od rozdelenia bohatstva na tzv. fyzický a ľudský kapitál.

Friedman 1/trh zlyháva, 2/ štát chráni zákazníkov, aby predajcovia sa spojili a určili spoločnú cenu, štát má zasahovať do ekonomiky, nie až vtedy keď už je neskoro, ale preventívne, rozpracoval novú makro a mikro ekonómiu – nová fiškálna ekon.

Z hľadiska fungovania trh. ekon. má dľa monetaristov význam tzv. dlhodobá Phillipsova krivka, založená na tzv. prirodzenej miere nezamestnanosti, rozvinutá o tzv. inflačné očakávania na strane hosp. subjektov, kt. majú adaptívny charakter.

Každý hosp. subjekt koná racionálne vzhľadom na podmienky, v kt. sa musí rozhodovať. Pre správne rozhodovanie sú potrebné včasné, úplné a pravdivé informácie: ekonomické javy a procesy majú však stochastický charakter s pomerne vysokým % chýb.

R. Lucas – zastáva názor, že odchýlka od tzv. prirodzenej miery nezamestnanosti môže nastať práve v dôsledku nesprávnych agregovaných očakávaní na strane pracujúcich.

Teória racionálnych očakávaní tvorila súčasť neokonzervatívnej hosp. politiky R. Reagana.

Neoliberalizmus – nech trh vyrieši čo môže, zvyšok vyriešime my.



12. Výrazné postavy v ek. myslení v 1. ČSR /Engliš/

J. Kaizl - Národné hospodárstvo – prvá učebnica polit. ekonómie na našom území./minister fin./

A. Braf – za jedine správnu metódu polit. ekonómie uznával abstraktnú pszch.-subjektívnu metódu, ako nástroj skúmania trh. mechanizmu. Poukazoval na prvok uvedomelej ľudskej činnosti v ekon. aktivite spoločnosti, a preto odmietal objektívne ekon. zákony, práca je len zdrojom užitočnosti...a hodnota závisí na úsudkoch o pomere statku k ľudským potrebám.

F. Čubel – popisuje potreby človeka, kt. majú objekt.- subj. základ, majú trvalý či dočasný charakter, sú všeobecné, či osobitné.

K. Engliš – vplyv rakúskej školy. Predmetom hosp. vedy je taký sociálno- ekon. poriadok, v kt. jednotlivci a národy sa starajú o udržanie a zlepšenie svojho života. Tento poriadok je v hospod. účelový, vychádza z účelového myslenia, t.j. teleologického spôsobu myslenia, v kt. sa javy skúmajú ako niekým chcené, vzhľadom na určitý, vopred určený cieľ. Englišova teória hodnoty – stotožňuje úžit. hodnotu s hodnotou, pričom užitočnosť tkvie v použiteľnosti určitého predmetu na dosiahnutie vopred stanoveného cieľa – stupeň tejto užitočnosti nazýva hodnotou. Charakterizuje cenu ako problém cen. relácií a vzťahy medzi jednotl. cenami vysvetľuje relatívnymi úžitkami jednotl. statkov. Ceny majú podľa neho zabezpečovať rovnováhu medzi výrobou a spotrebou.