OBEŽNÝ MAJETOK, KOLOBEH OBEŽNÉHO MAJETKU

Základňou každého podniku je majetok. Majetok je tvorený výrobnými priestormi, kanceláriami, strojným a kancelárskym vybavením, finančnými prostriedkami, znalosťami o výrobe, resp. o službách, ktoré firma poskytuje.

Majetok firmy – sú všetky veci, hmotné i nehmotné, ktoré firma vlastní, t.j. má k nim vlastnícke práva. Základné delenie majetku je na majetok investičný a obežný.

Investičný majetok slúži podniku viac rokov a obstaráva sa zo zisku alebo z úverov, ktoré firma získava z bánk. Nákup investičného majetku je investičná činnosť.

Obežný majetok (obežné aktíva) má krátkodobú jednorazovú spotrebu, slúži podniku na prevádzku, t.j. na priamu výrobu či realizáciu služieb. Má svoju hmotnú a nehmotnú zložku. Hmotný obežný majetok je vlastníctvo hmotných vecí, ktorých cena je do 10.000 Sk a doba používania do 1 roka. Hmotný obežný majetok sú zásoby. Zásoby podniku v peňažnej podobe vchádzajú do hodnoty výrobku či služby naraz. Členia sa na tieto skupiny:
- skladovaný materiál,
- nedokončená výroba,
- polotovary,
- výrobky vlastnej výroby,
- skladovaný tovar.

Nehmotný obežný majetok v podniku tvoria najmä peniaze a peňažné ekvivalenty (kolky, známky, stravné lístky). Súčasťou obežného majetku sú aj krátkodobé cenné papiere a nehmotný obežný majetok, ktorého cena je do 20.000 Sk a doba používania kratšia ako 1 rok. Štruktúra nehmotného obežného majetku je:
- peniaze a peňažné ekvivalenty v pokladnici,
- peniaze na účte,
- pohľadávky,
- zmenky,
- pokladničné poukážky,
- depozitné certifikáty,
- receptúry, softver, oceniteľné práva, atď.
Štruktúra obežného majetku vypovedá aj o platobnej pohotovosti podniku. Platobná pohotovosť podniku je jeho pripravenosť v reálnom čase splatiť platné záväzky (dlhy). Ak má podnik väčšiu časť obežného majetku uloženú v zásobách, klesá jeho platobná pohotovosť. Ak je však uložená v peniazoch, rastie jeho platobná pohotovosť.

Okrem iného, obežný majetok možno rozdeliť do nasledujúcich skupín:

1. Zásoby sa delia:
- zásoby nedokončených výrobkov (medziproduktov) a vlastných hotových výrobkov;
- zásoby tovaru na predaj;
- materiál – základný materiál, resp. súčasti, z ktorých sa vyrábajú výrobky firmy, pohonné hmoty, mazadlá, náterové hmoty, obaly, návratné obaly s cenou do 10.000 Sk a dobou použiteľnosti do 1 roka.

2.

Krátkodobý finančný majetok je taký majetok finančného charakteru, ktorý je vysoko likvidný (možno ho rýchlo premeniť na peniaze, alebo ním platiť) a sú to predovšetkým:
- peniaze v pokladni a šeky;
- peniaze na bežnom účte podniku, peniaze na vkladovom a devízovom účte;
- ceniny (kolky, poštové známky a pod.);
- majetkové cenné papiere, ktoré sú v držbe podniku krátkodobo (do roka);
- úverové cenné papiere, ktoré sú ľahko obchodovateľné (možno ich rýchlo predať a získať tak hotové peniaze) – dlhopisy, obligácie, zmenky, pokladničné poukážky.

3. Pohľadávky na odberateľov, poskytnuté preddavky a iné pohľadávky na daňové orgány (napr. nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty), pohľadávky na vrátenie omylom zaplatených súm.

Kolobehom obežného majetku rozumieme proces premeny, pri ktorom jeho jednotlivé prvky, resp. celé skupiny prvkov obežného majetku prechádzajú jednotlivými fázami vo sfére výroby a vo sfére obehu a znovu sa vracajú do východiskovej fázy.
Prvá fáza kolobehu sa začína vo sfére obehu, kde sa nachádza obežný majetok vo forme finančných prostriedkov. V druhej fáze sa finančné prostriedky menia na výrobné zásoby a tým sa kolobeh premiestňuje do sféry výroby. Vo výrobnej sfére sa výrobné zásoby postupne trasformujú na nedokončenú výrobu. Dokončením výroby vznikajú hotové výrobky. Tieto potom zo sféry výroby po výstupnej technickej kontrole prechádzajú na sklad hotových výrobkov, t.j. do sféry obehu a postupne sa predávajú. Znovu sa teda premieňajú na finančné prostriedky. Proces neustále sa opakovaného a súčasne prebiehajúceho kolobehu obežného majetku nazývame obratom obežného majetku.

NORMOVANIE

Základnou metódou riešenia optimálneho množstva obežného majetku v podniku je normovanie. Normatív obežného majetku predstavuje priemerné množstvo peňažných prostriedkov, ktoré má byť viazané v príslušnej forme obežného majetku. Celkový normatív obežného majetku v podniku sa skladá z:
a. normatívu výrobných zásob – predstavuje priemerné množstvo peňažných prostriedkov, ktoré je viazané vo výrobných zásobách.
b. normatívu nedokončenej výroby – vyjadruje množstvo obežného majetku viazané v podobe nákladov na nedokončené výrobky.
c. normatívu hotovej výroby – vyjadruje množstvo obežného majetku viazaného v zásobách hotových výrobkov.

Druhou stránkou sledovania stavu obežného majetku v podniku je jeho využívanie, ktorú predstavuje doba obratu a rýchlosť obratu.

ZÁVER - zhrnutie

Obežný majetok vchádza celou svojou podstatou do hodnoty nových výrobkov. Jeho štruktúru tvoria: výrobné zásoby, nedokončená výroba, hotové výrobky, tovar na ceste, pohľadávky a finančný majetok. Proces premeny jednotlivých prvkov, resp. skupín obežného majetku, ktoré prechádzajú jednotlivými fázami vo sfére výroby a obehu sa vracajú do východiskovej fázy nazývame kolobehom obežného majetku. Obrat obežného majetku predstavuje opakovaný a súčasne prebiehajúci kolobeh obežného majetku. Pod normatívom obežného majetku rozumieme priemerné, resp.

optimálne množstvo peňažných prostriedkov, ktoré má podnik viazané v určitej forme obežného majetku. Využívanie sledujeme prostredníctvom ukazovateľov využitia obežného majetku, ktorými sú: doba obratu, rýchlosť obratu a koeficient viazanosti obežného majetku.

Literatúra:

1. KUPKOVIČ, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo, ES EU, 1999
2. SEDLÁK, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo, Vydavateľstvo Alfa, Bratislava, 1992
3. KRAVÁRIK, K.; MRAVCOVÁ, Z., TARÁBEK, P.: Ekonomika 1, Vydavateľstvo Didaktis s.r.o., Bratislava, 1993
4. HONTYOVÁ, K.; LISÝ, J.; SATKOVÁ, B.: Základy ekonómie a ekonomiky, Vydavateľstvo Ekonóm, Bratislava, 1996.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk