zlatých spôsobil, že všetky rakúske štátne železnice boli odpredané francúzskemu konzorciu. Tak vznikla privátna spoločnosť rakúskej štátnej železnice (StEG), ktorá potom dominovala na Slovensku do roku 1891.

1.2. Krach na viedenskej burze

Zmenu v intenzite výstavby prinieslo až rakúsko-uhorské vyrovnanie v roku 1867. Pre dovtedy zanedbávané záležitosti uhorskej dopravy bolo zriadené ministerstvo dopravy a verejných prác. Jeho hlavným cieľom sa stala výstavba dopravných komunikácií. Na Slovensku to znamenalo pomerne rozsiahlu výstavbu železníc, prekonávajúcich dosiaľ obchádzané Karpaty. V období 1867 – 1873 sa postavil, alebo aspoň podstatne rozostaval celý rad hlavných železníc:
ü Košicko-bohumínska železnica (Košice – Žilina - Bohumín)
ü Uhorská severná železnica (Pešť – Fiľakovo – Lučenec – Zvolen - Vrútky)
ü Prvá uhorsko-haličská železnica (Michaľany – Humenné – Medzilaborce – Przemysl)
ü Uhorská severovýchodná železnica (Košice – Michaľany – Slovenské Nové Mesto - Čop)
ü Považská železnica (Bratislava – Trenčín)
ü Prešovsko-tarnowská železnica (Prešov – Orlov - Tarnow)

1.3. Vplyv štátu na výstavbu železníc až po rozpad Rakúsko-uhorskej monarchie

V tomto období existovali na našom území tri typy spoločníkov, ktorí sa podieľali na výstavbe železníc. Boli to:
ü Súkromné kapitálovo silné spoločnosti (napr. StEG)
ü Súkromné kapitálovo slabé spoločnosti
ü Štát
Záujmy súkromného kapitálu nerešpektovali v prípade kapitálovo silných spoločností vždy strategické štátne záujmy a dokonca so štátom na konkurenčnom princípe súťažili. Naopak vozové vybavenie a prevádzkové výkony kapitálovo slabších spoločnosti nezodpovedali vždy štátnym potrebám.
Štát reagoval na ťaživú ekonomickú situáciu niektorými opatreniami:
ü ukončil udeľovanie štátnych garancií výnosov – čím zastavil výstavbu drahých hlavných železníc
ü štátnymi pôžičkami – zvýšil technickú úroveň kapitálovo slabších súkromných železníc, čím posilnil svoj vplyv na ne
ü uskutočnil rozsiahlu poštátňovaciu akciu zavŕšenú v roku 1891 poštátnením uhorských tratí StEG.
Od 80.rokov 19.storočia až do rozpadu monarchie boli vystavané štyri desiatky normálnerozchodných tratí i desiatky úzkorozchodných lesných a poľnohospodárskych tratí, ktoré boli vystavené už pod záštitou štátu.

1.4. Situácia po vzniku samostatného Československa

Po vzniku samostatného štátu boli pre správu slovenských železníc zriadené regionálne riaditeľstvá ČSD v Bratislave a Košiciach, zdvojkoľajovali sa niektoré trate a začala sa komplexná koncepcia dostavby železničnej siete.