Makroprestredie: Slovensko

Charakteristika makroprostredia Slovenskej republiky

v Vznik: 1.1. 1993
v Rozloha: 49 035 km2
v Úradný jazyk: slovenský
v Zriadenie: pluralitná demokracia
v Počet miest a obcí: 2 836
v Hlavné mesto: Bratislava – 452 000 obyvateľov
v Ostatné významné mestá:
Ř Košice – 250 000 obyvateľov
Ř Prešov – 93 000 obyvateľov
Ř Nitra – 92 000 obyvateľov
Ř Žilina – 86 000 obyvateľov
Ř Banská Bystrica – 84 000 obyvateľov

Demografické údaje

Počet obyvateľov Slovenskej republiky je cca 5,5 milióna. Z toho je 48,65% mužov a 51,35% žien. Osôb v predproduktívnom veku (0-14 rokov) je 20,43%. V produktívnom veku je mužov (15-59 rokov) 32,11% a žien (15-54 rokov) je 29,67%. V poproduktívnom veku je mužov (60 a viac rokov) 6,09% a žien (55 a viac rokov) 11,07%. Index starnutia je 87,10%, ktorý v porovnaní s minulým rokom vzrástol o 2,96%. Priemerná dĺžka života je celkom pre obe pohlavia 73 rokov, ženy sa dožívajú priemerne 77 rokov a muži 69 rokov. Prirodzené úbytky sú 10 úmrtí na 1,000 narodení. Slovenská republika ma v súčasnosti dlhodobo klesajúci populačný trend, pričom obyvateľstvo rastie rýchlosťou 0,12%. Hustota zaľudnenia je 110 osôb na kilometer2
Urbanizácia:
59% obyvateľov Slovenska žije v mestách a 41% obyvateľov na dedinách.
Gramotnosť dospelých je 99%.

Ř Národnostná skladba obyvateľstva:
86% Slováci
10% Maďari
1,5% Rómovia
1,0% Češi
1,5% Ostatné národnosti

Ř Územnosprávne členenie Slovenskej republiky:

Územie Slovenskej republiky je z hľadiska územného a správneho usporiadania rozdelené do 8 krajov a 79 okresov.
Kraje:
· Bratislavský
· Trnavský
· Nitriansky
· Trenčiansky
· Banskobystrický
· Žilinský
· Prešovský
· Košický
S účinnosťou od 1.1.2002 nadobúda platnosť Zákon o vyšších územných celkoch.

Ř Hlavné náboženstvá:
· Kresťanské 73%
· Bez vyznania 10%
· Iné 17%

Historické podmienky

Slovensko si ešte do dnešných čias udržuje tradičný folklór, ľudové zvyky, obyčaje, kroje, folklórne festivaly rázovité oblasti ako sú Čičmany. Sú tu prekrásne vrchy, hrady na skalách, starodávne opevnené mestá a kúpele bohaté na minerálne pramene, ako i samovoľne vyvierajúce minerálne žriedla s liečivými účinkami.
Na Slovensku je mnoho malých miest a horských dedín. Slovenské hospodárstvá sú buď malé, rodinné gazdovstvá alebo veľké centralizované družstvá. Hoci Slovensko je tradične poľnohospodársky založené, dnes v poľnohospodárstve pracuje len desatina obyvateľstva.

Rozširuje sa priemysel, rastú nové centrá a mnohí vidiečania sa až donedávna sťahovali za prácou do miest.

Prírodné podmienky

Slovensko leží v strednej Európe a je vnútrozemským štátom. Susedí s Poľskom, Ukrajinou, Maďarskom, Rakúskom a Českou republikou.
Po Švédsku a Fínsku je Slovensko na 3. mieste v Európe v zalesnení krajiny (až 41% územia).
Najnižšie položený bod je Streda nad Bodrogom (94 m.n.m.). Najvyššie položený bod je Gerlachovský štít (2 556 m.n.m.). Najdlhšia rieka je Váh (390 km).

Ř Povrch Slovenska: pomerne členitý
Pohoria: Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Slovenské Rudohorie, Malá Fatra, Veľká Fatra, Javorníky, Biele Karpaty a Malé Karpaty
Pohoria vulkanizačného pôvodu: Vtáčnik, Kremnické vrchy, Štiavnické vrchy, Poľana, Vyhorlat, Slánske vrchy
Nížiny: Podunajská nížina, Záhorská nížina a Východoslovenská nížina
Ř Podnebie Slovenska:
Slovenská republika leží v miernom podnebnom pásme, kde sa striedajú štyri ročné obdobia.

Vplyv na podnebie má i nadmorská výška jednotlivých miest.
Ř Vodstvo Slovenska:
Rieky: Dunaj, Váh, Hron, Hornád, Topľa, Ondava, Laborec, Nitra, Torysa
Vodné nádrže: Oravská priehrada, Liptovská Mara, Zemplianska šírava, Nitrianske Rudno
Osobitné postavenie má Vodné dielo Gabčíkovo a Vodné dielo Žilina
Žriedla a minerálne pramene: Malá Fatra, Turčianske Teplice, Trenčianske Teplice, Piešťany, Sklené Teplice, Sliač

Hospodárstvo

Ř Nerastné suroviny:
· Hnedé uhlie – Handlová , Prievidza
· Ropa a zemný plyn – Gbely
· Železná a medená ruda – Slovenské rudohorie
· Lignit – Nováky
· Stavebné materiály – vápenec, sklárske a keramické suroviny

Ř Priemysel:
· Hutnícky – Košice, Žiar nad Hronom
· Strojársky – Dubnica nad Váhom, Martin, Detva, Bratislava
· Chemický – Bratislava, Šaľa
· Celulózovo papierenský – Ružomberok, Žilina
· Gumárenský – Púchov
· Kožiarsky a obuvnícky – Bardejov, Partizánske, Liptovský Mikuláš
· Farmaceutický – Hlohovec, Slovenská Ľupča
· Odevný a textilný – Trenčín, Púchov, Žilina
· Drevárenský – Zvolen, Banská Bystrica
· Energetický – Jaslovské Bohunice, Mochovce (jadrové elektrárne)
Liptovská Mara, Vážske kaskády, Gabčíkovo (vodné elektrárne)
Vojany, Nováky (tepelné elektrárne)
· Elektrotechnický – Liptovský Hrádok, Bratislava
· Plynárenský – ropovod
· Ťažobný – Handlová , Prievidza, Nováky, Gbely
· Polygrafický – Bratislava, Košice
· Sklársky – Lednické Rovné, Poltár
· Potravinársky – Liptovský Hrádok, Lučenec, Rimavská Sobota a i.

Ř Poľnohospodárstvo:

Rastlinná výroba

· Pšenica, kukurica, cukrová repa – Podunajská nížina, Východoslovenská Nížina
· Zemiaky – vyššie položené kotliny Spiša, Liptova, Oravy a Kysúc
· Hrozno – južné svahy Malých Karpát, Modra, Levice, Nitra, Pezinok, Skalica
· Zelenina – Záhorie, Podunajská nížina
· Ovocie – Rimavská Sobota, Lučenec

Živočíšna výroba
· Chov hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny – nížinné oblasti SR
· Chov oviec – podhorské oblasti


Ekonomika

Súčasná ekonomika SR je typickým príkladom malej a otvorenej ekonomiky.
Súčasný vývoj ekonomiky SR je charakteristický nevyváženým tempom ekonomického rastu a prehĺbením vnútornej a vonkajšej makroekonomickej nerovnováhy. Tento vývoj je dôsledkom pôsobenia objektívnych a subjektívnych faktorov, medzi ktoré sa zaraďuje nevyhovujúca štruktúra ekonomiky, vývoj svetového hospodárstva, v minulosti uskutočňovaná expanzívna rozpočtová politika, ako aj netransparentná privatizácia.
Tieto problémy sa zákonite premietli i do slovenského priemyslu. Nevyhovujúca štruktúra orientovaná na materiálovo a energeticky náročné odvetvia, s nízkym stupňom pridanej hodnoty nemôže v súčasnom globalizovanom svetovom hospodárstve zabezpečiť konkurencieschopnosť tohto odvetvia. Je potrebná dôsledná reštrukturalizácia priemyslu, ale i celej ekonomiky tak, aby bolo Slovensko schopné úspešne sa zapojiť do európskeho integračného procesu. To vyžaduje vytvorenie trhového prostredia stimulujúceho pozitívnu podnikateľskú aktivitu, ktorého nevyhnutným predpokladom je stabilný inštitucionálny a legislatívny rámec.
Ciele novej priemyselnej politiky vychádzajú z reálnych potrieb slovenského priemyslu i ekonomiky ako celku:
ü znížiť nadbytočné kapacity priemyslu v oblastiach, ktoré nedokážu obstáť v konkurenčnom boji na medzinárodných trhoch a ktoré dlhodobo viažu značné množstvo zdrojov
ü následné je potrebné tieto kapacity presunúť do perspektívnych odvetví, ktoré sa vyznačujú nižšou náročnosťou na vstupné zdroje a vyšším stupňom myslenia
ü umelá podpora stratových , slabých a neperspektívnych podnikov nemá v súčasnom období miesto
ü náklady na úspešnú reštrukturalizáciu sú pre štátny rozpočet nižšie ako náklady na dlhodobé udržiavanie neživotaschopných odvetví
Za realizáciu reštrukturalizácie je zodpovedná podniková sféra. V tejto súvislosti je nevyhnutné podporovať:
ü prílev priamych zahraničných investícií
ü vedu a techniku
ü rozvoj malého a stredného podnikania
ü vzdelávanie, rekvalifikáciu, zvyšovanie schopností podnikateľských subjektov
ü infraštruktúru
ü ekológiu
ü výskum a vývoj
ü kvalitu.
Základom na zvyšovanie konkurencieschopnosti priemyslu SR musí byť i účinný trhový mechanizmus. Žiada sa presadzovať koncepcia otvoreného a konkurenčného trhu.

Ř hrubý domáci produkt (GDP) bol v roku 1996 USD 18.96 miliardy a GDP na osobu USD 3,550
Ř peňažná jednotka je 1 Slovenská koruna (Sk), ktorá pozostáva z 100 Halierov

Ř Exportované tovary:
- stroje
- dopravné zariadenia
- chemické výrobky
- palivá
- koľaje
- poľnohospodárske plodiny

Ř Importované tovary:
- stroje
- dopravné zariadenia
- palivá a mazacie výrobky
- priemyselný tovar
- suroviny
- chemické výrobky
- poľnohospodárske plodiny

Ř Medzi najhlavnejších obchodných partnerov pre export patria:
- Česká republika
- Nemecko
- Maďarsko
- Rakúsko
- Taliansko
- Rusko
- Poľsko
- Ukrajina

Ř Medzi najhlavnejších obchodných partnerov pre import patria:
- Česká republika
- Rusko
- Nemecko
- Rakúsko
- Maďarsko

Vláda

Slovenská republika je suverénny pluralitný demokratický štát. Najvyšším predstaviteľom je prezident republiky so 120 členným parlamentom na čele s predsedom parlamentu.
Ďalším predstaviteľom štátu je vláda na čele s predsedom vlády. Vláda a parlament sú volený v slobodných demokratických voľbách, ktoré sa uskutočňujú každé štyri roky z predstaviteľov politických strán. Medzi najväčšie môžeme zaradiť: HZDS, SDKÚ, SNS, SOP a iné.
V roku 1993 Slovenská republika podpísala Asociačnú dohodu s Európskou Úniou a stala sa jednou z kandidátskych krajín pre vstup do EÚ.

Ř Zapojenie do medzinárodných integračných štruktúr:

Slovenská republika je od svojho vzniku, resp. ako nástupnícky štát po bývalom Československu zapojená do viacerých medzinárodných štruktúr. Z hospodárskych medzinárodných zoskupení je to:
Európska únia (EÚ)
Sídlo, dátum vzniku: EÚ má sídlo v Bruseli. Bola založená 18. 4. 1951 podpísaním dohody o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a 25. 3. 1957 o vytvorení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva atómovej energie. Tieto tri spoločenstvá tvoria historický základ Európskej únie. 10. 12. 1991 bola v Maastrichte (Holandsko) schválená Zmluva o Európskej únii.
Základné ciele organizácie: podporovať udržateľný a vyvážaný ekonomický a sociálny pokrok najmä prostredníctvom vytvorenia oblasti vnútorných hraníc a zavedením hospodárskej a menovej únie s jednotnou menou.
Počet členských krajín: 15 (Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko, Veľká Británia).
Vzťahy SR – EÚ: sú založené na Európskej dohode o pridružení, ktorá bola podpísaná 4. 10. 1993 a vstúpila do platnosti 1. 2. 1995. SR je spolu s ďalšími asociovanými krajinami zo strednej a východnej Európy zapojená do rozširovacieho procesu EÚ.
Členstvo v EÚ: členstvo vyžaduje, aby kandidátske krajiny dosiahli stabilitu inštitúcií garantujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva, rešpektovanie a ochranu menšín, existenciu fungujúceho trhového hospodárstva, schopnosť vyrovnať sa s konkurenčným tlakom a trhových síl v rámci únie, ako aj schopnosť prevziať záväzky vyplývajúce z členstva vrátane záväzku oddanosti cieľom politickej, hospodárskej a menovej únie (tzv. kodanské kritériá, schválené v júni 1993).
Splnenie týchto úloh by malo umožniť, aby bolo Slovensko v krátkej dobe zaradené do skupiny krajín rokujúcich o vstupe do EÚ.
Vývoj: V r. 1995 SR odovzdala formálnu žiadosť o vstup do EÚ.

Neštandartné politické pomery však našli nepriaznivú odozvu v Posudku Eurokomisie. Luxemburský summit EÚ v decembri 1997 síce nevylúčil Slovensko z procesu rozširovania, ale nepozval ho k vstupným rokovaniam.
Voľby na jeseň 1998 priniesli zásadné zmeny vo vnútropolitickom vývoji. Potreba zapojenia Slovenska do integračných procesov sa stala dominantnou témou slovenskej zahraničnej politiky. Mimoriadny význam sa kladie na riešenie makroekonomickej nerovnováhy a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky (tzv. balíček ekonomických opatrení).

Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD)
Sídlo, dátum vzniku: Paríž, 30. 09. 1961
Základné ciele organizácie:
ü dosiahnuť najvyšší trvalý ekonomický rast a zamestnanosť
ü podporovať ekonomický a sociálny blahobyt krajín OECD cez koordináciu ich politík
ü stimulovať a harmonizovať úsilie svojich členov v pomoci rozvojovým krajinám
Počet členských krajín: 29
Vzťahy SR – OECD: Podmienkou členstva je dosiahnutie plnej konvertibility meny, kompatibilita s legislatívou OECD, uzatvorenie zmluvy o výsadách a imunitách pre OECD, dodržiavanie demokratických princípov v riadení štátu a ekonomiky atď.
V roku 1991 bol založený program zvláštnej pomoci pre krajiny V4 „Partners in Transition“ – PIT, do ktorého bolo Slovensko zahrnuté ešte v rámci ČSFR.
SR podala 28. februára 1994 žiadosť o riadne členstvo prostredníctvom Memoranda SR.
Dňa 12. 05. 1995 podpísaná medzi SR a OECD Dohoda o privilégiách a imunitách pre OECD. Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode (CEFTA)
Sídlo, dátum vzniku: Nemá určené sídlo, depozitár ratifikačných listín je vo Varšave. Bola založená 21. decembra 1992 v Krakowe.
Základné ciele organizácie: Postupnou liberalizáciou vzájomných obchodných vzťahov a odstránením tarifných prekážok v priebehu prechodného obdobia vytvoriť oblasť voľného obchodu. CEFTA uplatňuje len bilaterálnu komunikáciu medzi zúčastnenými krajinami.
Počet členských krajín: 6 (ČR, SR, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko, Rumunsko)

Stredoeurópska iniciatíva (SEI)
Sídlo, dátum vzniku: Budapešť, november 1989 tzv. Iniciatíva „4“(Rakúsko, Taliansko, SFRJ, Maďarsko). SR sa pripojila v r. 1990 ako ČSFR a v marci roku 1993 ako SR.
Základné ciele organizácie: Prehĺbenie a rozšírenie ekonomickej spolupráce medzi krajinami stredoeurópskeho regiónu. Ďalšou úlohou je pomáhať členským štátom, želajúcim si pripojiť sa k EÚ.

Aktivity SEI sa opierajú o 17 pracovných skupín pre: kultúru, školstvo a výmenu mládeže, energetiku, dopravu, vedu a techniku, životné prostredie, civilnú obranu, telekomunikácie, turistiku, boj proti drogám atď.
Počet členských krajín:

Customs cooperation council - skratka CCC (Rada pre colnú spoluprácu)
World customs organization – skratka WCO – pracovný názov organizácie zavedený od júna 1994
Sídlo, dátum založenia: Brusel, 15. 12. 1950
Základné ciele organizácie:
- dozerať na plnenie bruselských dohovorov o nomenklatúre pre klasifikáciu tovarov v colných sadzobníkoch a o určovaní colnej hodnoty, ktoré boli vypracované v rámci tzv. Študijnej skupiny pre európske colné únie (OEEC)
- skúmať technické aspekty a robiť opatrenia na zavedenie jednotných zásad.
SR vstúpila do WCO 1. 1. 1993 a na základe podpísania dohovoru sa automaticky stala členom aj iných medzinárodných dohovorov: Dohovor o zriadení Rady pre colnú spoluprácu, Dohovor o nomenklatúre pre klasifikáciu tovarov a colné tarify, Dohovor o hodnote tovarov pre colné účely atď.
V súčasnosti sa aplikuje program Asycuda (automatizovaný systém pre colné informácie), ktorého pilotnou krajinou je Slovensko. Počet členských krajín: 135

Zmluva o vytvorení Colnej únie medzi Slovenskou republikou a Českou republikou
Miesto, dátum založenia: Praha, 29. október 1992, č. 199/93 Z.z. Ciele Colnej únie: vytvoriť politické podmienky na ďalšiu liberalizáciu vzájomného obchodu, vyriešiť sporné komodity (pivo, izoglukóza, bravčové a jatočné mäso atď.) a prispôsobiť legislatívu Colnej únie SR a ČR právnym podmienkam EÚ.
Výhľady: nové colné sadzobníky (1.1.2000), odstraňovanie rozdielov v licencovanom obchode, príčiny poklesu vzájomného obchodu SR a ČR a opatrenia na zastavenia zostupu. Visegrádská Štvorka (V4)
Miesto, dátum založenia: Visegrád (Maďarsko), 15. február 1991
V4 je neformálne zoskupenie štyroch stredoeurópskych krajín. Pôvodne sa hovorilo o V3, štvorka vznikla rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej republiky v roku 1993.
Základné ciele organizácie: vzájomná spolupráca týchto krajín na ceste k európskej integrácii. Po obnovení Visegrádskej skupiny posilnenie vzťahov Slovenska so susednými štátmi prispeje k upevneniu stability stredoeurópskeho regiónu.
Počet krajín: 4 (ČR, Maďarsko, Poľsko, Slovensko)

Ř Ďalšie členstvo Slovenska do medzinárodných organizácií:

BSEC (pozorovateľ), CCC, RADA EURÓPY, CERN, EBRD, FAO, IAEA, IBRD, ICAO, ICCO, ICFTU, ICRM, IFRCS, MEDZINÁRODNÁ ORGANIZÁCIA PRÁCE, MEDZINÁRODNÝ MENOVÝ FOND, MEDZINÁRODNÁ NÁMORNÁ ORGANIZÁCIA, INMARSAT, INTELSAT ,INTERPOL, IOC, IOM, ISO, ITU, NACC, NSG, OSCE, PCA, UN, UNCTAD, UNESCO, UNIDO, SVETOVÁ POŠTOVÁ ÚNIA, ZÁPADOEURÓPSKA ÚNIA (spoločník), SVETOVÁ ZDRAVOTNÍCKA ORGANIZÁCIA, WIPO, WMO, WTOO, WTRO, ZC.

Zdroje:

CD-Rom: ENCARTA encyklopédia -