Zahraničné investície na Slovensku (analýza)

Aj keď sa proklamuje, že prírastok priamych zahraničných investícií (PZI) je najväčší v histórii Slovenskej republiky, pravdou je že prílev PZI na Slovensko je neustále podpriemerný a podporuje ho iba privatizácia. V čom je teda problém?

Súčasná legislatíva neumožňuje poskytnúť výhody aj slovenským, teda domácim investorom. Postavenie zahraničného investora je strategické, ale súčasný systém neudáva rovnosť všetkým investorom. Zabúda sa pri tom aj na to, že by sa zlepšilo povedomie o Slovenskej republike ako krajine s rovnakými možnosťami pre všetkých investorov a tento signál by sa Slovensku vrátil väčším prílivom PZI. Viac priestoru by sa malo vytvoriť pre pôsobenie spoločností s ručením obmedzeným a predovšetkým pre malé a stredné podniky. Do programu podpory by mohli byť zahrnuté aj investície, ktoré nepriamo vedú k zlepšeniu konkurencieschopnosti Slovenska - napríklad v plynárenstve alebo v energetike.

Štátne agentúry nezabezpečujú investičné akcie domácich investorov, ako môžeme očakávať že budú úspešné v zahraničnej činnosti, ktorá je oveľa ťažšia ako domáca? Príklad môžeme hľadať v Českej republike. Tamojšia agentúra CzechInvest do 31.1.2001 dokončila projekty 10 domácich firiem, ktoré priniesli Českej ekonomike vyše 360 mil. USD priamych investicí. CzechInvest získal prestížnu cenu „Nejlepšia európska investičná agentúra v roku 2000“. Na každú korunu vynaloženú na prevádzku agentúry zo štátneho rozpoču získala agentúra 9,48 USD, teda viac ako 300 Kč a jeden zamestnanec agentúry priniesol Českej republike 20 mil. USD priamych zahraničných investícií. Týmto smerom by mala ísť aj slovenská agentúra Sario. Je potrebné, aby úrad na podporu zahraničných investícií - Sario začal efektívnejšie plniť svoje funkcie a aktívnejšie sa zaoberal problematikou zahraničných investícií. Ak sa pozriete na internetovú stránku Sario a porovnáte ju z Czechinvestom, zbadáte priam priepastný rozdiel!

Získavanie nehnuteľného majetku investormi je na Slovensku zbytočne zdĺhavé, pričom najväčším problémom je dodržiavanie lehôt pre zápis do katastra nehnuteľností a veľká rozdrobenosť vlastníkov pôdy. Práve pre otázku pôdy u nás ukončilo pôsobenie už niekoľko investorov.

Preto je čo najrýchlejšie potrebné zvýšiť produktivitu práce katastrálnych úradov a zjednodušiť konsolidáciu vlastníctva pôdy nezámych vlastníkov a doriešiť aj spôsob odškodnenia osôb, ktoré si dodatočne na takúto pôdu môžu uplatniť svoj nárok.

V poslednom čase sa rieši aj otázka zavádzania zvýšených poplatkov za zrýchlené zápisy a výpisy z katastra nehnuteľností. Pokiaľ nebude katastrálny úrad samostatne hospodáriacim celkom, nie som za túto myšlienku. Prečo práve na Slovensku by malo byť rýchle vybavovanie zápisov a výpisov z katastra nadštandart, keď je to plne štátna inštitúcia ktorá sa zákonne zaväzuje plniť si tieto povinnosti? Najlepšie riešenie by bolo aspoň čiastočne finančne osamostatniť katastrálne úrady – komerčná služba sa zdá byť na Slovensku kvalitnejšia, než štátna.

Posilnenie partnersta so zahraničím by sa malo čoraz viac zakladať na inštitucionalizovanej podobe medzinárodných priemyselných a odborných komôr. Takéto komory podporujú investície, sprostredkúvavajú vzájomnú komunikáciu firiem, poskytujú informácie. Napríklad len vznikom nemecko-slovenskej priemyselnej a obchodnej komory by sme získali úzky kontakt k takmer 90 priemyselných a obchodných komôr Nemecka. Profitovali by z toho hlavne malé a stredné podniky, ktoré takéto inštitúcie potrebujú pri sprostredkovaní medzinárodnej spolupráce.

Výskum a vývoj je jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú konkurenčnú schopnosť každej ekonomiky, a predovšetkým jej priemyslu. V Slovenskej republike je problém vytvorenia inštitucionálnej štruktúry vedecko-technickej politiky a s tým súviasiaceho legislatívneho rámca. Ich absencia má dva závažné nedostatky: neprítomnosť dlhodobého smerovania a rozptýlenie zdrojov do veľkého počtu menej zásadných aktivít výskumu. Taktiež je citeľná absencia stratégie rozvoja vedy a techniky, ktorá by určila dlhodobejší rámec pre našu ekonomiku a jej napredovanie. Od priameho zahraničného kapitálu môžeme očakávať hlbšiu špecializáciu v konkrétnych oblastiach výskumu, potrebné know-how, a vyššie tempo inovácií. Toto sú pravdaže len niektoré a veľmi podstatné námety na zlepšenia. Pokiaľ nebudeme robiť systémové kroky k prilákaniu investícií na zelenej lúke, po privatizácii väčších podnikov sa investície dostanú znova do svetového podpriemeru.