Burzy a burzové obchody
Podľa toho s čím sa obchoduje členíme burzy :
1) tovarové burzy (komoditné) – obilie, káva, mäso
2) burzy finančné (peňažné) – burzy cenných papierov
3) burzy služieb – z lodným priestorom
Vývoj burzovníctva Burzy vznikli z pravidelných stretnutí obchodníkov na určitých miestach. Takéto stretnutia sa uskutočňovali už v stredoveku niektorých talianských mestách. Napr Florencia, Benátky, Miláno. Obchodovalo sa tu v podstate iba zo zmenkami. Miesta, kde sa pravidelný obchod
so zmenkami uskutočňoval, sa nazývali loggia (lodža).
Neskorší názov burza vznikol v Brugách, kde sa obchodníci stretávali v obchod. miestnostiach Van der Burse. Neskôr sa burza z Brug premiestnila do Antverp. V tomto období vznikli burzy aj vo Francúzsku (Paríž, Lion, Tulus) v Anglicku a v Nemecku. Ďalšou etapou vo vývoji búrz bol začiatok 17. str. vtedy bola založená burza v Amsterdame. Tu sa obchodovalo s tzv. koloniálnym tovarom, napr : korenie, čaj, niektoré kovy. V roku 1771 bolo založená burza vo Viedni a v roku 1871 burza v Prahe. V 18. str. a 19 str. dochádza k špecializácii búrz a odeľujú sa tovarové a peňažné burzy. Najväčší rozmach dosiahlo burzovníctvo v 20. str. Miestne a časové sústredenie dopytu a ponuky viedlo k tomu, že burzy sa stali významnými centrami ovplyvňujúci obchod a ceny tovarov, ktoré sú predmetom obchodovania.
Na jednotlivých burzách sa obchoduje iba s určitými druhmi tovaru, kt. boli na obchodovanie na burze pripustené a sú kótované. Kótovanie znamená stanovenie úradného kurzu. Burzy sa často označujú za barometer ekonomiky, pretože citlivo reagujú na vývoj hospodárskej a politickej situácie vo svete. Samotné burzy sú zdrojom informácií i pre vývoj hospodárstva.
Burza cenných papierov Burza CP sa najčastejšie charakterizuje ako voľné zhromaždenie účastníkov burzových operácii (transkacií), v presne určenom čase a na určitom mieste, kde sa obchoduje s CP podľa platných predpisov a pravidiel.
Na burze CP sa obchoduje s účastinami (akcie), dlhopismi a inými cennými papiermi. Súčasťou burzy CP môže byť i devízová burza, kde sa obchoduje s devízami a valutami. Špecifickou burzovou činnosťou je špekulácia. Hlavným objektom špekulácie bývajú najčastejšie akcie. Burzová špekulácie je podnikateľská činnosť založená na zvážení určitých na burzu pôsobiacich okolností , kt.
vytvárajú kurzový pohyb, čo burzový podnikateľ využíva pre svoj prospech.
Burzový špekulant kupuje cenné papiere na:
- niekoľko hodín alebo dní Õ denná špekulácia
- na niekoľko týždňov Õ krátkodobá špekulácia
- niekoľko mesiacov Õ dlhodobá špekulácia
aby ich so ziskom predal.
Zisk sa rovná kurzovému rozdielu, tj. rozdielu medzi kurzom nákupným a predajným.
Zdroj: http://www.geocities.com/Athens/Sparta/6374/new.htm.
|