Na identifikovanie daňových rajov platia tie isté kritériá s dvoma modifikáciami: OECD namiesto kritéria odlišného prístupu k rezidentom a nerezidentom zvolilo kritérium nevykonávanie substantívnej činnosti, namiesto kritéria nízkej efektívnej sadzby dane používa ako kritérium žiadnu alebo len nominálnu daňovú sadzbu. Okrem štyroch kľúčových kritérií používa OECD i ďalšie kritériá, ktorými charakterizuje škodlivé preferenčné daňové režimy. Tie môžu vyplynúť z právnej definície základu dane v rôznych krajinách. Niektoré zákony zohľadňujú dôsledky inflácie alebo zníženie počtu príjmov, ktoré sú predmetom dvojitého zdanenia, využívajúc metódu zápočtu alebo vyňatia pri dvojitom zdanení, alebo zakotvujú rozdielny prístup k odpočítateľným položkám či nejednotný prístup k zdaňovaniu rôznych subjektov. Kritériom posudzovania sa stalo taktiež nedodržiavanie medzinárodných princípov oceňovania transferov pre závislé spoločnosti, či nekonzistentné dodržiavanie princípu nezávislého vzťahu podľa Smernice OECD pre nadnárodné spoločnosti a správu daní z roku 1995. Toto môže viesť k určeniu úrovne zisku v prepojených spoločnostiach, ktoré nezodpovedá skutočne vykonávaným činnostiam, prípadne je určovanie ceny transferu netransparentné. Kritériom posudzovania bolo ďalej vyňatie príjmov, ktoré majú zdroj v zahraničí, zo zdanenia v krajine rezidencie, ktoré je dôležitým daňovým impulzom na presunutie prepojenej spoločnosti. Daňové ustanovenia existujúce v hostiteľskej krajine môžu byť potenciálne škodlivé taktiež v prípade, ak daňový základ alebo sadzba dane sú dohodnuteľné alebo sadzba závisí od miesta rezidencie investora. Projekt OECD sa zameriava len na daňovú konkurenciu vo finančných a v ostatných službách, nie na daňové stimuly zamerané na pritiahnutie investícií do výroby. V globálnom prostredí nadnárodné spoločnosti presúvajú výrobné aktivity do krajín s nízkymi výrobnými nákladmi. V takmer všetkých krajinách sú motivačné opatrenia, ako napríklad daňové prázdniny, ktoré majú slúžiť na prilákanie zahraničných investícií. Ako však ukázali skúsenosti niektorých krajín, vrátane našej, daňová úľava nemusí byť pre investora dostatočnou pohnútkou na prekonanie neatraktívnosti iných podmienok. Daňová úľava však zároveň môže byť nevyhnutnou, ak je podobné zvýhodnenie poskytované krajinami, ktoré vystupujú ako priami konkurenti v regióne. Daň z príjmu je tou časťou daňového systému, ktorá priamo dopadá na nadnárodné korporácie rozhodujúce o svojich investičných zámeroch. Preto sa väčšina pokusov znížiť daňové bremeno sústreďuje na túto daň. Základnou otázkou pre vládu je nájsť rovnováhu medzi stanovením rôznych daňových opatrení vytvárajúcich daňové bremeno hostiteľskej krajiny a citlivosťou PZI na úroveň daňového zaťaženia.