Pristúpením Rakúska a stredoeurópskych krajín sa sformuje skupina s veľmi heterogénnym ekonomickým rozmerom. Stredoeurópske postkomunistické krajiny, ku ktorým patrí aj Slovensko, budú dosahovať podstatne nižšie kvalitatívne ukazovatele, ako dosahuje hospodársky vyspelé Rakúsko. V roku 2005 pri predpokladanom hospodárskom raste 5% p.a. Slovenská republika dosiahne v tvorbe hrubého domáceho produktu na obyvateľa hodnotu necelých 3500,- USD. Slovensko tak bude vytvárať iba polovicu hodnoty HDP p.c. v ekonomicky najzaostalejšej krajiny Európskej únie, ktorou je Grécko s tvorbou HDP p.c. v hodnote 7390,- USD v roku 1994. V štruktúre tvorby HDP a v štruktúre zamestnanosti sa Slovensko výrazne odlišuje od krajín Európskej únie. Neúmerne vysoký je podiel priemyslu na tvorbe HDP. V EÚ najvyšší podiel priemyslu na tvorbe HDP vykazuje Nemecko s 36%, zatiaľ čo analogický ukazovateľ SR dosahuje 54%. V súvislosti s transformáciou ekonomiky a so zmenou štruktúry ekonomiky by sa mal podiel priemyslu na tvorbe HDP výrazne znížiť v prospech služieb, ktorých podiel dosahuje v súčasnosti v SR iba 40%. Najnižší ukazovateľ v podiele služieb v rámci EÚ dosahuje Portugalsko a Írsko s 55%. Napriek tomu, že poľnohospodárstvo nezohráva na Slovensku významnú ekonomickú ani politickú úlohu, je jeho 6% podiel v porovnaní s členskými krajinami EÚ vysoký. Vyšší podiel poľnohospodárstva na tvorbe HDP ako Slovensko dosahuje iba Fínsko (7%), Portugalsko (7%) a Grécko (11,9%).Zvýšením sofistikovanej výroby na tvorbe HDP a zvýšením podielu služieb by sa mal podiel poľnohospodárstva na tvorbe HDP znížiť.
Hrubý domáci produkt vytváraný v Slovenskej republike dosahuje v súčasnosti 2142,- USD. Priemer EÚ dosahuje 19 717,- USD p.c. Úroveň totožného ukazovateľa v SR predstavuje 11% priemeru Európskej únie. Najchudobnejšia členská krajina EÚ v súčasnosti Grécko, vytvára trojnásobne vyšší HDP p.c. ako Slovensko. Slovenská republika však naštartovala hospodársky rast a dosahuje prírastok HDP p.c. v hodnote približne 5%. To je ukazovateľ, ktorý nedosahuje ani jedna krajina EÚ. Pri udržaní tohto tempa sa v priebehu desiatich rokov ekonomické rozdiely medzi slovenskou ekonomikou a hospodárstvom EÚ mierne znížia. Napriek tomu bude Slovensko po vstupe do EÚ patriť k najchudobnejším krajinám.
So súčasnou mierou nezamestnanosti cca. 18% by slovenská ekonomika dosiahla štvrtý najhorší výsledok v únii a vysoko by prekračovala i priemer EÚ, ktorý sa vyjadruje hodnotou 10%.