- aby sa hosp. život nezastavil, musí vláda vytv. záväzné pravidlá pre správanie sa ekonom. subj. - prostredníctvom nej sa zlaďujú záujmy firiem, domácnosti a spoločnosti, teda individuálne a spoločenské záujmy
- predovš. je založená na získaných poznatkoch z mikro a makroekonómie
- má interdisciplinárny charakter - určité princípy preberá aj z ostatných disc. (právnych, politolog., z verejnej správy...)
- všeobecne: „prístup št. (vlády) k ekonomike sv. krajiny
- „sústava teoret. a praktických poznatkov a cieľov, nástrojov, metód a opatrení ekonom. subjektov na vybudovanie bezporuchového hosp. systému"
- ako teoret. disc. hovorí o tom, ako sa vytyčujú hosp.-polit. ciele, aké nástroje sú k dispozícií, aby sa tieto ciele dosiahli, ako sa využívajú...

nositelia
- najčastejšie vláda
- v demokrat. spoločenstvách aj zamestnávatelia, odbory, nezávislá centrálna banka...
- parlament, vláda, súdnictvo, centrálna banka, verejná sféra (národná banka, protimonopolný úrad, zamest. zväzy, priem. zväzy, polit. strany a hnutia)
- inštitúcie a osoby, kt. majú zo zákona výlučnú kompetenciu prijímať ek. rozhodnutia, vykonávať ich

ciele
- vysoká úroveň zamestnanosti
- nízka miera inflácie
- rovnováha platobnej bilancie
- spravodlivé rozdeľovanie dôchodkov
- zabezpečenie hosp. rastu

- globálne
- čiastkové

- vždy ide o ekonom. ciele kt. sa dopĺňajú sociálnymi a ďalšími cieľmi (ekologické ciele...)
- odvodené ciele:
- zabezpečenie kvality ekonom. rastu (realizácia ekonom. opatrení, obmedzenie šedej ekonom.)
- hosp. adaptabilita - prispôsobenie sa štruktúrnym zmenám
- sociálne ciele

kritériá hodnotenia cieľov
- ekonomika by mala dosahovať rast vyšší ako 3% a nižší ako 10% (ukazovateľ: HDP)
- obchodná bilancia by mala predstavovať 3% z celk. exportu krajiny
- miera nezamestnanosti by sa mala pohybovať na hranici prirodzenej miery nezamestnanosti - 6%

nástroje
- 1 cieľ sa dá dosiahnuť viacerými nástrojmi, 1 nástroj môže naplniť viaceré ciele
- ekonom. veličiny, kt. má vláda priamo al. nepriamo pod kontrolou a kt. nasadzuje na dosiahnutie vytýčených cieľov
- jedno zo zákl. rozhodnutí hosp. politiky: zvoliť si vhodný nástroj (niekt. nástroje môžu mať aj negat. účinky - napr. znižovanie nezamestnanosti môže viesť aj k rastu inflácie)

zákl. skupiny nástrojov
o nástroje fiškálnej polit. - dane
o nástroje menovej polit.

- regulácia množstva peňazí v obehu, regulácia úverov
o nástroje dôchodkovej polit. - regulácie miezd, cien
o nástroje zahranično-obchodnej polit. - clá, kvóty, menový kurz

na zákl. prijatia určitých rozhodnutí
o makroekonomické - nepriame, vyvolávajú motiváciu ek. subj., ale nenútia ich, aby sa tak správali
o mikroekonomické - vnucujú ekonom. subj. určité formy správania

podľa časového horizontu
o bežné
§ systémové

podľa povahy vplyvu
o priame
o nepriame

podľa možnosti merať
o kvantitatívne (nástroje bežnej polit.) - ich efekt možno vopred vyčísliť al. nespôsobujú zásadnú zmenu v správaní ekonom. subj. (napr. preradenie niek. tovarov z 10% do 23% DPH)
o kvalitatívne (systémové nástroje) - zásadne menia správanie ekonom. subjektov, napr. reforma celého daňového systému

podľa vzťahu k hosp. systému
o systémovo nevyhnutné
o systém podporujúce
o systému zodpovedajúce
o systém zhoršujúce
o systém narúšajúce

nástroje hosp. polit.
o dane
- priame - dane z príjmov
- nepriame - spotrebné dane (univerzálna spotrebná daň, DPH)
- znižuje sa podiel priamych daní, zvyšujú sa nepriame

o ceny
- peňažné vyjadrenie hodnoty tovarov a služieb
- ovplyvňovanie cien nástrojmi: cenové moratórium, úradné určenie cien (na niekt. druhy tovarov sa stanoví max. al. min. al. pevná cena), vecné usmerňovanie cien (stanoví sa max. podiel, kt. možno premietnuť do ceny), časové usmerňovanie cien (časovo obmedzený zákaz úpravy cien)

o clá
- daň, kt. sa zaťažujú dovozy a vývozy
- ochrana domácej výroby pred zahraničnou konkurenciou
- nástroje zahran.-obchodnej pol.: kvóty, subvencie, clá, dovozné prirážky

nástroje a ciele závisia od:
a) vnútorných podmienok
- spočívajú v tom, že sa presúvajú určité rozhodnutia št. na nezávislé al. súkromné objekty (komerčné banky, záujmové združenia spotrebiteľov a zamestnávateľov, centrálna banka)

b) vonkajších podmienok
- je treba rešpektovať vplyv svetovej a medzinárodnej politiky (Svetová banka)

parciálne hosp. politiky:
- peňažná
- rozpočtová
- dôchodková (jej význam a stav nie je trvalý, je variabilný)

zákl. inštitucionálne podm.
o trhový systém ako prevládajúca forma ekon. zriadenia
o exist. demokrat. prvkov v spoločnosti a polit. pluralizmus
o exist. št. správy
o exist. veľkých soc. skupín, kt. presadzujú sv. záujmy a zúčastňujú sa na ekon.-polit. rozhodovaní (odbory, zväzy zamestnávateľov)
o medzinárodné organizácie

podsystémy hosp. politiky
1.

trhový systém - sústava vzťahov ponuky a dopytu na trhu tovarov a služieb, kde sa určuje cena
2. verejno-právny systém - sústava vzťahov, orgánov a inštitúcií
3. polit. systém - usporiadaná sústava

polit.-hosp. koncepcie
- volí ich vláda

-> liberálna
- predpokladá, že vš. zákl. otázky vyrieši trh
- hosp. politika tu nemá žiadny priestor
- úloha št.: obrana, bezpečnosť, rozvoj pozitívnych a eliminovanie negatívnych externalít

-> invervenčná
- otec: Keynes
- št. zohráva dôležitú úlohu
- št.: rozdeľuje dôchodok, eliminuje negatívne a rozvíja pozitívne externality, rieši nerovnovážne vzťahy, kt. v ekonomike nastávajú
- + a -: znižuje sa miera nezamest., rastie inflácia a deficit v št. rozpočte

-> príkazová
- nedostatková koncepcia
- prevláda v podm., kde je direktívny plán

-> neoliberálna
- zavedenie tých prvkov do ekonomiky, kt. by postupne oslabovali vplyv št. v ekonom. - deregulácia ekon.: ? privatizácie, odstraňovania vysokého schodku št. rozpočtu, degerulácie cien
- št.: len okrajová úloha: peňažná, monetárna ekonom, a nastoľovanie konkurenčného prostredia.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Hospodárska politika a jej základné ciele