4)


cukor









šálka čaju
Obr.4 – Dokonale komplementárne statky



Kedy nastáva rovnováha spotrebiteľa? Spotrebiteľ maximalizuje užitočnosť = je v rovnováhe v bode, v ktorom je dôchodková priamka dotyčnicou k indiferenčnej krivke (pozri obr.5).



A
X


E

Y



B
Obr.5 – Rovnováha spotrebiteľa

Rovnováha spotrebiteľa teda nastáva v dotykovom bode indiferenčnej krivky a dôchodkovej priamky – v bode E. Ak by sa spotrebiteľ nachádzal v bode X nad línou dôchodku, spotrebúval by viac – musel by si požičať. Ak by sa spotrebiteľ nachádzal v bode Y, ktorý leží pod bodom rovnováhy, nevyužíval by celý svoj dôchodok na spotrebu a dosahoval by úspory.

Od čoho závisý rovnováha spotrebiteľa v bode E? Je to:
a, cena statkov a služieb
b, výška dôchodku spotrebiteľa

Zmena ceny daného statku vedie k zmene dôchodkovej priamky, k zmene bodu rovnováhy a k posunu po krivke individuálneho dopytu. Zmena dôchodku spôsobuje posun dôchodkovej priamky a taktiež zmenu rovnováhy spotrebiteľa. Pre krivku individuálneho dopytu z toho vyplýva posun celej krivky (teda substitučný a dôchodkový efekt).

Substitučný efekt poklesu ceny - zvýši sa dopyt po tovare, ktorý klesá.
Naša voľba závisí od ceny (zmeny) výrobku a dôchodku. Pokles ceny vylepší dôchodkovú situáciu, zvyšuje sa reálny dôchodok spotrebiteľa, vznikol tzv. dôchodkový efekt zmeny ceny.



3, ROVNOVÁHA FIRMY V PODMIENKACH DOKONALEJ KONKURENCIE
A MONOPOLU


Náklady a ich členenie:

Výrobné náklady sú peňažné výdavky, ktoré musíme vynaložiť na nákup výrobných faktorov, ak chceme uskutočniť výrobu v určitom náklade, určitom období, štruktúre.

Výrobné náklady členíme:
· explicitné (môžeme ich kvantifikovať).
· implicitné (nepriamo, v niečom zahrnuté).

Členenie z časového hľadiska:
· jednorázové (investičné, dlhodobé náklady).
· krátkodobé (bežné, náklady denne, týždenne).

Členenie z hľadiska sféry vzniku:
· náklady vzniknuté zo sféry obehu.
· výrobné.

Členenie od objemu výroby:
· fixné (náklady súvisiace s nákupom budov, strojov, úroky atď.).
· variabilné (náklady ktoré sa menia s množstvom produkcie
§ proporcionálne,
§ pod proporcionálne,
§ nad proporciálne).


V krátkom období spôsobujú posuny dopytu väčšie zmeny cien a menšie zmeny množstva než v dlhom období. Toto pozorovanie môžeme pochopiť, ak budeme rozlišovať dva časové horizonty trhovej rovnováhy, ktoré zodpovedajú rozličným kategóriam nákladov:
a, krátkodobú rovnováhu a po b, dlhodobú rovnováhu.

Pri krátkodobej rovnováhe každé zvýšenie outputu sa musí uskutočniť pri rovnakom fixnom množstve závodov a zariadení.