Zo spotrebiteľa a verejnosti urobil nielen účel, ale sám základ svojho podnikania. „ Náš zákazník, náš pán“ a „ Služba verejnosti“, neboli len holé slogany, ale zdravé princípy podnikania.
7. Založil a uviedol vlastnú školu riadenia: túto inštitúciu považoval príliš dôležitú na to, aby ju ponechal externým a tradičným ústavom, poskytujúcim podnikateľské vzdelanie.
8. Snažil sa pracovať bez dlhov a bez úveru. Preto všetky štátne dane boli platené fanaticky presne.
9. Snažil sa o zabezpečenie trvale vysoko kvalitnej produkcie, elimináciu porúch a prerušení prace. „ Dielna ako stroj“ - minimalizácia všetkých časových strát vo výrobe. Systém preventívnej údržby- údržba strojov, vrátane ich generálnych opráv a modernizácie, prebiehala bez akéhokoľvek zastavenia výroby.
10. Všetky strojné zariadenia, ktoré boli zakúpené do podniku, boli prestavané a prispôsobené pre účely podniku. 10 percent technických zamestnancov pracovalo vo vyskume a vývoji. Jeden z Baťových strojov bol „schopný urobiť všetko okrem hovorenia a spevu“. Hrdo ho ukazovali návštevníkom zo zahraničia, ktorí si usilovne robili poznámky, ale nikdy ho nedokázali odkopírovať. Stroj nazvaný „Union Press“ vyrobil pár topánok jediným pohybom.
11. Úplná výrobná pružnosť dosahovaná rozdelením klasického veľkého závodu na menšie poloautonómne a špecializované dielne



Pri pohľade na tieto princípy a koncepcie by sme si mali uvedomiť, že v r. 1930 boli „ niekde na Morave“ plne realizované. Vďaka nim Baťová firma rástla a rozkvitala aj v čase celosvetovej hospodárskej krízy v rokoch 1929-32. Jeho odpoveď na ničivé účinky tejto krízy
bola majstrovská: zabezpečil súhlas robotníkov na zníženie ich miezd o 40%, zároveň prijal opatrenia, ktoré znížili ich životné náklady o 50%, a nakoniec znížil ceny všetkých svojich
výrobkov o 50%. Fungovalo to.

Ďalší súbor Baťových zásad sa týkal priamo ľudí vo vedení. O nutnosti totálnej angažovanosti vedúcich pracovníkov sa nikdy nepochybovalo. Ak niekto chcel byt povýšený do vedúcej funkcie, musel osobne vyrobiť pár topánok. Baťa trval na tom, že každý vedúci pracovník musí byť nahraditeľný a že treba stále skoliť a vychovávať nových schopných vodcov. Výsledkom toho bola podniková „Škola práce a riadenia Tomáša Baťu“.
Zaujímavá je aj skutočnosť, že vedúci vrcholný pracovníci v podniku (aj sám Baťa) boli súčasťou nepretržitého procesu zvyšovania akosti. Predkladali najrôznejšie návrhy od dizajnu dverí podnikovej predajne až po výučbu štatistiky.