Faktom zostáva, že každú krajinu môžeme považovať za pripravenú na vstup len na základe skutočného pokroku, ktorý dosiahla. 3. Pevne trváme na princípe diferenciácie. Kapitoly sa otvárajú a uzatvárajú podľa skutočného stavu pripravenosti krajiny a reálneho pokroku rokovaní. 4. Z toho vyplýva ďalší princíp: krajiny, ktoré štartovali neskôr, majú reálnu šancu dostihnúť tie, ktoré začali skôr. Dovoľte mi však povedať celkom jasne: Nemôžeme im pomôcť v dobiehaní spomaľovaním rokovaní s tými, ktoré sú na čele pelotónu. Môžeme im pomôcť, ale nie ponechaním ich susedov v čakárni."
Pre Slovensko - ako člena "Helsinskej skupiny" - bol osobitne významný marec roku 2000, keď sa po doručení pozičných dokumentov prakticky začali vstupné rozhovory s touto krajinou.
Výrazný pokrok v celom procese rozširovania nastal najmä koncom roku 2000. Vrcholná schôdzka Európskej rady 7.-10. decembra 2000 v Nice veľmi jasne potvrdila prioritu rozširovania. Úspešné ukončenie rokovaní Medzivládnej konferencie o inštitucionálnych otázkach znamená, že Únia uskutočnila vnútorné kroky potrebné na privítanie nových členov v súlade so závermi helsinského samitu, čo uvítali všetky kandidátske krajiny.
Potvrdilo sa, že stratégia rozširovania prijatá v roku 1999 v Helsinkách sa úspešne realizuje a krajiny, ktoré začali vstupné rozhovory v roku 2000 - ako napríklad Slovensko - majú reálnu šancu dobehnúť krajiny, ktoré rokujú už od roku 1998.
So šiestimi krajinami sa začali rokovania v roku 1998 a s Lotyšskom, Litvou, Slovenskom a Maltou bolo všetkých 31 kapitol okrem jednej zaoberajúcej sa rozpočtom a inštitucionálnymi otázkami otvorených a v niektorých prípadoch predbežne uzatvorených. S Cyprom bolo uzatvorených 28 kapitol, s Maďarskom 26, so Slovinskom 28, s Českou republikou 25, Slovenskom 28, Estónskom 28, s Litvou 28, s Poľskom 27, Maltou 25 a s Lotyšskom 27.
Dôležitejší ako je zoznam čísel je obsah každej kapitoly. Vieme si dobre predstaviť, že niektoré krajiny, ktoré uzavreli menej kapitol ako ostatné, napriek tomu pokročili ďalej.
Napríklad, otázka voľného pohybu osôb je príkladom toho, aké zložité sú zostávajúce otázky. Kompromis, ktorý sa dosiahol na základe návrhu Komisie ponúka doteraz najviac liberálne a najviac flexibilné riešenie tohto problému. Budeme potrebovať čo najväčší pohyb osôb, avšak v priebehu niekoľkých rokov budeme potrebovať aj taký istý rozsah bezpečnosti.
Tento príklad by som chcel využiť aj na to, aby som sa vrátil ešte raz k otázke, ako vidí Komisia svoju rolu v procese rozširovania. Úlohou Komisie je brániť záujmy celej Únie.