Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Zahraničné investície na Slovensku (analýza)
Dátum pridania: | 24.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | peter.polakovic | ||
Jazyk: | Počet slov: | 598 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 2.5 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 4m 10s |
Pomalé čítanie: | 6m 15s |
Preto je čo najrýchlejšie potrebné zvýšiť produktivitu práce katastrálnych úradov a zjednodušiť konsolidáciu vlastníctva pôdy nezámych vlastníkov a doriešiť aj spôsob odškodnenia osôb, ktoré si dodatočne na takúto pôdu môžu uplatniť svoj nárok.
V poslednom čase sa rieši aj otázka zavádzania zvýšených poplatkov za zrýchlené zápisy a výpisy z katastra nehnuteľností. Pokiaľ nebude katastrálny úrad samostatne hospodáriacim celkom, nie som za túto myšlienku. Prečo práve na Slovensku by malo byť rýchle vybavovanie zápisov a výpisov z katastra nadštandart, keď je to plne štátna inštitúcia ktorá sa zákonne zaväzuje plniť si tieto povinnosti? Najlepšie riešenie by bolo aspoň čiastočne finančne osamostatniť katastrálne úrady – komerčná služba sa zdá byť na Slovensku kvalitnejšia, než štátna.
Posilnenie partnersta so zahraničím by sa malo čoraz viac zakladať na inštitucionalizovanej podobe medzinárodných priemyselných a odborných komôr. Takéto komory podporujú investície, sprostredkúvavajú vzájomnú komunikáciu firiem, poskytujú informácie. Napríklad len vznikom nemecko-slovenskej priemyselnej a obchodnej komory by sme získali úzky kontakt k takmer 90 priemyselných a obchodných komôr Nemecka. Profitovali by z toho hlavne malé a stredné podniky, ktoré takéto inštitúcie potrebujú pri sprostredkovaní medzinárodnej spolupráce.
Výskum a vývoj je jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú konkurenčnú schopnosť každej ekonomiky, a predovšetkým jej priemyslu. V Slovenskej republike je problém vytvorenia inštitucionálnej štruktúry vedecko-technickej politiky a s tým súviasiaceho legislatívneho rámca. Ich absencia má dva závažné nedostatky: neprítomnosť dlhodobého smerovania a rozptýlenie zdrojov do veľkého počtu menej zásadných aktivít výskumu. Taktiež je citeľná absencia stratégie rozvoja vedy a techniky, ktorá by určila dlhodobejší rámec pre našu ekonomiku a jej napredovanie. Od priameho zahraničného kapitálu môžeme očakávať hlbšiu špecializáciu v konkrétnych oblastiach výskumu, potrebné know-how, a vyššie tempo inovácií. Toto sú pravdaže len niektoré a veľmi podstatné námety na zlepšenia. Pokiaľ nebudeme robiť systémové kroky k prilákaniu investícií na zelenej lúke, po privatizácii väčších podnikov sa investície dostanú znova do svetového podpriemeru.