Komparatívne výhody ekonomiky, ktoré sú kritériom medzinárodnej komunity pre obchodnú a finančnú spoluprácu.
Analytická časť priemyselnej politiky, ktorú rozpracovalo ministerstvo hospodárstva, poskytla neradostný obraz o štruktúre nášho priemyslu práve z hľadiska konkurencie schopnosti našej ekonomiky. Zvyšuje sa podiel energeticky a materiálovo náročných odvetví na priemyselnom produkte a exporte a výrazne klesajú odvetvia s vysokou pridanou hodnotou a malou investičnou, energetickou a materiálovou náročnosťou - elektronika, strojárstvo, drevospracujúci priemysel a spotrebný priemysel. Vzhľadom na to, že 30% našej produkcie predstavujú odvetvia hutníctva, metalurgie a energetiky, zvyšuje sa pozornosť potrebám týchto odvetví z hľadiska investícií na ich reprodukciu aj na odstraňovanie ekologických následkov ich činnosti. Keďže v súčasnosti sú tieto odvetvia najvýraznejším zdrojom príjmov štátneho rozpočtu, ale aj devízovej bilancie, dostávame sa pri ich reprodukcii do bludného kruhu, ktorý znamená. že z toho minima finančných zdrojov, ktoré máme, veľká časť je určená na rozvoj práve týchto odvetví. Pritom výnosnosť týchto kapitálových vstupov je výrazne nižšia, ako by bola do dnes stagnujúcich odvetví. Ak za systematický ukazovateľ výkonnosti ekonomiky zvolíme HDP na obyvateľa, potom s našou tvorbou vo výške cca 2300 dolárov predstavuje naša úroveň iba 15-20% úrovne Európskej únie. Aj to je dôsledok obrovského podhodnotenia našej koruny. Odhaduje sa, že parita našej koruny je zhruba 2,4-násobne nižšia, čo by ukazovalo na reálne ohodnotenie výkonnosti zhruba na úrovni 6000 dolárov, t.j. cca 40 až 45% EÚ. Pri posudzovaní komparatívnych výhod voči iným krajinám jednoznačne na prvom mieste figuruje nízka cena ľudskej práce, ktorá je navyše relatívne vysokokvalifikovaná. Táto výhoda má však dočasný charakter a je pravdepodobné, že jej vplyv s rastom miezd, ale aj s otvorením sa ďalších východných ekonomík, rýchlo bude zanikať. Druhou komparatívnou výhodou je relatívne vysoký podiel medzi nominálnym a paritným kurzom koruny. Táto výhoda zvýhodňuje našu cenovú hladinu a umožňuje vyvážať naše výrobky za prijateľnejšie ceny, ako má konkurencia vo vyspelých štátoch. Jej trvácnosť je však ešte menšia ako cena práce, pretože vplyvom rýchlejšieho rastu inflácie, než je inflácia vo vyspelých krajinách, oba kurzy sa postupne približujú. V prípade nedostatočne rýchleho rastu produktivity práce, ktorý môže úbytok tejto výhody kompenzovať, opäť sa dostávame do nepriaznivej pozície. S touto výhodou súvisia aj nižšie ceny energií a mnohých materiálov, ktoré umožňujú výhodnejšie ceny. Ich pôsobenie je však pravdepodobne najkratšie. Je preto potrebné veľmi razantne hľadať také komparatívne výhody, ktoré by mohli mať v budúcnosti dlhodobý charakter.