Charakteristika makroprostredia Nemeckej republiky
(Bundes Republik Deutschland)

v Oficiálny názov: Spolková republika Nemecko
v Rozloha: 356,970 kilometrov2
v Počet obyvateľov: 81 miliónov obyvateľov
v Hustota zaľudnenia: 228 obyvateľov/km2
v Hlavné mesto: Berlín
v Najväčšie mestá (obyvateľstvo)
- Berlín 3,458,763
- Hamburg 1,707,986
- Mníchov 1,225,809
- Cologne 964,346
- Frankfurt 647,304
- Essen 611,827
- Dortmund 597,024
- Stuttgart 585,540
- Dűsseldorf 571,475
- Brémy 548,825
- Duisburg 532,701
- Hannover 522,574
- Norimberg 492,864
- Drážďany 461,303
- Lipsko 457,173
- Bochum 398,467
- Wűppertal 379,820
- Bielefeld 324,132
- Mannheim 312,216
- Bonn 302,873
- Karlsruhe 277,191

Ř Povrch
Nemecko leží v strednej Európe. Hraničí na severe so Severným morom, Dánskom a Baltickým morom, na východe s Poľskom a Českou republikou, na juhu s Rakúskom a Švajčiarskom, na západe s Francúzskom a Luxemburskom, Belgickom a Holandskom. K Nemecku patria v Severnom mori východofrízske a severofrízske ostrovy, ktoré delí Helgolandský záliv. Zo severnej strany ho obmýva Baltské more s polostrovom Fehmarn a Meklenburský záliv.
Nemecko má širokú rozmanitosť povrchu, nachádzajú sa tu nielen prímorské časti, nížiny, hory, i vysočiny. Krajina pozostáva z troch veľkých zemepisných oblastí: nížinná rovina na severe, horská oblasť v strede a obrovská hornato-nížinatá oblasť na juhu.
Na severe sa rozprestiera Severonemecká nížina, ktorá má rozmanitý charakter povrchu. Zahŕňa viacero riek a prieplavov. Jej východný koniec poskytuje výbornú pôdu bohatú na živiny, ktorá sa využíva predovšetkým na poľnohospodárstvo. Spolu s obrysom pobrežia pripomínajú oblasti na severe štátu močiare. Pri morskom brehu je viacero ostrovov, vrátane severofrízskych ostrovov, východofrízskych ostrovov, helgolandskej zátoky, Severného mora, i Fehrmarnu a baltického mora.
Centrálna vysočinná oblasť sa tiahne od západu krajiny na východ. Nachádza sa tu Porýnska bridličnatá vrchovina, Teutoburger Wald, Waserburgland, pohorie Harz, z východu krajiny Krušné hory, Český les, Šumava, Smrčiny, Durínsky les, Rhon. Ďalej na západe sú pohoria Eifel a Hunsbruck a Taunus.
Smerom na juh sa nachádzajú pohoria Švábska Jura, Franská Jura, Schwarzwald a Bayerischer Wald. Celkom južne sú Bayerské Alpy, ktoré majú najvyšší nemecký vrch Zugspitze (2,962 metrov). Ř Vodstvo
Najväčší počet veľkých riek sa nachádza v západnej časti krajiny. Najdôležitejšou riekou je Rýn, ktorý preteká hraničným územím na okraji Švajčiarska a Francúzska. Medzi prítoky Rýnu v západnom Nemecku patria Lahn, Lippe, Main, Mosel, Neckar a Ruhr.
Iné dôležité rieky sú Labe, ktorá ďalej preteká do Českej republiky, pričom jej púť začína v Severnom mori, Dunaj, ktorý pramení vo Schwarzwalde a ďalej preteká južným Nemeckom do Rakúska. Medzi dôležité toky patrí aj Odra, ktorá preteká popri hraniciach s Poľskou republikou a napríklad i rieka Neisse.
Nemecko má taktiež mnoho jazier ako napríklad jazero Muritz, Chiemske jazero, či najväčšie Bodamské jazero, ktoré leží čiastočne aj v Rakúsku a Švajčiarsku.