postavenie v ekon. teórii. Podstata liberalizmu spočívajúceho na súkromnom vlastníctve výr. prostriedkov a trh. mechanizme má svoje korene vo vzniku trh. ekonomiky.

Liberalizmus sa najviac rozvinul v Nemecku. Medzi liberálmi 20. stor. často nazývanými aj neoliberáli sú: W. Eucken, W. Ropke, F. von Hayek, L. von Mises, G. Haberler, L. Erhard.

W. Eucken sformuloval učenie o tzv. ideálnych typoch „hosp. sysytémov“ reálne hospodárstvo sa vyvýja dľa príncípov slobody konkurencie, či príkazov zo strany štátu, pričom aproximácia k ealite trh. ekonomík ukázala, že v praxi sa realizujú oba princípy v určitých kombináciách. Makroekonomická rovnováha sa môže dosahovať len prostredníctvom pôsobenia trhového mechanizmu: v hospodárstve centálne riadenom, kde neexistuje ekonomický kalkulus, musí centrum regulovať ekonomiku príkazmi. V súčasnom období proti keynesovstvu stoja dva základné typy hospodárskej aktivity spočívajúcej na liberálnych základoch: ide o tzv. sociálne trhové hospodárstvo v SRN, resp. o neokonzervatizmus /reganomiku/ v USA.

Sociálno-trhové hospodárstvo malo do určitej miery nahradiť pojem kapitalizmus, ktorý nezvládol riešenie sociálnych otázok v podmienkach druhej polovice 20. st. Podstatu modelu soc.-trh. hosp.