Svetové hospodárstvo
Svetové hospodárstvo (pre SŠ)
Hospodárstvo
súhrn všetkých činností hospodárskeho charakteru zameraných na uspokojenie potrieb
sústava ktorá hospodári
Národné hospodárstvo
sústava hospodárstiev na území určitého štátu
Svetové hospodárstvo
všetky národné hospodárstva jednotlivých štátov sveta, ako aj celý systém medzinárodných ekonomických vzťahov vyplývajúcich z medzinárodnej deľby práce a existujúceho svetového trhu
Medzinárodné ekonomické vzťahy
súhrn makroekonomických vzťahov a väzieb, z ktorých najdôležitejšiu úlohu zohráva zahraničný obchod, t. j. bezprostredný dovoz a vývoz tovarov, služieb i kapitálu
V oblasti medzinárodných ekonomických vzťahov, resp. v zahraničnoobchodnej politike, môže určitá krajina uplatňovať 2 základné typy tejto politiky:
protekcionársku (ochranársku)
liberálnu
Protekcionizmus
ochrana domácich výrobcov pred zahraničnou konkurenciou, znamená určité uzatváranie sa ekonomiky pred zahraničím
nástroje
určovanie dovozných kvót (kontingentov) a dovozných ciel, ktoré zdražujú dovážaný tovar
zavádzanie osobitnej dane vo forme dovozných prirážok na vybrané zahraničné tovary
štátne podpory, dotácie a daňové úľavy pre domácich výrobcov, čím sa znevýhodňuje dovoz tovarov zo zahraničia
zákaz importu určitých tovarov
devalvácia vlastnej meny
Liberalizmus
odstraňovanie všetkých prekážok pre dovoz zahraničných tovarov
politika slobodného obchodu ktorá vytvára podmienky pre využívanie výhod vyplývajúcich zo zapojenia ekonomiky do medzinárodnej deľby práce, t. j.
špecializácie a kooperácie v rámci svetového hospodárstva
Medzinárodné ekonomické a finančné organizácie
OSN
= Organizácia Spojených národov
vznik - 1945 v New Yorku
v súčasnosti má 179 členských štátov
základný cieľ
zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti
rozvoj priateľských vzťahov medzi národmi
podpora medzinárodnej spolupráce v hospodárskej, sociálnej, kultúrnej a humanitnej oblasti
hlavné orgány
Valné zhromaždenie
Bezpečnostná rada
Hospodárska a sociálna rada
Poručenská rada
Medzinárodný súdny dvor
Sekretariát OSN
WTO
= GATT
= Všeobecná dohoda o clách a obchode
vznik - 1947 v Ženevve
v súčasnosti má asi 100 členov
SR je členom od 16. 3. 1993
cieľ - pomáhať neobmedzenému rozvoju medzinárodného obchodu
hlavná zásada - rovnocennosť partnerov a poskytovanie doložky najvyšších výhod medzi členmi organizácie
snaha o odbúranie kvantitatívnych obmedzení vo svetovom obchode a maximálne možné znižovanie colných sadzieb
Medzinárodný menový fond
vznik 1994
nadregionálna finančná inštitúcia
hlavné ciele
kontrola politiky menových kurzov členských štátov
podpora kurzovej stability
poskytovanie jednorázovej pomoci pri zabezpečovaní rovnomerného vývoja platobných bilancií a pri prekonávaní hospodárskych ťažkostí členských štátov j- ide najmä o poskytovanie krátkodobých úverov
podpora rozmachu medzinárodného obchodu a prispievanie tak k rozvoju ekonomík
Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj
= Svetová banka
vznik - súčasne s MMF
cieľ - pomáhať členským štátom MMF pri rozvoji a štrukturálnej prestavbe ekonomík, a to najmä poskytovaním dlhodobých úverov s relatívne nízkou úrokovou sadzbou
pridružené organizácie
Medzinárodná asociácia pre rozvoj (IDA) - poskytuje úveru až na 50 rokov, 10-ročný
odklad prvej splátky
Medzinárodná finančná spoločnosť IFC - podpora súkromných investícií
OPEC
organizácia krajín vyvážajúcich ropu
vznik rok 1960
združuje 12 krajín vyvážajúcich ropu - štáty, na ktoré pripadá 85 % svetového vývozu ropy
členské štáty: Kuvajt, Irak, Irán, Alžírsko, Ekvádor, Indonézia, Líbya, Nigéria, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Venezuela, Katar
Stupne ekonomickej integrácie
1. pásmo voľného obchodu - rušenie vzájomných colných taríf a kvót, pričom voči tretím štátom uplatňujú vlastnú colnú politiku
2. colná únia - okrem odstránenia vzájomných colných taríf a kvót, uplatňujú členské štáty spoločnú colnú politiku voči tretím štátom
3. spoločný trh - okrem colnej únie aj voľný pohyb práce a kapitálu
4. hospodárska únia - okrem spoločného trhu aj spoločný postup v určitých oblastiach hospodárskej politike = jednotná hospodárska politika
5. úplná ekonomická únia - menová únia a spoločná fiškálna a sociálna politika. Jej vznik predpokladá politickú integráciu a vytvorenie nadnárodných orgánov
Ekonomické integračné zoskupenia v Európe a ich vzťahy
Po druhej svetovej vojne vznikli v Európe tieto makroekonomické integračné zoskupenia:
1.
RVHP
= Rada vzájomnej hospodárskej pomoci
vznik - po 2. Svetovej vojne
zánik - 1991
2. Európske spoločenstvo uhlia a ocele
Montánna únia 1951
3. Európske hospodárske spoločenstvo (EHS)
1957
4. Európske spoločenstvo atómovej energie
EURATÓM
1958
5. Európske združenie voľného obchodu (EZVO)
1959
V roku 1965 sa zjednotili vedúce orgány EHS, Montánnej únie a Euratómu a vytvorili zjednotené integračné zoskupenie s názvom Európske spoločenstvo.
Orgány Európskeho spoločenstva:
1. Rada ministrov Európskeho spoločenstva
vrcholný zákonodarný orgán
skladá sa z ministrov členských štátov podľa toho, o akých otázkach sa rozhoduje (rada ministrov financií, ministrov hospodárstva, poľnohospodárstva, ...)
2. Európska rada
orgán, v ktorom sú zastúpení najvyšší predstavitelia (prezidenti alebo predsedovia vlád)
schádza sa minimálne 2x ročne
úlohou je prijímať najzásadnejšie rozhodnutia v rozvoji ES
3. Komisia Európskeho spoločenstva
výkonný orgán
členov menujú vlády jednotlivých členských krajín na štvorročné obdobie
4. Európsky parlament
volia občania členských krajín priamymi voľbami
môže odvolávať Komisiu ES, vyjadrovať sa k jej návrhom skôr, než o nich rozhodne Rada ministrov
schvaľuje rozpočet ES
nemá zákonodarnú právomoc, ktorá prináleží Rade ministrov
5. Súdny dvor
dozerá na to, aby opatrenia prijaté Radou, Komisiou alebo národnými vládami členských krajín neboli v rozpore so zakladajúcimi zmluvami ES
Európska únia
vznik 1. 11.
1993 Brusel
15 členských štátov
podmienky vstupu
a) politické
pluralita, demokracia, politická situácia
rešpektovanie občianskych a ľudských práv
rešpektovanie práv národných menšín
b) ekonomické
miera inflácie v krajine môže byť maximálne o 1,5 % vyššia, ako je priemerná miera troch krajín ES s najnižšou infláciou
deficit ŠR nesmie byť vyšší ako 3 % HDP
celkový objem verejného dlhu nesmie vyť vyšší ako 60 % HDP
nominálna úroková miera pre dlhodobý úver môže byť maximálne o 2 % vyššia, ako je priemer 3 krajín s najnižšou úrokovou mierou
v priebehu posledných 2 rokov pred vstupom do EMÚ nesmie byť devalvácia meny v krajine a jej kurz by sa nemal odchyľovať viac ako 2,25 % od stredného kurzu = požiadavka stability meny
Globálne celosvetové problémy spoločnosti
1. problémy koexistencie
otázky vojny a mieru
odzbrojenie - konverzia
rozvojové krajiny
2. človek a príroda
ekologické problémy
surovinový energetický problém
využívanie morí a kozmu
3. človek a spoločnosť
populačná explózia
potravinový problém
demografické problémy
civilizačné choroby
ekonomicko-sociálna spravodlivosť
nezamestnanosť
rozvoj ľudskej osobnosti
Rímsky klub
združenie intelektuálov zaoberajúcich sa rôznymi globálnymi problémami rozvoja ľudskej civilizácie
návrhy na riešenie:
stabilita svetovej populácie
znižovanie zbrojenie
komplexný systém výchovy a vzdelávanie obyvateľstva k pozitívnemu vzťahu k prírode
hľadanie, vývoj, konštrukcia a výroba ekologicky prijateľných technológií
riešenie nezamestnanosti a výživy obyvateľstva.
|