Môže nastať aj to, že zahraničný investor dostane vládny grant a spoločnosť sa dostane do bankrotu.

Bariéry pre investorov

Hlavné bariéry brániace vstupu zahraničných investícií podľa Slovenskej národnej agentúry pre zahraničné investície:

· Byrokracia
· Legislatíva a daňové prostredie
· Meniaci sa vládni úradníci
· Nedostatok rozhodovania
· Nedostatok jednotnej politickej interpretácie
· Slabá infraštruktúra
· Nedostatok kvalifikovaných manažérov a pracovnej sily
· Slabé miestne vzdelávacie možnosti
· Politická nestabilita
· Nízka makroekonomická výkonnosť
· Nedostatok dôveryhodných informácií o krajine
· Nedostatok pozemkov

Motivácia pre investorov (podľa SNAZIR)

Hlavné motivačné faktory ktoré podporujú vstup zahraničných investícií:

· Ekonomické podmienky
· Politická stabilita
· Daňové prostredie
· Možnosti a veľkosť trhu
· Blízkosť k trhom a historické linky
· Priemyslená tradícia
· Existujúci priemyselný blok
· Školená pracovná sila
· Dopravné siete
· Dostupnosť základných surovín
· Cena podnikania
· Životná úroveň
· Investičné stimuly
· Jazyk, kultúra


Slovenská republika má veľmi lacnú, ale kvalitnú pracovú silu. Medzi hlavné výhody PZI patrí tvorba pracovných miest, vplyv na obchodnú bilanciu, transfér technológií a prínos know-how. Hlavná nevýhoda PZI je narušenie lokálneho trhu, ktorý nemá dostatok väzieb v domácej ekonomike. Výhody ale jednoznačne prevládajú nad nevýhodami a vstup PZI do Slovenskej republiky znamená veľký prínos pre rozvoj ekonomiky. Tomuto vstupu bráni hlavne byrokracia, legislatíva, daňové prostredie a meniaci sa vládni úradníci. III. VÝVOJ PRIAMYCH ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCII DO ROKU 1999

Región stredná Európa

Región strednej a východnej Európy zaznamenáva celosvetovo najvyšší rast PZI. V rokoch 1993-1997 vzrástol ich objem o takmer 29%, pričom celosvetový priemer v raste bol 19%. Drží sa nad úrovňou približne 20 mld. USD ročne. Ku koncu roku 1998 dosiahli zahraničné investície v strednej a východnej európe 100 mld. USD. Dve tretiny sa koncentrujú v krajinách Vyšegrádskej štvorky. Kontinuálny nárast zahraničných investícií zaznamenáva Poľsko, v ostatných krajinách sú výkyvy, ktoré súvisia hlavne s dokončovaním privatizácie.

Priame zahraničné investície (mil. USD, stav ku koncu obdobia)
Krajina 1996 1997 1998 III.Q.1999
Česko 8527 9234 14375 15623
Maďarsko1 14690 15882 18255 19181
Poľsko 11463 14587 22479 n
Slovensko 1150 1580 1938 1933
Slovinsko 2069 2297 2907 n
1 Čisté investície


Najväčší investori v regióne Smerovanie investícií
Nemecko 19% obchod 13%
USA 15% financie 12%
Holansko 15% doprava a telekomunikácie 10%
Veľká Británia 6% automobilový priemysel 4%
Francúzsko 5%


Úrady na podporu zahraničných investícií

V každom štáte strednej Európy existujú úrady na podporu zahraničných investícií. Úrady sú štátne a sú zdrojmi informácií pre zahraničných investorov. Okrem návštev na príslušných úradoch v Prahe, Budapešti a Bratislave sú pre investorov pripravené tiež internetové stránky týchto úradov, kde sa majú možnosť taktiež dozvedieť čo-to o krajine, kde majú záujem nasmerovať svoje investičné prostriedky :

Úrad/Sídlo Internetová adresa
Czechivnest/Praha: www.czechinvest.org
TDI/Budapešť www.tdi.hu
PAIZ/Varšava www.paiz.gov.pl
Sario/Bratislava www.investinslovakia.com
TIP/Ľubľana www.gov.si/tipo


Regionálne rozdelenie investícií na Slovensku

V Slovenskej republike pripadá z objemu celkových investícií iba 1% na domáce investície, pričom zostatok pripadá na zahraničné investície.
Pre Slovensko je typická veľká nerovnomernosť toku priamych zahraničných investícií.