Najvýz.dielami sú "Koniec laissez fair", "Pojednanie o peniazoch".Pokúsil sa zformulovať novú"všeobecnú"teóriu,kt.s vhodnou hosp.politikou zabezpečila ďalšie fungovanie kapit.trh.ekonomiky.Podľa K.je kapitalizmus "peňažnou" ekonomikou, v kt.peniaze ako uchovateľ hodnôt ovplyvňujú reálne ekonomické procesy.Centrom jeho záujmu sa stáva trh a jeho fungovanie pre zachovanie dynamiky systému. Makro-ekonomické úvahy známe ako "keynesovská revolúcia " predstavovali príchod k reálnemu trhu. K.nadväzoval na svojich ngl.predchodcov,najme Marshalla a znovu sa prihlásil k "racionálnemu" jadru merkantilizmu, kt.vyzdvihol ako prínos k štátnickému umeniu zaoberajúcemu sa hosp.systémom ako celku.Kritizoval aj známu Sayovu tézu,že ponuka si vytvára dopyt.Základom jeho teórie je jeho učenie o efektívnom dopyte ako základe pre určenie velkosti národného dôchodku a zamestnanosti ,kt. objem určujú nie robotníci,ale podnikatelia-ich dopytpo práci na trhu práce.Stav zamest.nemožno necheť len na podnikateľoch,ale musí ju prevziať aj štát, napr.zníženie miezd nieje učinným liekom proti nezamest.Základná rovnica K.teórie je Y=C+S, Y-národný dôchodok,C-spotreba,S-úspory.Ak S=I -investíciám =>ek.je v rovnováhe.K.teória má krátkodobý a statický charakter.Hovoril o svete v kt.panuje "núdza uprostred nadbytku". Poukázal na makroekonomické vzťahy medzi spotrebou,úsporami, investíciami a národným dôchodkom.Spotreba je funk.dôchodku,C=f(y),pomer medzi C/Y = priemerný sklon k spotrebe,kt.ukazuje akú časť dôchodkov spol.spotrebuje a akú usporí.K.vystihol to,že na str. veľkých firiem sa nachádzajú prebytky peňažného kapitálu kt.nemožno produkt.využiť v prospech rozvoja spoločnosti ako celku.Naznačil problém riešenia, ale problém prebytku kap.zostáva nevyriešený. Nevyriešil ho ani invest. multiplikátor. V skutočnosti však podnet k investovaniu závisí od tzv.hraničnej efektívnosti kapitálu.Zmyslom K.bolo dokázať,že investície sú hlavnou príčinou nerovnováhy a nestability kapit. Trhovej ek.,kde sa reálna úroková miera skutočne riadi čisto peňažnými momentmi. Reálna úroková miera má veľký význam v procese fungovania trhových síl a slúži na prekonanie stagflácie,inflácie a stagnácie. trh.ek..K.makroekonomický model predpokladá,že základ.úlohou štátu je regulovať tzv.sklon k spotrebe,investíciám a preferencií likvidity a tak regulovať celkovú úroveň spotrebiteľského dopytu,kt.je funkciou dôchodkov a zároveň invest.dopytu,kt.nezávisí od len odrozdelenia dôchodkov na spotrebu a úspory,ale od výšky úrok.miery. Neokeynesovstvo – predstavuje najmä americkú interpretáciu Keynesovho učenia. Integrálnou súčasťou neok. sa stala aj tzv. Philipsova krivka / vzťah medzi mzdou a nezamestnanosťou/

Postkeynesovstvo – hlavná úloha J.