Smith – sa domnieval, že v stave konkurencie je predom daná harmónia medzi súkromnými a spoločenskými záujmami: každý v snahe zabezpečiť si osobný blahobyt zabezpečoval svojou aktivitou aj blahobyt spoločnosti.



3. inštitucionalizmus v USA

- zaoberá sa otázkou formovania podmienok trhu a správania sa hosp. subjektov na trhu. Zákl. črty tohto svojrázneho variantu ekonom. analýzy sú:

- akcentovanie fenoménu zmeny a problému kontroly ekonomiky

- výskum kvantitatívneho charakteru

- metodologický pluralizmus

Zákl. stimulom spoločenského vývoja je zmena inštitúcií /inštinktov, zvyklostí, obyčajov/ a od nich závislé správanie sa hosp. subjektov na trhu, ktoré modifikujú ek. inštitúty: vlastníctvo, peniaze, zisk.

- tri formy inštitucionalizmu:1./ sociálno-psychologický

2./sociálno-právny

3./konjukturálno-štatistický

Th.Veblen – chápe sociálny rozvoj ako teóriu prirodzeného výberu

Sociálno-právny inštitucionalizmus /J.Comnonson/ pokladal za základ ek. vývoja spoločnosti právne vzťahy a normy. Ek. inštitúty charakterizoval ako právne kategórie. Vzťahy medzi vlastníkmi kapitálu a pracujúcimi chápal ako právne transakcie rovnoprávnych kontrahentov.

Trhové transakcie zahŕňajp 3 momenty:1./konflikt

2./vzáj. pôsobenie

3./riešenie problému

Konjukturálno-štatistický inštitucionalizmus akceptoval ek. cykly inherentné trhovej ekonomiky, ktoré sa periodicky striedajú. Tieto cykly sa skúmajú ako výkyvy cien na trhu spôsobené ako omyly s odhadom budúcnosti.

W.C.Mitchell – používal na sprac. faktic. údajov zdokonalené štatistic. metódy, cyklus analyzoval ako jav pravidelný, kt. je výslednicou pôsobenia vš. faktorov trh. ek.

F.D.Rooswelt – zaviedol aktívnu fiškálnu politiku a namiesto porovnaného štát. rozpočtu sa začalo uplatňovať HP rozpočtových deficitov.

V USA sa rozširili v 30. rokoch aj tzv. teórie ľudového kapitalizmu proklamujúce:

- zmeny vo vlastníctve

- zmeny v riadení

- difúzia výhod celému obyv. zo sféry veľkého biznisu

- teória o vyrovnávaní dôchodku S.Kuznetsa



1. Teória Keynesa – revolúcia v makroekonónii, súčasný stav



Hosp.kríza1929-33 znamenala významný prelom v ekonom. vede,kt.je úzko spojený s učením J.M.Keynesa-Cambridská škola.