Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Zahraničné investície (SOČ)

S t r e d o š k o l s k á o d b o r n á č i n n o s ť

ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE – robme veci lepšie !
Číslo odboru : 15 – ekonomika a riadenie


Spracoval: Hlavný konzultant
P e t e r P O L A K O V I Č Ing. M a r t a J A M B O R O V Á
Obsah
Úvod 4
Metodika práce 5

I. Investície – základné pojmy 6
· Determinanty ovplyvňujúce investície 7

II. Slovensko a zahraničné investície
· Hlavné výhody Slovenskej republiky ako investičného prostredia 8
· Výhody a nevýhody zahraničných investícií 8
· Bariéry investorom (podľa SNAZIR) 8
· Motivácia investorom (podľa SNAZIR) 9

III. Vývoj priamych zahraničných investícií (PZI) do roku 1999
· Región stredná Európa 10
· Úrady na podporu zahraničných investícií 10
· Regionálne rozdelenie investícií na Slovensku 11

IV. Vývoj PZI v roku 2000
· Historické hodnoty prekonané 13
· Ako by to nemalo fungovať (Molex) 14
· Koľko v budúcom roku ? 14

V. Diskusia
· Krajina s rovnakými možnosťami pre všetkých investorov 15
· Priemyselné parky 15
· Nehnuteľnosti 16
· Jednotný prístup 16
· Reforma vzdelávania 17
· Výskum a vývoj 17
· Spolupráca so zahraničím 18
· Členstvo v medzinárodných organizáciach 18
· Ďaľšie zlepšenia 18

Záver 20
Poďakovanie 21
Zoznam použitej literatúry 22
Prílohy
Zoznam príloh: 24
Príloha č.1: Časť priebežného hodnotenie plnenia Programového vyhlásenia vlády SR, vykonané 8.11.2000, týkajúce sa zahraničných investícií. 25
Príloha č.2: Spoločné hodnotenie strednodobých priorít hospodárskej politiky Slovenska (časti týkajúce sa podpory priamych zahraničných investícií a podpory exportu).

26
Príloha č.3: Prehľad najdôležitejších národohospodárskych ukazovateľov SR (štvrťročné hodnoty 1999-2000). 27
Príloha č.4: Strednodobý ekonomický scenár Slovenskej republiky - ročné hodnoty 1999-2004. 28
Príloha č.5: Podpora rozvoja priemyselných zón v Českej republike 29

Úvod

Pred samotným vypracovaním Stredoškolskej odbornej činnosti, ktorá má názov „Zahraničné investície - robme veci lepšie !“ som premyslel jej koncepciu a zámery a rozhodol som sa v jej spracovaní využiť systémový prístup a vymedziť:

M – mission poslanie
O – objectives ciele
S – strategy stratégia
T – taktics taktiky

Poslanie mojej práce:
Výsledky odbornej práce využiť v rozšírení povedomia o zahraničných investíciach, prispieť k napredovaniu prírastkov zahraničných investícií v Slovenskej republike a oboznámiť širokú verejnosť s nedostatkami a návrhmi na zlepšenie v tejto oblasti.

Ciele práce sú:
1. Presvedčenie o opodstatnenej potrebe zahraničných investícií.
2. Opísanie súčastnej pozície Slovenskej republiky ako významného obyvateľa stredoeurópskeho regiónu a jej príťažlivosti pre zahraničných investorov.
3. Prezentácia vlastných návrhov a postojov na prilákanie zahraničných investorov.
4. Upozornenie na faktory pôsobiace proti zahraničnému kapitálu. Stratégia:
Spracovanie dokumentu o zahraničných investíciach, ktorý by upozorňoval na súčastné nedostatky v procese priťahovania priamych zahraničných investícií. Taktiky:
Analýza teoretických prístupov k vymedzeniu podstaty danej problematiky.


Metodika práce

Pre potreby tejto odbornej práce bolo neustále potrebné sledovať aktuálny ekonomický a aj politický vývoj, vyhlásenia ekonómov a politikov a vývoj investičnej činnosti v Slovenskej republike prostredníctvom všetkých prístupných médií a pomocou odborných diskusií. Najcennejšie boli údaje Vlády Slovenskej republiky, ministerstva financií a hospodárstva sprístupnené internetom. Prostredníctvom internetu som mal možnosť vyhľadať aj všetky organizácie na podporu zahraničných investícií v strednej Európe. Ďaľší podieľ mala odborná tlač, hlavne týždenník Trend a denníky Hospodárske noviny a Hospodársky denník. Pri spracovaní častí dotýkajúcich sa ekonomickej teórie mi dopomohli aj knihy, resp. skriptá na Vysoké školy a učebnice ekonómie. V televízii mali svoj podiel televízne noviny a odborné magazíny s aktuálnou publicistikou.

Z rozhlasu informačne dopomohlo rádio Twist a Slovenký rozhlas. Časté štúdium v štátnej krajskej knižnici dopomohli k úplnému dopracovaniu tejto práce.


I. INVESTÍCIE – ZÁKLADNÉ POJMY

Investície možno charakterizovať ako peňažné náklady vynakladané na nákup kapitálových statkov, ako napríklad budovy, stroje či technologické zariadenia. Z pohľadu ekonomickej teórie predstavujú vždy reálnu kapitálovú tvorbu, teda predstavujú prírastok strojových zariadení, budov, infraštruktúry, zásob a pod. Investície sa členia na čisté a obvnovovacie. Ich súčet predstavuje hrubé investície.

Čisté investície- slúžia na priame rozširovanie hospodárskej aktivity a znamenajú nákup dodatočných kapitálových statkov.
Obnovovacie investície – slúžia na obnovenie opotrebovaných kapitálových statkov.

Priame zahraničné investície (direct foreign capital investments) (ďalej PZI) – je jedna z foriem vývozu kapitálu, resp. investície umiestnené v zahraniční s cieľom získať kontrolu nad podnikom, do ktorého sa investuje zväčša na dlhodobom základe. Investor sa podieľa nielen na zisku firmy, ale aj na jej vlastníctve v takom rozsahu, že ju môže ovládať, kontrolovať a riadiť.

Priame zahraničné investície nie sú len pohybom finančných prostriedkov, ale aj presunom manažmentu, skúseností, obchodného tajomstva, technológie, know-how, marketingových stratégií a pod.

Investície tvoria druhú najväčšiu zložku súkromných výdavkov, a taktiež sú dôležitou zložkou efektívneho dopytu. Celkový objem investícií súkromných firiem závisí hlavne od očakávaných výnosov, ktoré zabezpečí firme príslušná investícia počas celej jej životnosti, a od nákladov potrebných na jej realizáciu. Podniky investujú v očakávaní zisku, ktorý je odmenou podnikateľovi za podstúpenie rizika.

Investície majú v makroekonómii dve úlohy. Po prvé, keďže sú veľkou a nestálou zložkou výdavkov, prudké zmeny v investíciach môžu mať značný vplyv na agregátny dopyt. V krátkom období potom ovplyvňujú output a zamestnanosť. Investície okrem toho vedú k istej akumulácii kapitálu a tým, že sa pridajú k zásobe budov a zariadení, zväčšuje sa potenciálny output krajiny a podporuje ekonomický rast v dlhom období. Takto investície hrajú dvojakú úlohu, pôsobia na krátkodobý output prostredníctvom vplyvu na agregátny dopat a pôsobia aj na dlhodobí rast outputu prostredníctvom vplyvu tvorby kapitálu na potenciálny output a agregátnu ponuku.

Každá investícia predstavuje vo veľkej miere dobrodružné rozhodnutie a riziko, keď sa podnikateľ usiluje o vytvorenie najrozmanitejších možných kombinácií výrobných faktorov v záujme dosiahnutia čo najväčšej užitočnosti. Preto je z hľadiska investícií dôležitý vzťah medzi dvoma faktormi - hraničnou efektívnosťou kapitálu a úrokovou mierou. Ak by bola hraničná efektívnosť kapitálu bola nižšia ako úroková miera, za ktorú si možno na investíciu zobrať úver, nebude podnikateľ ochotný uskutočniť túto investičnú akciu. Naopak, teda ak je hraničná efektívnosť kapitálu vyššia ako úroková sadzba, za ktorú si možno na investičnú akciu vypožičať úver, bude táto investícia rentabilná a motív investovať bude tým vyšší, čím vyšší bude rozdiel medzi týmito dvoma faktormi.

V súčasnosti je členenie investícií približne nasledovné: 25 % investícii tvoria nákupy obytných domov, 70% smeruje do výrobných budov a zariadení a 5%-do rozširovania zásob.

Determinanty ovplyvňujúce investície:

1. príjmy – investície prinesú firme dodatočné príjmy len vtedy, ak jej umožnia viac predávať. Všeobecne možno teda povedať, že investície závisia od príjmov, ktoré budú vytvorené pri danom stave celkovej ekonomickej aktivity. 2. náklady – sú to náklady na investovanie, ktoré sú zložitejšie než náklady na iné tovary, čo vyplýva zo skutočnosti, že investičné statky majú dlhú životnosť a podnikatelia často platia za tieto investície vypožičanými fondami, ako sú uvery a pod.

3. očakávania – investičné rozhodnutia veľmi závisia od očakávaní a podnikateľskej dôvery.

Investície sa týkajú budúcich udalostí, a investičné rozhodovanie teda silne závisia od očakávaní budúcich ekonomicko-politických podmienok v krajine.


II. SLOVENSKO A ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE
Hlavné výhody Slovenskej republiky ako investičného prostredia
Ktoré výhody má Slovenská republika oproti svojim partnerov zo Stredoeurópskeho regiónu? Je to hlavne pracovná sila a jej hodnota. Kým na Slovensku dosahuje hodinová mzda približne 1,2 USD, v Poľsku je to 1,4 USD, v ČR 1,5 USD, Maďarsku 1,9 USD, pričom priemer Európskej únie je 15,1 USD. Zároveň je Slovensko krajinou strednej Európy, ktorá má aj vysokú kvalitu pracovnej sily.
Výhody a nevýhody zahraničných investícií

Medzi výhody priamych zahraničných investícií patrí tvorba pracovných miest, vplyv na obchodnú bilanciu, transfér technológií, prínos know-how a rozvoj siete dodávateľov. Priame zahraničné investície zvyšujú výkonnosť ekonomiky, prispievajú k modernizácii výrobných odvetví a sektora služieb, k zamestnanosti obyvateľstva. Tieto efekty by sa mali prejaviť v raste životnej úrovne obyvateľov. Podľa odhadu zahraniční investori poskytli na Slovensku pracovné miesta pre viac než 100-tis. ľudí. Priemerný príjem zamestnancov v týchto firmách dosahuje vyše 12 500 Sk, čo výrazne prevyšuje celoslovenský priemer.

Treba ale upozorniť aj na nevýhody zahr. investícií a to hlavne narušenie lokálneho trhu, ktorý nemá dostatok väzieb v domácej ekonomike, pričom kľúčové sektory sa môžu dostať do vlastníctva zahraničných subjektov a vzniká konkurencia, ktorá sa vníma ako nespravodlivá.

Môže nastať aj to, že zahraničný investor dostane vládny grant a spoločnosť sa dostane do bankrotu.

Bariéry pre investorov

Hlavné bariéry brániace vstupu zahraničných investícií podľa Slovenskej národnej agentúry pre zahraničné investície:

· Byrokracia
· Legislatíva a daňové prostredie
· Meniaci sa vládni úradníci
· Nedostatok rozhodovania
· Nedostatok jednotnej politickej interpretácie
· Slabá infraštruktúra
· Nedostatok kvalifikovaných manažérov a pracovnej sily
· Slabé miestne vzdelávacie možnosti
· Politická nestabilita
· Nízka makroekonomická výkonnosť
· Nedostatok dôveryhodných informácií o krajine
· Nedostatok pozemkov

Motivácia pre investorov (podľa SNAZIR)

Hlavné motivačné faktory ktoré podporujú vstup zahraničných investícií:

· Ekonomické podmienky
· Politická stabilita
· Daňové prostredie
· Možnosti a veľkosť trhu
· Blízkosť k trhom a historické linky
· Priemyslená tradícia
· Existujúci priemyselný blok
· Školená pracovná sila
· Dopravné siete
· Dostupnosť základných surovín
· Cena podnikania
· Životná úroveň
· Investičné stimuly
· Jazyk, kultúra


Slovenská republika má veľmi lacnú, ale kvalitnú pracovú silu. Medzi hlavné výhody PZI patrí tvorba pracovných miest, vplyv na obchodnú bilanciu, transfér technológií a prínos know-how. Hlavná nevýhoda PZI je narušenie lokálneho trhu, ktorý nemá dostatok väzieb v domácej ekonomike. Výhody ale jednoznačne prevládajú nad nevýhodami a vstup PZI do Slovenskej republiky znamená veľký prínos pre rozvoj ekonomiky. Tomuto vstupu bráni hlavne byrokracia, legislatíva, daňové prostredie a meniaci sa vládni úradníci. III. VÝVOJ PRIAMYCH ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCII DO ROKU 1999

Región stredná Európa

Región strednej a východnej Európy zaznamenáva celosvetovo najvyšší rast PZI. V rokoch 1993-1997 vzrástol ich objem o takmer 29%, pričom celosvetový priemer v raste bol 19%. Drží sa nad úrovňou približne 20 mld. USD ročne. Ku koncu roku 1998 dosiahli zahraničné investície v strednej a východnej európe 100 mld. USD. Dve tretiny sa koncentrujú v krajinách Vyšegrádskej štvorky. Kontinuálny nárast zahraničných investícií zaznamenáva Poľsko, v ostatných krajinách sú výkyvy, ktoré súvisia hlavne s dokončovaním privatizácie.

Priame zahraničné investície (mil. USD, stav ku koncu obdobia)
Krajina 1996 1997 1998 III.Q.1999
Česko 8527 9234 14375 15623
Maďarsko1 14690 15882 18255 19181
Poľsko 11463 14587 22479 n
Slovensko 1150 1580 1938 1933
Slovinsko 2069 2297 2907 n
1 Čisté investície


Najväčší investori v regióne Smerovanie investícií
Nemecko 19% obchod 13%
USA 15% financie 12%
Holansko 15% doprava a telekomunikácie 10%
Veľká Británia 6% automobilový priemysel 4%
Francúzsko 5%


Úrady na podporu zahraničných investícií

V každom štáte strednej Európy existujú úrady na podporu zahraničných investícií. Úrady sú štátne a sú zdrojmi informácií pre zahraničných investorov. Okrem návštev na príslušných úradoch v Prahe, Budapešti a Bratislave sú pre investorov pripravené tiež internetové stránky týchto úradov, kde sa majú možnosť taktiež dozvedieť čo-to o krajine, kde majú záujem nasmerovať svoje investičné prostriedky :

Úrad/Sídlo Internetová adresa
Czechivnest/Praha: www.czechinvest.org
TDI/Budapešť www.tdi.hu
PAIZ/Varšava www.paiz.gov.pl
Sario/Bratislava www.investinslovakia.com
TIP/Ľubľana www.gov.si/tipo


Regionálne rozdelenie investícií na Slovensku

V Slovenskej republike pripadá z objemu celkových investícií iba 1% na domáce investície, pričom zostatok pripadá na zahraničné investície.
Pre Slovensko je typická veľká nerovnomernosť toku priamych zahraničných investícií.

Väčšina z nich je sústredená v regióne Bratislava, ktorá dostáva 2/3 objemu. Takmer 1/3 objemu zo zahraničných investícií pripadá na Trenčiansky, Nitriansky a Trnavský kraj, kým v Banskobystrickom a Žilinskom kraji je to iba 5% a v Košickom a Prešovskom kraji necelé 1%. Väčšina zástupcov regiónov však nemá žiadne skúsenosti z rokovaní so zahraničným investorom, dokonca si ani neuvedomujú, že oni sami si konkurujú. Koordinovať prácu vlády a regiónov by mala Slovenská národná agentúra pre zahraničné investície a rozvoj (SNAZIR), tá ale na rozdiel od podobných organizácií v susedných štátoch nemá ani regionálne, ani zahraničné zastúpenie. Jej majiteľom je Fond národného majetku SR, v budúcnosti by mala byť podriadená priamo ministrovi hospodárstva SR. V prepočte na jedného obyvateľa dosahujú zahraničné investície na Slovensku iba jednu tretinu úrovne susedných krajín. V priebehu troch až štyroch rokov by sa mali dostať na hodnotu priemeru. Celkový objem priamych zahraničných investícií na Slovensku dosahoval do roku 1999 1,9 mld. USD, v Česku, Maďarsku i Poľsku je toto číslo zhruba desaťnásobne vyššie. Napríklad v roku 1998 podľa štatistickej príručky medzinárodného obchodu a rozvoja porovnanie PZI na jedného obyvateľa v stredoeurópskom regióne vyšlo pre SR najhoršie spomedzi aj jej vyšegrádskych partnerov:

· V SR sa preinvestovalo 316 USD na jedného obyvateľa,
· v ČR 815 USD,
· v Maďarsku 1721 USD,
· v Poľsko 396 USD,
· a v Slovinsku 1106 USD. Región strednej a východnej Európy zaznamenáva celosvetovo najvyšší rast PZI, ale Slovensko sa na tomto raste výrazne nepodieľa. Kontinuálny nárast zahraničných investícií zaznamenáva Poľsko, v ostatných krajinách sú výkyvy, ktoré súvisia hlavne s dokončovaním privatizácie. V každom štáte strednej Európy existujú štátne úrady na podporu zahraničných investícií, na Slovensku túto funkciu plní Sario. V Slovenskej republike prevládala do roku 2000 veľká nerovnomernosť rozdelenia PZI, pričom najväčšie investície smerovali do Bratislavy.

IV. VÝVOJ PZI V SLOVENSKEJ REPUBLIKE V ROKU 2000

Historické hodnoty prekonané

Prílev PZI za rok 2000 je nepochybne rekordný v histórii SR. Podľa oficiálnych údajov dosiahol za 3 kvartály prílev PZI do slovenskej ekonomiky 50,2 mld Sk (1,117 mld USD), čo je už samo o sebe historicky najvyššou hodnotou. Koncom prvého polroku 2000 prílev PZI pritom predstavoval len 6,6 mld Sk.

Kto sa na tomto náraste PZI najväčšou mierou podielal? Boli to hlavne tieto štyri transakcie:
· Deutsche Telekom so svojou investíciou do Slovenských telekomunikácií (cca 500 mil. Euro)
· zvýšenie podielu spoločnosti MOL v Slovnafte Bratislava (cca 160 mil. USD)
· predaj 50 percent SCP Ružomberok spoločnosti Neusiedler (cca 80 mil. USD)
· splátka U. S. Steel za hutnícke jadro VSŽ Košice (cca 60 mil. USD)
Najviac zahraničného kapitálu prišlo v roku 2000 na Slovensko z Nemecka (78 percent). Z odvetvového hľadiska sa na prvú priečku dostal odbor dopravy a spojov (75 percent). Dôveryhodnosť Slovenska ako investičného teritória čiastočne utrpela v decembri, keď parlament schválil novelu zákona o dani z príjmov bez avizovanej možnosti desaťročných daňových prázdnin pre zahraničných investorov napriek tomu, že ich prísľub sa objavil vo viacerých predchádzajúcich materiáloch vlády, ako aj pri konkrétnych rokovaniach vládnych predstaviteľov s investormi. Bol to napríklad aj Molex, ktorého problematike sa venujem v ďaľšej časti tejto práce. Podľa v súčasnosti platnej legislatívy môže zahraničný investor využiť inštitút päťročných daňových prázdnin s možnosťou päťdesiatpercentnej úľavy na dani v ďalších piatich rokoch. Oproti vládnemu návrhu sa na druhej strane znížil požadovaný podiel zahraničného investora na základnom imaní spoločnosti zo 75 na 60 percent. Zároveň sa v porovnaní s pôvodným návrhom zvýšili sumy peňažného vkladu do základného imania daňovníka. Oproti vládnemu návrhu sa zvýšil minimálny vklad z 3,5 na 4,5 mil. eur pri výrobe tovaru, z 2 mil. na 3 mil. eur vo výrobe tovaru v okresoch s nezamestnanosťou nad 10 percent a z 1,5 na 2 mil. eur pri vybraných službách. Možnosť získania desaťročných daňových prázdnin by sa nakoniec predsa len mala objaviť, a to v pripravovanom zákone o investičných stimuloch, ktorý nadväzuje na existujúci zákon o štátnej pomoci menej rozvinutým regiónom. Na jeho základe bude možné poskytnúť investorom viaceré druhy stimulov vrátane desaťročných prázdnin a finančných príspevkov na vytvorenie nových pracovných miest a rekvalifikáciu, pričom celková suma podpory nesmie presiahnuť percento celkovej hodnoty investície stanovené zákonom o štátnej pomoci. Schválenie zákona si však v každom prípade vyžiada ďalšiu novelizáciu zákona o dani z príjmov.

Na rozdiel od v súčasnosti platnej úpravy, ktorá zostane zachovaná aj po prijatí zákona o investičných stimuloch, budú projekty predpokladajúce využitie stimulov podľa nového zákona podliehať individuálnemu schváleniu vlády.
Ako by to nemalo fungovať (Molex)
Molex, druhý najväčší svetový výrobca konektorov, na rokovaniach s vládou SR požadoval pätnásťročné daňové prázdniny, ktoré nádejnému investorovi písomne sľúbil ešte v lete minulého roku minister hospodárstva Ľ. Černák. Jeho prísľub však nemal a ani nemá oporu v slovenskej legislatíve, ktorá pozná iba možnosť úplného odpustenia dane zo zisku v prvých piatich rokoch a polovičného odpustenia v ďalších piatich rokoch. Vláda prijala v decembri 1999 uznesenie, ktoré definuje podmienky podpory pre Molex, kde sa 10 ročné prázdniny nespomínali, čím utrpela zahraničná prezentácia Slovenska.
Pôvodná verzia projektu Molexu v Kechneci prezentovaná v auguste 1999 počítala s investíciou vo výške približne 75 mil. USD (čo je asi tri miliardy korún) a zamestnanie by si našlo okolo 600 ľudí v priebehu piatich rokov, no aj napriek problémom by mala byť prvá etapa závodu uvedená do prevádzky v plánovanom termíne 22. novembra 2000 a už od apríla Molex vyrába s 90 zamestnancami v prenajatých priestoroch v Košiciach.
Koľko v budúcom roku ?
Národná banka Slovenska očakáva v tomto roku na Slovensku prílev PZI už na úrovni 120 až 122 mld. Sk Predpokladaný prílev prevyšuje objem PZI na Slovensku vykázaný do konca roku 1999. Zároveň by to znamenalo približne 12-percentný podiel prílevu zahraničných investícií na hrubom domácom produkte v bežných cenách. V Slovenskej republike došlo k výraznejšiemu zvýšeniu prílevu PZI až v roku 2000, čo bolo hlavne spôsobené privatizáciou štátnych podnikov. Zahraničný kapitál bol aj v roli záchrancu slovenských firiem a výrazne sa podieľal na naštartovaní domácej ekonomiky. Dôveryhodnosť Slovenskej republiky sa začala postupne zlepšovať prijímaním kvalitnejších zákonov na podporu podnikania a investícií. Slovensko by sa malo do budúcnosti vyvarovať hlavne dávaniu nereálnych sľubov investorov a brzdeniu spoločenských reforiem. Vláda Slovenskej republiky by mala v dlhodobom časovom horizonte podporovať vstup zahraničných investícií daňovými úlavami a zmenou legislatívy. Budúci rok sa očakáva rekordne veľký prílev PZI.

V. DISKUSIA
V tejto časti odbornej práce prezentujem svoje názory na prilákanie zahraničných investorov a upozorňujem na faktory ktoré bránia vstupu zahraničných investorov na Slovensko:


Krajina s rovnakými možnosťami pre všetkých investorov

Súčasná legislatíva neumožňuje poskytnúť výhody aj slovenským, teda domácim investorom. Postavenie zahraničného investora je strategické, ale súčasný systém neudáva rovnosť všetkým investorom. Zabúda sa pri tom aj na to, že by sa zlepšilo povedomie o Slovenskej republike ako krajine s rovnakými možnosťami pre všetkých investorov a tento signál by sa Slovensku vrátil väčším prílivom PZI.

Investičné zvýhodnenia by mohli platiť pre všetkých investorov, nielen pre zahraničné alebo pre novovzniknuté spoločnosti, viac priestoru by sa malo vytvoriť pre pôsobenie spoločností s ručením obmedzeným a predovšetkým pre malé a stredné podniky. Do programu podpory by mohli byť zahrnuté aj investície, ktoré nepriamo vedú k zlepšeniu konkurencieschopnosti Slovenska - napríklad v plynárenstve alebo energetike.

Taktiež je tu aj vplyv na štátne agentúry na podporu investícií. Na Slovensku tieto agentúry nezabezpečujú investičné akcie domácich investorov, ako môžeme očakávať že budú úspešné v zahraničnej činnosti, ktorá je oveľa ťažšia ako domáca? Príklad je v Českej republike. CzechInvest do 31.1.2001 dokončil projekty 10 domácich firiem, ktoré priniesli Českej ekonomike vyše 360 mil. USD priamych investicí. CzechInvest získal prestížnu cenu „Nejlepšia európska investičná agentúra v roku 2000“. Na každú korunu vynaloženú na prevádzku agentury zo štátneho rozpoču získala agentúra 9,48 USD, teda viac ako 300 Kč a jeden zamestnanec agentúry priniesol Českej republike 20 mil. USD priamych zahraničných investícií. Týmto smerom by mala ísť aj slovenská agentúra Sario. Priemyselné parky

Priemyselným parkom je územie určené územným plánom obce alebo územným plánom regiónu, na ktorom sa sústreďuje priemyselná činnosť lebo služby najmenej dvoch ponikateľov. Priemyselný park je zatiaľ jednoznačne najvýznamnejšou a najvhodnejšou formou lákania zahraničných investorov. Aj na Slovensku sa v poslednom čase začínajú takéto parky zakladať, no pokiaľ naša republika iba začína, v Českej republike už majú takýchto zón vyše tridsať (viď príloha). Dokonca ešte u nás neexistuje schválená forma zákona o priemyselných parkoch. Existuje iba návrh, ktorý bol 4. februára tohto roku predložený na rokovania vlády, pričom mal byť predložený už v auguste minulého roku. Pozitívom je, že zo štátneho rozpočtu SR má byť na tento rok vyčlenených 550 mil. Sk na budovanie priemyselných parkov. Súkromné spoločnosti a obce ale už začali s vlastnou činnosťou a vláda SR minulý rok schválila projekt podpory rozvoja priemyselných zón, ako obdobu priemyselného parku. Asi najznámejší priemyselný park buduje na Záhorí manažment Volkswagenu Slovakia, a.s. Po vybudovaní potrebnej infraštruktúry sa doň presunie predbežne 15 dodávateľov dielcov a podsystémov pre dennú výrobu 1 200 áut priamo vo VW Slovakia. Spoločnosť zabezpečí vybudovanie kapacít - vyžiada si to investíciu najmenej 2,6 mld Sk - tak, aby ročne dokázali produkovať 90-tisíc osobných áut. Bude to predstavovať produkciu 40 až 60 mld Sk z 95 % orientovanú na vývoz. Priemyselná zóna na Záhorí zvýši zamestnanosť regiónu až o 3 000 ľudí.

Priemyselný park má schopnosť výrazne znížiť nezamestnanosť, zvýšiť celkovú produkcia a životnú úroveň v danom regióne. Budovanie priemyselného parku ale musia primárne vyžadovať súkromné spoločnosti, ktoré budú garantovať že na danú lokalitu vstúpia. Nehnuteľnosti

Získavanie nehnuteľného majetku investormi je na Slovensku zbytočne zdĺhavé, pričom najväčším problémom je dodržiavanie lehôt pre zápis do katastra nehnuteľností a veľká rozdrobenosť vlastníkov pôdy. Práve pre otázku pôdy u nás ukončilo pôsobenie už niekoľko investorov.

Preto je čo najrýchlejšie potrebné zvýšiť produktivitu práce, resp. zrýchliť prácu katastrálnych úradov a zjednodušiť konsolidáciu vlastníctva pôdy nezámych vlastníkov a doriešiť aj spôsob odškodnenia osôb, ktoré si dodatočne na takúto pôdu môžu uplatniť svoj nárok.

V poslednom čase sa rieši aj otázka zavádzania zvýšených poplatkov za zrýchlené zápisy a výpisy z katastra nehnuteľností. Nie som za túto myšlienku. Prečo práve na Slovensku by malo byť rýchle vybavovanie zápisov a výpisov z katastra nadštandart, keď sa v iných krajinách berie ako samozrejmosť?

Jednotný prístup

Koordinácia prístup k zahraničným investorom je veľmi dôležitá. Mohli sme sa o tom presvedčiť, keď automobilová spoločnosť BMW vyhlásila, že má záujem o vysokú investíciu a hľadá vhodné investičné teritórium. Investícia BMW by priniesla slovenskej ekonomike o niečo viac, ako investícia Volkswagenu. Na verejnú výzvu spoločnosti veľmi rýchlo reagovalo množstvo predstaviteľov regiónov, ale namiesto spájania a kombinovania svojich ponúk začali medzi sebou súperiť. To bolo dôsledkom nejednotného postupu a koordinácie, ktorú mala zabezpečovať štátna agentúra na podporu investícií. Až niekoľko dní pred koncom verejnej ponuky zo strany svetového koncernu sa Slovensko združilo a vytvorilo jednu spoločnú ponuku. Žiaľ, spoločnosť BMW vylúčila Slovenskú republiku už na samotnom začiatku rozhodovania o vhodnom teritóriu a tak Slovensko prišlo o ďaľšiu z množstva investícií. Je potrebné, aby úrad na podporu zahraničných investícií - Sario začal plniť svoje funkcie a aktívnejšie sa zaoberal problematikou zahraničných investícií. Reforma vzdelávania
Osvojené poznatky, intelektuálne a praktické zručnosti a návyky, áno to je vzdelanie. Uskutočňovaná reforma vzdelávacieho a rekvalifikačného systému má zabezpečiť, aby sa nedostatok pracovníkov pre vysoko špecializované a kvalifikované povolania nestal prekážkou štrukturálnych zmien.

Súčasné reformy vo vysokoškolskom, stredoškolskom a rekvalifikačnom systéme by sa mali pripravovať tak, aby dokázali pružnejšie reagovať na súčasné potreby jednotlivých segmentov priemyslu a ekonomiky. Jedna z nich je napríklad zmena financovania vysokého školstva, ktorá nám umožní využiť vzdelanostný potenciál našej krajiny. Jeho nevyužitie je asi najzávažnejší dôsledok súčasného bezplatného školstva a súvisí s tým, že naša krajina využíva len približne polovicu svojho obrovského potenciálu mladých a vzdelaných ľudí. Aj teraz badať dôsledky v ekonomickej sfére a to najmä v konkurencieschopnosti a nezamestnanosti.

Výskum a vývoj
Výskum a vývoj je jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú konkurenčnú schopnosť každej ekonomiky, a predovšetkým jej priemyslu. V Slovenskej republike je problém vytvorenia inštitucionálnej štruktúry vedecko-technickej politiky a s tým súviasiaceho legislatívneho rámca. Dokument „Spoločné hodnotenie strednodobých priorít hospodárskej politiky“ konštatuje, že ich absencia má dva závažné nedostatky: neprítomnosť dlhodobého smerovania a rozptýlenie zdrojov do veľkého počtu menej zásadných aktivít výskumu. Taktiež je citelná absencia stratégie rozvoja vedy a techniky, ktorá by určila dlhodobejší rámec pre našu ekonomiku a jej napredovanie. Od priameho zahraničného kapitálu môžeme očakávať hlbšiu špecializáciu v konkrétnych oblastiach výskumu, potrebné know-how, a vyššie tempo inovácií. Spolupráca so zahraničím

Posilnenie partnersta so zahraničím by sa malo čoraz viac zakladať na inštitucionalizovanej podobe medzinárodných priemyselných a odborných komôr. Takéto komory podporujú investície, sprostredkúvavajú vzájomnú komunikáciu firiem, poskytujú informácie. Napríklad len vznikom nemecko-slovenskej priemyselnej a obchodnej komory by sme získali úzky kontakt k takmer 90 priemyselných a obchodných komôr Nemecka. Profitovali by z toho hlavne malé a stredné podniky, ktoré takéto inštitúcie potrebujú pri sprostredkovaní medzinárodnej spolupráce.


Členstvo v medzinárodných organizáciach
Pred vstupom do medzinárodných organizácii sa potrebuje Slovenská republika prispôsobiť k právnej úprave a smerniciam týchto organizácii. Sú to hlavne smernice Európskej únie a transportovanie Princípov OECD o corporate governance. Tieto opatrenia rieši aj dokumet vypracovaný vládou SR o zlepšení právneho a regulačného rámca na podporu podnikania a investícií.

Medzi najdôležitejšie právne normy patria:
· Zabezpečenie, aby akciová spoločnosť mala povinnosť poskytovať a zverejňovať informácie tak, aby boli prístupné všetkým akcionárom,
· informovanosť akcionárov pred konaním valného zhromaždenia,
· vynutiteľnosť plnenia informačných povinností,
· povinosť členov štatutárnych a kontrolných orgánov konať v záujme obchodnej spoločnosti.

Ďaľšie zlepšenia
Medzi ďalšie zlepšenia smerujúce k podpore podnikania a investícií patria aj reformy Obchodného registra, umožnenie podnikania zahraničným osobám, resp. skrátenie a odformalizovanie konania pre cudzincov ktorí sú hospodársky významnými fyzickými osobami, zlepšenie funkčnosti práva obchodných spoločností a zvýšenie transparentnosti pri výkone činností orgánov správy a riadenia obchodných společností vo vzťahu k spoločníkom, akcionárom obchodnej spoločnosti, veriteľom a ostatným zainteresovaným osobám, zabezpečenie zaobchádzánia so všetkými akcionármi rovnako a právne garantovať vynutiteľnosť akcionárskych práv. Takéto zlepšenia sú zahrnuté vo vládnom dokumente „Zlepšenie právneho a regulačného rámca na podporu podnikania a investícií“ a mali by sa plniť v dostatočnom čase, aby sme nezameškali ešte viac ako sa nám podarilo zameškať doteraz.
Medzi ďaľšie opatrenia patrí sanácia bankového sektora, odstránenie predpisov ktoré podnikateľov zbytočne obmedzujú, právna istota ktorá sa dá dosiahnuť jednotným a priehľadným uplatňovaním zákonov v praxi podľa publikovaných vykonávacích predpisov, väčšia transparentnosť v príprave nových zákonov, najmä pri zbližovaní slovenského právneho systému so zákonným a technickým štandardom EÚ, potrebu zjednodušenia schvaľovacích konaní, reforma štátnej správy a novelizácia ústavy Slovenskej republiky.


Záver

Pred vypracovaním Stredoškolskej odbornej činnosti na tému Zahraničné investície, som si zadal štyri základné ciele, ktoré som postupne rozpracoval a prišiel som k nasledujúcim záverom:

- Presvedčenie o opodstatnenej potrebe zahraničných investícií : Medzi hlavné výhody PZI patrí tvorba pracovných miest, vplyv na obchodnú bilanciu, transfér technológií a prínos know-how, medzi nevýhody narušenie lokálneho trhu, ktorý nemá dostatok väzieb v domácej ekonomike. Výhody jednoznačne prevládajú nad nevýhodami a vstup PZI do Slovenskej republiky znamená veľký prínos pre rozvoj ekonomiky.

- Opísanie súčastnej pozície Slovenskej republiky ako významného obyvateľa stredoeurópskeho regiónu a jej príťažlivosti pre zahraničných investorov: Región strednej a východnej Európy zaznamenáva celosvetovo najvyšší rast PZI, ale Slovensko sa na tomto raste výrazne nepodieľa. V každom štáte strednej Európy existujú štátne úrady na podporu zahraničných investícií, na Slovensku túto funkciu plní Sario. V porovnaní s ostatnými úradmi je však na horšej úrovni a aj tento faktor spôsobuje, že Slovensko je menej príťažlivé pre zahraničných investorov.

Z hľadiska geografického je to však strategický ekonomický partner pre celú Európy.

- Prezentácia vlastných návrhov a postojov na prilákanie zahraničných investorov: Slovenská republika by sa mala v budúcnosti zaoberať hlavne rozvojom priemyselných parkov, zlepšovaním legislatívnych podmienok, politickej stability a spoločenským reformám. Taktiež treba zlepšiť našu spoluprácu so zahraničím a nadviazať dôležité ekonomicko - politické kontakty.

- Upozornenie na faktory pôsobiace proti zahraničnému kapitálu: Medzi hlavné faktory pôsobiace proti zahraničnému kapitálu patrí byrokracia, legislatíva a daňové prostredie, meniaci sa vládni úradníci, slabá infraštruktúra a nedostatok jednotnej politickej interpretácie.

Pevne verím, že Vám moja práca priniesla Veľa nových vedomostí a zistení v oblasti zahraničných investícií.

Poďakovanie

Chcel by som sa poďakovať ľuďom, ktorí vo mne prebudili záujem o ekonómiu , ktorí ma podporovali, podporujú a vytvárajú mi výborné podmienky na tvorbu a prezentáciu mojich aktivít, ako aj ľuďom, ktorí mi výrazne svojimi námetmi a pripomienkami pomohli a motivovali ma k tvorbe a spracovaní tejto odbornej činnosti. Vďaka patrí mojej súčastnej profesorke ekonómie Mgr. Marte Jamborovej, mojej bývalej profesorke Ing. Anne Ličkovej, ako aj mojej profesorke Náuky o spoločnosti PhDr. Slávke Majtásovej. Ďalej ďakujem aj svojej sestre, Ing. Dáši Polakovičovej, ktorá pracuje ako manažérka ľudských zdrojov v spoločnosti International Computer Limited na Slovensku a mojim rodičom. Ďakujem. Zoznam použitej literatúry:

1. P.A.Samuelson, W.D.Nordhaus: Ekonómia. Elita, 2000
2. K. Hontyová, J.Lisý, Blanka Satková: Základy ekonómie a ekonomiky. Ekonóm, 2000
3. Návrh zákona o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z., ministerstvo hospodársta
4. dokument „Návrh realizačného projektu vecných riešení a časový harmonogramuskutočňovania reformy verejnej správy (bod C.18. uznesenia vlády SR č. 230/2000)“, vypracovaný Ministerstvom hospodárstva
5. dokument „Spoločné hodnotenie strednodobých priorít hospodárskej politiky Slovenska vládou Slovenskej republiky“, vypracovaný Vládou SR, 2000
6. dokument „Zlepšenie právneho a regulačného rámca na podporu podnikania a investícií, právne a regulačné bariéry podnikania“, vypracovaný Vládou SR
7. dokument „Rozpracovanie princípov priemyselnej politiky európskej únie na podmienky Slovenskej republiky (Stratégia rozvoja slovenského priemyslu pre 21. storočie)“, vypracovaný Ministerstvom hospodárstva
8. Ján Ďurinda: Podpora prílevu investícií na Slovensku a v štátoch strednej Európy, Hospodárske noviny, 23. Január 2001
9. Ivan Masár: Priame zahraničné investície zvyšujú nielen výkon ekonomiky,ale aj životnú úroveň, Národná obroda, 10. apríl 2000
10. I.

Mičková, T. Bucha: Priemyselné parky stále bez zákonného rámca, Národná obroda, 12.augusta 2000
11. SITA: Prílev investícií. 18. január 2001
12. mesačník Business Central Europe, december 2000
Internetová knižnica (URL):
13. www.government.gov.sk (vláda Slovenskej republiky)
14. www.sario.sk (Slovenská agentúra na podporu zahr. investícií)
15. www.inwest.sk (konferencie Inwest fóra organizované Sariom)
16. http://www.investinslovakia.com/nsfslovakia.html (investičné príležitosti na Slovensku)
17. www.paiz.gov.pl (Poľská agentúra na podporu zahr. investícií)
18. http://www.czechinvest.org (Česká agentúra na podporu zahr. investícií)
19. http://www.bcemag.com/servlets/bce.application.issue/issues/?__tpl=archive_overview.tpl (archív mesačníka Business Central Europe)
20. http://www.trend.sk/trend/archiv/archiv.asp (archív týždenníka Trend)
21. http://www.pravda.sk/archive.asp (archív denníka Pravda)
22. http://www.narodnaobroda.sk/archiv/ (archín denníka Národná Obroda)
23. http://www.vsz.sk/corp-e.htm (Východoslovenské železiarne - U.S.Steel, a.s. Košice)




P R Í L O H Y


ZOZNAM PRÍLOH:

Príloha č.1: Časť priebežného hodnotenie plnenia Programového vyhlásenia vlády SR, vykonané 8.11.2000, týkajúce sa zahraničných investícií. Príloha č.2: Spoločné hodnotenie strednodobých priorít hospodárskej politiky Slovenska (časti týkajúce sa podpory priamych zahraničných investícií a podpory exportu). Príloha č.3: Prehľad najdôležitejších národohospodárskych ukazovateľov SR (štvrťročné hodnoty 1999-2000).
Príloha č.4: Strednodobý ekonomický scenár Slovenskej republiky - ročné hodnoty 1999-2004.
Príloha č.5: Podpora rozvoja priemyselných zón v Českej republike

Príloha č.1: Časť priebežného hodnotenie plnenia Programového vyhlásenia vlády SR, vykonané 8.11.2000, týkajúce sa zahraničných investícií. Vzhľadom na to, že zvýšenie vstupu priamych zahraničných investorov na Slovensko je jednou z priorít vlády, bola prehodnotená stratégia podpory vstupu zahraničných investícií do SR. Vláda schválila Program podpory vstupu zahraničných investícií, na základe ktorého sa posilnili formy podpory. Ceý systém podpory sa postupne zefektívňuje. V septembri t. r. vznikla a. s. SARIO - Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu. Táto inštitúcia bude podporovať export zo Slovenska a zároveň vytvárať podmienky pre vstup zahraničných investorov na Slovensko.

SARIO sa stáva miestom, prostredníctvom ktorého zahraniční investori môžu komunikovať so štátnymi inštitúciami, čo tento vzťah pre investorov značne uľahčí a zjednoduší. MH SR pripravilo zákon o priemyselných parkoch, ktorý vytvorí predpoklady pre to, aby investori zaujímajúci sa o možnosti budovania nových výrobných kapacít mali možnosť za výhodných podmienok získať územie s vybudovanou infraštruktúrou. Vláda prijala nové pravidlá štátnej pomoci a zákonom vymedzila formy a spôsob uplatnenia štátnej pomoci. Tým sa podstatne zmenil systém štátnej pomoci, ktorý neuprednostňuje alebo nezvýhodňuje vybrané skupiny subjektov a nevytvára nerovnaké podmienky v hospodárskej súťaži. Príloha č.2: Spoločné hodnotenie strednodobých priorít hospodárskej politiky Slovenska (časti týkajúce sa podpory priamych zahraničných investícií a podpory exportu). Podpora priamych zahraničných investícií
Podpora priamych zahraničných investícií (PZI) je jedným z najlepších a najefektívnejších nástrojov na zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Vzhľadom na vývoj v posledných rokoch Slovensko v objeme PZI zaostáva za susednými krajinami. Na vyváženie tejto situácie vláda v apríli 1999 prijala opatrenia poskytujúce úľavy zahraničným investorom. Okrem toho vláda realizuje sériu reforiem zameraných na zdokonalenie rámca trhovej ekonomiky, zníženie daňového zaťaženia a zjednodušenie zložitých administratívnych postupov. Hlavným cieľom v oblasti podpory investícií je preto vytvoriť právny a inštitucionálny rámec na investovanie, ktorý by bol schopný konkurovať susedným krajinám, zvýšiť prílev investícií, najmä zahraničných, do sofistikovanej výroby, zvýšiť prílev investícií do regiónov s vysokou nezamestnanosťou, a tým zvýšiť zamestnanosť.
Akákoľvek politika na podporu zahraničných investícií však bude neúčinná, ak nie je zabezpečená makroekonomická stabilita a ak sa nezavedú štrukturálne, právne a inštitucionálne reformy na zabezpečenie správneho fungovania trhovej ekonomiky.

Skúsenosti ostatných transformujúcich sa krajín okrem toho ukázali, že transparentná privatizácia veľkých podnikov vo vlastníctve štátu je často rozhodujúcim stimulom pre zvýšenie priamych zahraničných investícií.
Podpora exportu
V oblasti podpory exportu patrí medzi ciele strednodobej politiky definícia územných, kvantitatívnych a systémových priorít a vypracovanie komplexného programu na podporu vývozu vrátane návrhu opatrení, ktoré pomôžu dosiahnuť vytýčené ciele.
Na dosiahnutie vyššie uvedených cieľov treba zdokonaliť predpoklady pre dobrú exportnú výkonnosť, ako sú konkurencieschopnosť podnikov orientovaných na vývoz, zvýšený prílev priamych zahraničných investícií, lepšie využívanie miestnych vstupov (vyššia pridaná hodnota), a využívanie komparatívnych výhod slovenskej ekonomiky.

Príloha č.3: Prehľad najdôležitejších národohospodárskych ukazovateľov SR (štvrťročné hodnoty 1999-2000).

3. kv. 1999 1999 2. kv. 2000 3. kv. 2000
Hrubý domáci produkt (mld. Sk)1 210,3 815,3 227,7 230,1
medziročný rast (%, stále ceny) 0,5 1,9 1,9 2,5
Priemerná nominálna mesačná mzda (Sk) 10 641 10 728 11 224 11 150
medziročná zmena (%, stále ceny) -6,0 -3,1 -8,3 -3,8
Miera nezamestnanosti (%)2 16,7 16,2 18,9 18,5
Počet pracujúcich (tisíc) 2 124,7 2 132,1 2 083,5 2 106,3
1998 1999 3. kv. 2000 2000
Saldo verejných financií (mld. Sk) -41,1 -33,8 -21,0 -45,3
podiel na HDP (%)3 -5,5 -4,1 -3,2 -5,1
1. p. 1999 1999 1. p. 2000 3. kv. 2000
Saldo bežného účtu -29,9 -44,8 -6,8 -7,6
podiel na HDP (%)3 -1,8 -5,5 -1,6 -1,2
Saldo platobnej bilancie 9,9 30,1 33,5 48,9
Stav k ultimu obdobia 1998 1999 6. 2000 9. 2000
Hrubý zahraničný dlh SR (mld. USD) 11,8 10,5 11,5 10,9
na obyvateľa (USD) 2 191 1 952 2 143 2 050
Čistý zahraničný dlh SR (mld. USD) 4,1 4,4 4,5 3,1
Priame zahraničné investície 73,7 88,2 97,4 142,9

Príloha č.4: Strednodobý ekonomický scenár Slovenskej republiky - ročné hodnoty 1999-2004.
Ukazovateľ Ročné tempá rastu v%
1999 2000 2001 2002 2003 2004
Hrubý domáci produkt 1.8-2.8 2.0-3.0 3.2-4.5 4.1-5.5 4.5-6.0 5.0-6.5
Hodnoty v príslušnom roku
Miera nezamestnanosti 16.6-16.6 17.2-16.8 16.7-15.9 16.0-14.5 15.0-13.00 14.0-11.0
Deficit bežného účtu platobnej bilancie
v mld Skv% HDP 45.7-45.75.9-5.6 49.0-51.25.6-5.8 49.0-52.85.1-5.4 47.6-52.54.5-4.8 39.4-46.43.4-3.8 31.7-39.82.5-2.9
Deficit štátneho rozpočtu
v mld SKv% HDP 15.0-15.01.9-1.9 14.5-17.31.8-2.2 17.3-21.51.8-2.2 19.0-24.01.8-2.0 19.7-24.41.7-2.0 20.5-25.21.6-1.9

pre komplexny dokument píšte na [email protected]

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk