tvoria:

- nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva

- obmedzené funkcie štátu v ekonomike

- ekonomická samostatnosť podnikov

- konkurencia bez vplyvu monopolov

- spoločenská zodpovednosť podnikateľskej sféry za rozvoj ekonomiky

- stabilita peňažného obehu s voľnou tvorbou cien

Liberáli sú si vedomí negatívnych dopadov monopolov na ekonomiku a preto ich

aktivitu má sledovať a kontrolovať spoločnosť. Úlohu štátu akceptujú dnes aj liberálni ekonómovia v tom zmysle, že štát má utvárať podmienky pre fungovanie trhových síl, štát má určovať zákl. ekonomické proporcie a tempo hospodárskeho rastu a prihliadať na „spravodlivé“ rozdeľovanie.



Konzervatizmus – V teoretickej rovine viberálne názory rozvíjali najmä predstavitelia tzv. neorakúskej školy: L. von Mises a F. von Hayek, ktorí v USA rozpracúvali „európske“ myšlienky liberalizmu.
- zásahy štátu do ekonomiky sú základom makroekonomiky súčasných trhových ekonomík. V pozadí Misesových názorov sa prejavuje „neviditeľná ruka“ A. Smitha a jeho charakteristika ľudského správania sa, na pozadí minulých skúseností. Odmietal administratívno-byrokratický model hospodárstva, v ktorom vládne iracionalita a nehospodárnosť. F. von Hayek patrí popri M. Friedmannovi k vedúcim osobnostiam liberálnej ekonómie, jeho renomé zvýraznilo dielo:“The Road to Serfdom“.

Makronerovnováhu zapríčiňujú peniaze, resp. ich nadmerná emisia, nepodložená zdravou úverovo-peňažnou politikou štátu. Existujúce sociálno-ekonomické problémy chcel Hayek riešiť tzv. neutrálnymi peniazmi. Hayek bol jedným z najväčších kritikov a odporcov J. M. Keynesa.



Neokonzervatizmus – M. Friedman /tzv. Chicagská škola/ - duchovný otec tzv. neokonzervatizmu /reganomiky/, rozvinutej v 70-tych a 80-tych rokoch v USA. Pozadím tohto „nového prúdu“ v ekonómii bola kríza keynesovstva pri riešení stagflácie a narastajúcej nezamestnanosti. Štátny rozpočet s rastúcim nevyrovnaným saldom, relatívne vysoké daňové zaťaženie amerického obyvateľstva, zlé zdravotníctvo a kolstvo a pod. utvárali podmienky pre „obrat“ v teórii i hosp. politike.

Nástup neokonzervatizmu bol umocnený nástupom druhej etapy vedeckotechnickej revolúcie.

Pre neokonzervatívnu HP sú typické tieto črty:

- redukcia št. zásahov do eko.

- redukcia sociálnych programov

- zníženie zahr. sadzieb dôchodkovej politiky

- zrušenie št. garancie minim. miezd a ochrany spotrebiteľov

- postup. zniž. deficitu št. rozpočtu

Stručná char. monetarizmu spočíva v tom, že sa akceptuje význam peňazí

a peňažnej politiky v hosp. procesoch. V pozadí sú princípy tzv. kvantitatívnej teórie peňazí, t.j. zvyš. peňazí v obehu ročne cca. o 3-5 % vo vzťahu k rastu HNP. Podľa M. Friedmanna je trhový mechanizmus schopný obnoviť narušenú rovnováhu automaticky. Významná úloha sa pripisuje dopytu po peniazoch, podmieneného: veľkosťou bohatstva a jeho zmien, resp.