Tomáš Baťa

Tomáš Baťa bol významným predstaviteľom klasickej európskej školy. Bol prvým podnikateľom vo vtedajšom Československu, ktorý začal uplatňovať a rozvíjať americkú teóriu riadenia, predovšetkým Taylorové zásady riadenia. S týmito sa bližšie zoznámil počas svojho pobytu v USA a hneď po návrate pristupuje k ich zavádzaniu do svojho podniku, aby priblížil výkonnosť svojich robotníkov výkonnosti robotníkov v amerických továrňach. Približne za 20 rokov premenil svoje rodisko, provinčnú dedinu Zlín v rakúsko-uhorskej monarchii na hlavné mesto obuvníckeho sveta.
Tomáš Baťa začínal pri vypracovaní svojho systému riadenia vlastne z ničoho. Bol chudobný obuvník s malým vzdelaním a nemal žiadny kapitál. Napriek tomu však vyvinul systém riadenia, ktorý predstihol svoju dobu prinajmenej o 50 rokov a skutočne ho zrealizoval vo veľkom meradle. Baťovská symbióza robotníkov a technológie bola unikátna a podľa dnešných meradiel ešte stále futuristická. Moderné americké a japonské podniky začali len nedávno experimentovať s podobnými koncepciami. Existujú niektoré princípy, ktoré Baťa dodržiaval a zabudoval ich do svojho systému riadenia:
1. Zamiloval sa do strojov. Hlásal: „myslenie ľuďom, prácu strojom!“ Ale nie hocijakým strojom, ale dokonalým strojov, a nie hocijakým robotníkov, len dokonalým robotníkom.
2. Zamestnanie bolo stále a dlhodobé: časť zárobku každého pracovníka sa spätne investovalo do podniku, tým pádom, každý robotník sa stával kapitalistom a spolumajiteľom podniku.
3. Baťa tvrdil, že kvalita života zamestnancov ( a to nielen „pracovného života“ ) je predovšetkým záležitosťou zamestnávateľa a nie štátu. Smial sa názorom, že každé nadobudnuté bohatstvo treba niekomu zobrať. Jeho robotníci mali 8-krát vyšší plat, ako bol bežný priemer. Zároveň ponúkal stimulačné prostriedky, ak niekto prestal piť alebo fajčiť; budoval rodinne domky, sociálnu infraštruktúru, nemocnice, múzeá, štadióny, cesty. To všetko bolo súčasťou zodpovednosti, ktorú Baťové závody dobrovoľne prevzali na seba.
4. Výroba a zisky neboli cieľom, ale prostriedkom zlepšovania individuálneho života všetkých Baťových zamestnancov, či „spolupracovníkov“, ako sa Baťoví zamestnanci navzájom nazývali. Baťa hovoril, že každý robotník by mal byt schopný v 40 roku života odísť na odpočinok a žiť zo svojho naakumulovaného kapitálu.
5. Eliminoval sprostredkovateľov: obrovská sieť Baťových obchodov a predajní doplňovala a rozširovala jeho výrobnú činnosť. 6.