Kto sa na tomto náraste PZI najväčšou mierou podielal? Boli to hlavne tieto štyri transakcie:
· Deutsche Telekom so svojou investíciou do Slovenských telekomunikácií (cca 500 mil. Euro)
· zvýšenie podielu spoločnosti MOL v Slovnafte Bratislava (cca 160 mil. USD)
· predaj 50 percent SCP Ružomberok spoločnosti Neusiedler (cca 80 mil. USD)
· splátka U. S. Steel za hutnícke jadro VSŽ Košice (cca 60 mil. USD)
Najviac zahraničného kapitálu prišlo v roku 2000 na Slovensko z Nemecka (78 percent). Z odvetvového hľadiska sa na prvú priečku dostal odbor dopravy a spojov (75 percent). Dôveryhodnosť Slovenska ako investičného teritória čiastočne utrpela v decembri, keď parlament schválil novelu zákona o dani z príjmov bez avizovanej možnosti desaťročných daňových prázdnin pre zahraničných investorov napriek tomu, že ich prísľub sa objavil vo viacerých predchádzajúcich materiáloch vlády, ako aj pri konkrétnych rokovaniach vládnych predstaviteľov s investormi. Bol to napríklad aj Molex, ktorého problematike sa venujem v ďaľšej časti tejto práce. Podľa v súčasnosti platnej legislatívy môže zahraničný investor využiť inštitút päťročných daňových prázdnin s možnosťou päťdesiatpercentnej úľavy na dani v ďalších piatich rokoch. Oproti vládnemu návrhu sa na druhej strane znížil požadovaný podiel zahraničného investora na základnom imaní spoločnosti zo 75 na 60 percent. Zároveň sa v porovnaní s pôvodným návrhom zvýšili sumy peňažného vkladu do základného imania daňovníka. Oproti vládnemu návrhu sa zvýšil minimálny vklad z 3,5 na 4,5 mil. eur pri výrobe tovaru, z 2 mil. na 3 mil. eur vo výrobe tovaru v okresoch s nezamestnanosťou nad 10 percent a z 1,5 na 2 mil. eur pri vybraných službách. Možnosť získania desaťročných daňových prázdnin by sa nakoniec predsa len mala objaviť, a to v pripravovanom zákone o investičných stimuloch, ktorý nadväzuje na existujúci zákon o štátnej pomoci menej rozvinutým regiónom. Na jeho základe bude možné poskytnúť investorom viaceré druhy stimulov vrátane desaťročných prázdnin a finančných príspevkov na vytvorenie nových pracovných miest a rekvalifikáciu, pričom celková suma podpory nesmie presiahnuť percento celkovej hodnoty investície stanovené zákonom o štátnej pomoci. Schválenie zákona si však v každom prípade vyžiada ďalšiu novelizáciu zákona o dani z príjmov.