Uvedené tempá rastu HDP v stálych cenách na roky 1999-2005 vytvárajú predikciu klesania pod hranicu udržateľného rastu a môžu vyvolávať nárast nezamestnanosti a inflácie nad rámec parametrov zadaných vo vládnom programe. Možno preukázať, že v hospodárstve SR neplatí princíp Philipsovej krivky. V ekonomike SR s rastom inflácie rastie aj nezamestnanosť. Tempá rastu HDP v bežných cenách v koncovom roku 2005 vykazujú vzájomné priblíženie (rastu HDP, investícií, prírastku fixného kapitálu a konečnej spotreby obyvateľstva), čo je v zhode s ekonomickou teóriou pre určitý typ ekonomickej rovnováhy.


Ak pozrieme na výstupy z modelu ISLM, ktorý by mal vytvárať rovnováhu medzi svetom tovarov a služieb a finančným svetom, potom uvidíme z hodnôt multiplikátorov, kto „ujedá hospodársky koláč“ viac a kto menej. V roku 1999 základný rozšírený multiplikátor má hodnotu 4, čo predstavuje, že zmena jednotky v konečnom dopyte vyvoláva 4-násobný rast HDP. Ak do tohto procesu vstúpi finančný a bankový svet, potom zmena v jednotke konečného dopytu vyvolá iba 1,1447 rast HDP v bežných cenách. Z vývoja multiplikátorov (tabuľka 3) vidno, že celkový konečný dopyt sa zmenšuje, pričom stupeň pohlcovania prostriedkov bankami zostáva v podstate nezmenený. Zisk finančnej sféry je polovicou celkového hospodárskeho výsledku a vzhľadom na infláciu spotrebiteľských cien (nad 9%) klesajú reálne príjmy obyvateľstva. Banky disponujú 5% vlastnými kapitálovými zdrojmi, zostatok sú vklady obyvateľstva, podnikov vlády a iných zdrojov, ale poberajú polovicu vytvorených čistých zdrojov.

ISLM Finančné multiplikátory Celkové multiplikátory Reálna mesačná mzda
1998 668592 1,51505 3,38400 2324,68
1999 707948 1,56290 3,57832 2236,71
2000 745061 1,60379 3,75499 2159,63
2001 785654 1,65016 3,96116 2100,88
2002 819702 1,68340 4,08069 2053,80
2003 853930 1,72248 4,20435 2013,48
2004 891829 1,76800 4,37798 1976,76
2005 933399 1,82102 4,60695 1941,75

Tabuľka 3. Odhad vývoja dopytu.
Ekonomický rast je formovaný investičnými zdrojmi, ktorými krajina môže disponovať v rôznych etapách rozvoja hospodárstva.


Investície vytvárajú hnacie sily ekonomického rastu. V našich podmienkach sa stretávame s klesajúcim prírastkom fixného kapitálu pri dlhodobých investíciách, v dôsledku čoho klesá ich hraničná efektívnosť a tým klesá aj tempo rastu bezprostredných efektov rastu HDP v bežných cenách a v stálych cenách.