Obsah


Úvod

1. Dejiny železníc na území Slovenskej republiky
1.1. Stav železničných tratí v období Rakúsko-uhorskej monarchie
1.2. Krach na viedenskej burze
1.3. Vplyv štátu na výstavbu železníc až po rozpad Rakúsko-uhorskej monarchie
1.4. Situácia po vzniku samostatného Československa
1.5. Situácia po vzniku Slovenského štátu
1.6. Situácia železníc po 2. svetovej vojne
1.7. Stav železníc po roku 1993

2. Súčasný stav železníc Slovenskej republiky
2.1. Súčasný stav Železníc SR
2.2. Vízia do budúcnosti
2.3. Pôžičky železniciam SR

3. Situácia železničnej dopravy v štátoch Európskej Únie a snaha Slovenska o vstup do dopravných integračných štruktúr
3.1. Celoeurópská sieť vysokorýchlostných železníc
3.2. Francúzky systém vysokorýchlostných vlakov
3.3. Nemecký systém vysokorýchlostných vlakov
3.4. Španielsky systém vysokorýchlostných vlakov
3.5. Taliansky systém vysokorýchlostných vlakov
3.6. Ostatné systémy vysokorýchlostných vlakov
3.7. Výstavba koridorov
3.8. Napojenie SR na európsku sieť železničných tratí
3.9. Nutnosť vysokorýchlostných tratí na území Slovenskej republiky
3.9.1. Faktory ovplyvňujúce výstavbu vysokorychlostných tratí

4. Dôležitosť podpory železničnej dopravy
4.1. Problémy individuálnej a hromadnej dopravy
4.2. Prečo podporovať napojenie SR na hlavné európske koridory
4.3. Prínos zaradenia SR do TEN
4.4. Požiadavky na všetky spomínané zmeny na sieti ŽSR



Úvod

Už viac ako 150 rokov spájajú územie Slovenska s jeho susedmi oceľové stužky koľajníc. Železnica sa postupne stala dôležitým predpokladom hospodárskeho a spoločenského vývoja krajiny. 1. Dejiny železníc na území Slovenskej republiky


1.1. Stav železničných tratí v období Rakúsko-uhorskej monarchie

V roku 1837 sa začala stavať prvá európska železničná magistrála. Bola ňou Severná železnica cisára Ferdinanda, spájajúca Viedeň a Krakov cez medzistanicu Přerov.
Pre rozvoj obchodu bola v roku 1938 postavená v Bratislave konská železnica spájajúca 5 kráľovských miest medzi Bratislavou a Trnavou. V prevádzke bola až do prvej polovice 70-tych rokov 19. storočia.
20.augusta 1948 z východzou stanicou v Marcheggu dorazil do Bratislavy prvý parný vlak. Vlaky boli v tomto období brzdené iba ručne. Najvyššia dovolená rýchlosť bola 38 km/hod. bola v roku 1851 zvýšená na 53 km/hod. a v roku 1862 – v súvislosti so zavedením prvých rýchlikov až na 75 km/hod. Rastúci štátny deficit, ktorý v roku 1854 dosiahol výšku 315 mil.