Pridanie dvanástich krajín zvýši počet obyvateľov o 29% a plochu územia o tretinu. V porovnaní s tým zvýšilo prvé rozšírenie Európskeho spoločenstva v roku 1973 počet obyvateľov o 32%. Ekonomický rozmer súčasného kola však vyzerá značne inak. Krajín je síce dvanásť, pridajú však Únii iba okolo 6% hospodárskeho produktu. Táto štatistika nám ukazuje jeden veľmi významný fakt. Väčšina kandidátskych krajín sa nachádza na úrovni vývoja, ktorý je značne pod úrovňou súčasných členov – hrubý domáci produkt na obyvateľa je pre väčšinu týchto kandidátskych krajín nižší ako polovica súčasného priemeru EÚ.
Tieto krajiny však zažívajú rýchly hospodársky rast: v súčasnosti zaznamenávajú krajiny strednej a východnej Európy dvojnásobné tempá rastu v porovnaní s EÚ. Takže do chvíle, kedy vstúpia do Únie, ich ekonomiky budú veľké. Niektoré z nich svojou hospodárskou úrovňou už nie sú relatívne veľmi pozadu za úrovňou Grécka, Portugalska a Španielska v čase keď tieto žiadali o členstvo. Stupeň ekonomickej divergencie medzi členskými štátmi a medzi regiónmi v rozšírenej Európe však napriek všetkému bude väčší ako je to dnes, a toto bude klásť vážne otázky politike európskej konvergencie EÚ i jej celkovej politickej a hospodárskej súdržnosti.

DOBRÁ PRÍPRAVA
Ruka v ruke s nízkou úrovňou hospodárskeho rozvoja mnohých týchto krajín ide tiež slabá administratívna výkonnosť zdedená zo socialistických čias. Toto spochybňuje ich schopnosť účinne uplatňovať pravidlá a zásady EÚ, ktoré v eurožargóne poznáme pod označením „acquis“. Nie je to malý problém: ak krajiny nedokážu účinne implementovať pravidlá, prinajmenej vo vzťahu k hlavným zásadám, medzi ktoré patrí Jednotný trh, nie je zrejmé, že by im súčasní členovia mohli, či mali ponúknuť hlasovacie práva v otázkach týchto zásad ako prislúchajú plnoprávnym členom EÚ.
Únia sa preto domnieva, že zavŕšenie prístupových rokovaní musí byť podmienené zhodnotením schopnosti danej krajiny dodržiavať povinnosti spojené s členstvom, ktoré budú zakotvené v Zmluve o pristúpení. Tento „faktor dôvery“ je ďalší prvok, ktorí odlišuje súčasné kolo rozšírenia od predchádzajúcich.
Tieto podmienky sú veľmi náročné a podmienka „pákového efektu“, ktorú EÚ uplatnila v minulom desaťročí nemá obdoby.