Bol zástancom nominalistickej teórie peňazí, peniaze považuje za abstraktný statok, umožňujúci výmenu produktov, bez ich vlastnej vnút. hodnoty. Kapitál stotožňuje s výr. prostriedkami. /fixný a obežný/. Predpokladom správneho fungovania rozvinutého, trhového hospodárstva je rovnováha medzi výrobou a spotrebou, kt. sa udržiava cenami na jedn. trhoch. Rozlišuje: a/trh statkov, b/trh kapitálu, c/ trh práce. Hosp. kríza je porušenie hosp. rovnováhy systému, jej korene môžu byť v racionalizácii výroby, nadvýrobe či menovej deflácii. Zastával post ministra aj guvernéra Nár. banky.

Socialne reformy v I. ČSR popri Englišovi proklamoval najmä J. Macek – Sociálna ekonomika. Skúmal nielen život človeka v trh. spoločnosti, ale hľadal odpoveď na otázku, od čoho sa odvíjajú ľudské činy a inštitúcie ovplyvňujúce celý sociálno-ekon. život spoločnosti. Uspokojovanie ľudských potrieb realizuje podľa zásady hospodárnosti – racionality, ekon. javy sú chcené a závisia od vzťahov medzi účelmi a prostriedkami. Trh. cenu považuje za objektívnu kategóriu. Cenou nazývame to, čo pri dobrovoľnej výmene statkov dáva jedna strana druhej. Kapitál redukoval len na vzťah, kt. vyplýva z veľkostatkárskeho vlastníctva pôdy. Mzda je cena práce, závisí od stavu ponuky dopytu na trhu práce. Úrok je určitá cena za vzdanie sa lividity na strane vlastníka peňazí. Stúpenec humánneho socializmu.

V období 30. rokov sa v ČSR rozvinul známy smer laboretizmus, spájajúci myšlienku vedeckej organizácie práce s mravným ponímaním človeka vo výr. procese. / Baťa/

V. Verunáč – zakladateľ a hlav. predstaviteľ laboretizmu. L preferoval podnik. hladisko, v kt. dominovali metódy vedeck. riadenia s cieľom zvýšiť produktivitu ľudskej práce.

J. Loevenstein – považoval hosp. krízu za objektívny jav vyplývajúci z antagonizmu medzi výrobou a spotrebou, výroba sa v dôsledku technického pokroku zvyšuje, spotreba klesá v dôsledku nedostatočného kúpyschopného dopytu, najmä na strane pracujúcich klesá. Podspotrebu navrhuje riešiť formou tzv. verejných prác, financovaných z prostriedkov daní z racionalizácie výroby.



12. Významné postavy ek. myslenia na Slovensku /Štúr, Karvaš, Briška/

L. Štúr – vystupoval za nár. práva Slovákov, za zrušenie poddanstva..., zdôrazňoval nutnosť široko koncipovaného vzdelávania pospolitého ľudu nie ako samoúčel, ale ako predpoklad pre ďalší, najmä hosp. rozvoj Slovenska. Základom bohatstva národov je ich práca. Obchod a iné zložité hosp. činnosti si vyžadujú aj vytváranie predpokladov preto, aby i tieto činnosti mohli zastávať aj Slováci tým, že sa na Slovensku vybudujú priemyselné školy.