ÚVOD

ZNOVUZJEDNOTENIE EURÓPY
Rozšírenie Európskej únie, v dôsledku ktorého sa súčasný počet členov (15 krajín) temer zdvojnásobí, je najvýznamnejším projektom Únie. Ďalšie úlohy, pred ktorými Únia stojí na začiatku tohto storočia – jednotná mena a rozvoj úlohy Európy v otázkach zahraničnej politiky, bezpečnosti a obrany – majú kľúčový význam, keďže sa dotýkajú naozaj kľúčových oblastí ekonomickej a politickej činnosti. Rozšírenie je však existenčný projekt. Začlenením krajín strednej a východnej Európy s ich viac ako 100 miliónmi obyvateľov doslova zmení tvar a rozmery Únie.
Prečo chcú do Únie vstúpiť? Prvotnou motiváciou národov strednej a východnej Európy hneď potom, ako sa vymanili spod sovietskeho vplyvu, bolo obrátiť sa na Európsku úniu a nechať si potvrdiť svoj návrat do európskej rodiny. Znamenalo to tiež nezvratný návrat k pluralistickej demokracii a trhovej ekonomike.
Druhým motívom je bezpečnosť: po odchode z Varšavskej zmluvy sa snažia zabezpečiť si nezávislosť tým, že vstúpia do západného spojenectva. Aby si zabezpečili bezpečnosť „natvrdo“, snažia sa stať súčasťou NATO a v roku 1999 sa to trom z nich – Poľsku, Maďarsku a Českej republike – aj podarilo. Z hľadiska „mäkkej“ bezpečnosti si však cenia aj EÚ, ktorej mechanizmy integrácie – spoločné pravidlá, spoločná politika, spoločné inštitúcie – pútajú jej členov tesne dohromady.
Nie v poslednom rade si kandidátske krajiny tiež želajú získať plný prístup na trh Európskej únie a k hospodárskym výhodám jej spoločných zásad a spoločného rozpočtu. Aj súčasní členovia hodlajú získať z rozšírenia. V politickom zmysle chcú mať prospech zo zvýšenia bezpečnosti a stability v strednej a východnej Európe. Rozšírenie podporí postavenie EÚ v celosvetových záležitostiach i vo vzťahoch s jej susedmi na európskom kontinente, napr. Ruskom. Ekonomicky získajú tým, že si k súčasným 370 miliónom na jednotnom trhu Únie pridajú viac ako 100 miliónov spotrebiteľov, v rýchlo rastúcich ekonomikách.
Ak rozšírenie nie je novou skúsenosťou a Únia sa úspešne rozrástla zo šesť na dvanásť a potom na pätnásť členov, v čom je terajšie kolo tak odlišné a prečo je tak významné? V prvom rade ide o viac kandidátov ako tomu bolo kedykoľvek v minulosti: Únia rokovala predtým iba s tromi či štyrmi perspektívnymi členmi, teraz vedie rozhovory s dvanástimi.
Čo sa týka demografie a geografie, toto rozšírenie nie je relatívne významnejšie ako predchádzajúce rozšírenia.

Pridanie dvanástich krajín zvýši počet obyvateľov o 29% a plochu územia o tretinu. V porovnaní s tým zvýšilo prvé rozšírenie Európskeho spoločenstva v roku 1973 počet obyvateľov o 32%. Ekonomický rozmer súčasného kola však vyzerá značne inak. Krajín je síce dvanásť, pridajú však Únii iba okolo 6% hospodárskeho produktu. Táto štatistika nám ukazuje jeden veľmi významný fakt. Väčšina kandidátskych krajín sa nachádza na úrovni vývoja, ktorý je značne pod úrovňou súčasných členov – hrubý domáci produkt na obyvateľa je pre väčšinu týchto kandidátskych krajín nižší ako polovica súčasného priemeru EÚ.
Tieto krajiny však zažívajú rýchly hospodársky rast: v súčasnosti zaznamenávajú krajiny strednej a východnej Európy dvojnásobné tempá rastu v porovnaní s EÚ. Takže do chvíle, kedy vstúpia do Únie, ich ekonomiky budú veľké. Niektoré z nich svojou hospodárskou úrovňou už nie sú relatívne veľmi pozadu za úrovňou Grécka, Portugalska a Španielska v čase keď tieto žiadali o členstvo. Stupeň ekonomickej divergencie medzi členskými štátmi a medzi regiónmi v rozšírenej Európe však napriek všetkému bude väčší ako je to dnes, a toto bude klásť vážne otázky politike európskej konvergencie EÚ i jej celkovej politickej a hospodárskej súdržnosti.

DOBRÁ PRÍPRAVA
Ruka v ruke s nízkou úrovňou hospodárskeho rozvoja mnohých týchto krajín ide tiež slabá administratívna výkonnosť zdedená zo socialistických čias. Toto spochybňuje ich schopnosť účinne uplatňovať pravidlá a zásady EÚ, ktoré v eurožargóne poznáme pod označením „acquis“. Nie je to malý problém: ak krajiny nedokážu účinne implementovať pravidlá, prinajmenej vo vzťahu k hlavným zásadám, medzi ktoré patrí Jednotný trh, nie je zrejmé, že by im súčasní členovia mohli, či mali ponúknuť hlasovacie práva v otázkach týchto zásad ako prislúchajú plnoprávnym členom EÚ.
Únia sa preto domnieva, že zavŕšenie prístupových rokovaní musí byť podmienené zhodnotením schopnosti danej krajiny dodržiavať povinnosti spojené s členstvom, ktoré budú zakotvené v Zmluve o pristúpení. Tento „faktor dôvery“ je ďalší prvok, ktorí odlišuje súčasné kolo rozšírenia od predchádzajúcich.
Tieto podmienky sú veľmi náročné a podmienka „pákového efektu“, ktorú EÚ uplatnila v minulom desaťročí nemá obdoby.

Vo svetle histórie sa však dobrá príprava – a to aj dlhá príprava – ukáže oprávnenou, ak noví členovia budú schopní pristúpiť spôsobom, ktorým im umožní vyhnúť sa zbytočným problémom.

ATLAS
Teraz, po viac ako desiatich rokoch hospodárskych reforiem, ktorých hybnou silou sa stali tak imperatívy prechodu k modernej ekonomike ako aj požiadavky členstva v EÚ, očakávajú kandidátske krajiny, že budú konečne prijaté za členov. Ich obyvateľstvo sa zásadne stále stavia kladne k perspektíve členstva, hoci v niektorých prípadoch sa zaznamenalo oslabenie podpory. Ak ich necháme čakať ešte omnoho dlhšie, vystavíme sa riziku, že vyvoláme reakciu sklamania, ktorá môže mať dôsledky pre samotnú EÚ.
Toto tvorcovia politiky v Bruseli a hlavných mestách EÚ dosť dobre nechápu. Po dlhodobej neochote zostaviť prístupový kalendár, a to zo strachu, že to oslabí tlak na uchádzačov, aby sa pripravovali na členstvo, sa teraz už začína vynárať istý harmonogram završovania tohto procesu.
Na jeseň minulého roku Európsky parlament ako prvý začal vkladať do tohto procesu isté termíny, keď vyjadril nádej, že nové členské štáty sa už zúčastnia nasledujúceho kola volieb do parlamentu, ktoré sú plánované na jún 2004. Krátko na to Európska komisia položila na stôl „atlas“ prístupových rokovaní. Navrhla, aby Únia postupne fixovala svoje postoje ku všetkým kapitolám rokovaní, a to počas každého šesťmesačného obdobia rotačného predsedníctva, až do polovice roku 2002. Atlas bol schválený na decembrovom zasadnutí Európskej rady, čo je najvyšší orgán EÚ, v Nice, spolu s inštitucionálnou reformou pre rozšírenie, čím sa Niceská dohoda vydala na svoju cestu ratifikácie. Týmto rozhodnutím Únia uvoľnila cestu koncovke rozšírenia a vyhlásila, že bude pripravená prijať nových členov od konca roku 2002 za predpokladu, že títo splnia všetky podmienky. Proces rozširovania trvá už niekoľko rokov. Ide o vzájomné približovanie sa a nevyhnutnú adaptáciu. Na rozšírenie je potrebná pripravenosť kandidátskych krajín aj pripravenosť samotného prijímajúceho - Európskej únie.
Princípy rozširovania naznačil veľmi jasne Günter Verheugen, komisár Európskej komisie pre rozširovanie, počas debaty v Európskom parlamente 3. októbra 2000:
1. "Pripravujeme nové členské štáty na plné a rovnoprávne členstvo. Rozširovanie nevytvára Európu "à la Carte" (podľa jedálneho lístka), ani dvojakú spoločnosť. Nové členské štáty budú musieť splniť všetky prístupové podmienky - tu neexistujú žiadne politické úľavy. 2. Každú krajinu posudzujeme v procese rozširovania na základe jej vlastných hlavných kritérií. Nie sú zoskupené ani geograficky ani politicky. "Luxemburská skupina" a "Helsinská skupina" sú čisto technickými termínmi, ktoré slúžia iba na rozlíšenie tých krajín, čo dostali pozvánku na rokovania v Luxemburgu v roku 1997 a tých, pozvaných v Helsinkách v roku 1999.

Faktom zostáva, že každú krajinu môžeme považovať za pripravenú na vstup len na základe skutočného pokroku, ktorý dosiahla. 3. Pevne trváme na princípe diferenciácie. Kapitoly sa otvárajú a uzatvárajú podľa skutočného stavu pripravenosti krajiny a reálneho pokroku rokovaní. 4. Z toho vyplýva ďalší princíp: krajiny, ktoré štartovali neskôr, majú reálnu šancu dostihnúť tie, ktoré začali skôr. Dovoľte mi však povedať celkom jasne: Nemôžeme im pomôcť v dobiehaní spomaľovaním rokovaní s tými, ktoré sú na čele pelotónu. Môžeme im pomôcť, ale nie ponechaním ich susedov v čakárni."
Pre Slovensko - ako člena "Helsinskej skupiny" - bol osobitne významný marec roku 2000, keď sa po doručení pozičných dokumentov prakticky začali vstupné rozhovory s touto krajinou.
Výrazný pokrok v celom procese rozširovania nastal najmä koncom roku 2000. Vrcholná schôdzka Európskej rady 7.-10. decembra 2000 v Nice veľmi jasne potvrdila prioritu rozširovania. Úspešné ukončenie rokovaní Medzivládnej konferencie o inštitucionálnych otázkach znamená, že Únia uskutočnila vnútorné kroky potrebné na privítanie nových členov v súlade so závermi helsinského samitu, čo uvítali všetky kandidátske krajiny.
Potvrdilo sa, že stratégia rozširovania prijatá v roku 1999 v Helsinkách sa úspešne realizuje a krajiny, ktoré začali vstupné rozhovory v roku 2000 - ako napríklad Slovensko - majú reálnu šancu dobehnúť krajiny, ktoré rokujú už od roku 1998.
So šiestimi krajinami sa začali rokovania v roku 1998 a s Lotyšskom, Litvou, Slovenskom a Maltou bolo všetkých 31 kapitol okrem jednej zaoberajúcej sa rozpočtom a inštitucionálnymi otázkami otvorených a v niektorých prípadoch predbežne uzatvorených. S Cyprom bolo uzatvorených 28 kapitol, s Maďarskom 26, so Slovinskom 28, s Českou republikou 25, Slovenskom 28, Estónskom 28, s Litvou 28, s Poľskom 27, Maltou 25 a s Lotyšskom 27.
Dôležitejší ako je zoznam čísel je obsah každej kapitoly. Vieme si dobre predstaviť, že niektoré krajiny, ktoré uzavreli menej kapitol ako ostatné, napriek tomu pokročili ďalej.
Napríklad, otázka voľného pohybu osôb je príkladom toho, aké zložité sú zostávajúce otázky. Kompromis, ktorý sa dosiahol na základe návrhu Komisie ponúka doteraz najviac liberálne a najviac flexibilné riešenie tohto problému. Budeme potrebovať čo najväčší pohyb osôb, avšak v priebehu niekoľkých rokov budeme potrebovať aj taký istý rozsah bezpečnosti.
Tento príklad by som chcel využiť aj na to, aby som sa vrátil ešte raz k otázke, ako vidí Komisia svoju rolu v procese rozširovania. Úlohou Komisie je brániť záujmy celej Únie.

Je v záujme celej Únie, aby ani jeden členský štát neniesol viac ako toho môže uniesť. Komisia sa vo svojich návrhoch musí zaoberať aj tým, čo by bolo a čo by už nebolo únosné pre kandidátske krajiny a budúce členské štáty. Bez schopnosti prijímať kompromisy nedosiahneme potrebný pokrok.
Ďalšie kontroverzné otázky ležia pred nami: spravodlivosť a vnútorné záležitosti, konkurenčné prostredie, systém zdaňovania, doprava, rozpočet, regionálna politika a poľnohospodárstvo.
V negociačnej kapitole "spravodlivosť a vnútorné záležitosti" je dôležitou otázkou ochrana budúcich vonkajších hraníc. Toto je klasický prípad konfliktných záujmov. Na jednej strane, rozširovanie by nemalo spôsobiť žiadne nové rozdelenie Európy, to znamená, že cezhraničné kontakty, ktoré majú tradíciu niekoľko storočí, by nemali prestať fungovať alebo sa neznesiteľne skomplikovať, najmä v oblastiach, kde sa hovorí tým istým jazykom na obidvoch stranách hranice a existuje tu blízke prepojenie kultúr. Na druhej strane, na konci tohto kola rozširovania sa bude východná hranica Únie ťahať prakticky od Severného mysu až po Bospor. Táto hranica musí spĺňať potreby bezpečnosti občanov súčasnej Európskej únie. Bezpečnosť hranice je jedna zo základných podmienok a noví členovia môžu byť plne integrovaní do šengenského systému iba vtedy, ak ich hraničné režimy budú v plnom súlade so šengenskými štandardmi.
Iné oblasti, napríklad systém zdaňovania a konkurenčné prostredie a do veľkej miery aj poľnohospodárstvo, prinášajú so sebou závažné sociálne otázky. V hre je tu fungovanie vnútorného trhu a sociálnej kohézie v krajinách prechodu na trhovú ekonomiku. Budeme sa musieť rozhodnúť, koľko flexibility môže Únia tolerovať tak, aby v deň vstupu neprežívali nové členské štáty rozšírenie ako sociálny šok.

Európska komisia 9.10.2002 urobila najvýznamnejšie rozhodnutie v dejinách Európskej Únie, keď odporučila prijatie Slovenska a ďalších deviatich krajín do spoločenstva v roku 2004. Komisia zhodnotila pozitívne dosiahnutý pokrok 10 najpokročilejších uchádzačov, zároveň však upozornila na celý rad oblastí, kde treba vyvinúť dodatočné úsilie. Navrhovaný dátum vstupu pre Bulharsko a Rumunsko je rok 2007, Turecku, ktoré zatiaľ nespĺňa politické kritéria, komisia zatiaľ nestanovila termín začiatku rokovaní. Hodnoteniami viacerých krajín sa prelínajú upozornenia na potrebu boja proti korupcii, posilňovania nezávislosti súdnictva, zlepšenia postavenia Rómov, rovnoprávnosti pohlaví, modernizácie štátnej správy.

V ekonomickej oblasti si EK všíma najmä relatívne vysoké deficity obchodnej a platobnej bilancie a vo viacerých krajinách aj vysokú nezamestnanosť. Celkovo kandidátske krajiny podľa návrhu strategického dokumentu dosiahli vysoký stupeň zladenia legislatívy. Treba všad ďalšie úsilie v budovaní a posilňovaní administratívnych kapacít potrebných na uplatnenie prevzatých zákonov v praxi. Keďže budúce členské krajiny budú musieť aj po ukončení rokovaní pokračovať v úsilí, navrhuje komisia prísny monitoring plnenia záväzkov, ktorý bude pokračovať aj po podpise prístupových zmlúv až do samotného vstupu do únie.

JEDNOTLIVÉ KRAJINY A ICH STRUČNÁ CHARAKTERISTIKA

SLOVENSKO – 28 kapitol
Prevažne pozitívne vyznieva tohtoročná hodnotiaca správa EK o pokroku Slovenska v príprave na členstvo v EÚ. Slovensko spĺňa kodanské politické kritéria, ktorými stabilita inštitúcií zaručujúcich demokraciu, vláda zákona, dodržiavanie ľudských práv a rešpektovanie menšín. Dôvodom na vážne znepokojenie však ostáva korupcia, zložité je naďalej postavenie rómskej menšiny a stále existujú obavy o nezávislosť súdnictva. Komisia pripomína, že ešte v roku 1997 ich SR neplnila, odvtedy však dosiahla výrazný pokrok v ďalšom posilňovaní a prehlbovaní stability inštitúcií, ktoré zaručujú demokraciu, vládu zákona a ochranu menšín. Dokument sa vracia aj k afére okolo možného zneužitia prostriedkov Phare na úrade vlády. Osobitným problémom SR je podniková kriminalita v podnikateľskom prostredí, ktoré charakterizuje právna neistota spôsobená stále slabým fungovaním súdnictva. Legislatíva v oblasti bankrotov je považovaná za mimoriadne slabý prvok slovenského podnikového systému. Z ekonomických kritérií SR spĺňa prvé – je fungujúcou trhovou ekonomikou. Druhé – schopnosť čeliť konkurencii na vnútornom trhu EÚ – splní po vstupe. Komisia upozorňuje na vysokú nezamestnanosť, ktorej zníženie vyžaduje celý rad štrukturálnych reforiem. Komisia tiež odporúča prijať naliehavé opatrenia s cieľom znížiť rozpočtový deficit a deficit bežného účtu, čo by posilnilo makroekonomickú stabilitu. Za nevyhnutnú považuje reformu dôchodkového systému a zdravotníctva. Slovensko dosiahlo vysoký stupeň zladenia legislatívy a primerane pokročilo v budovaní administratívnych kapacít na jej uplatňovanie. Komisia ocenila najmä pokrok v oblastiach voľný pohyb tovaru, voľné poskytovanie služieb, poľnohospodárstvo, doprava, energetika, životné prostredie, spravodlivosť a vnútro. Len obmedzený pokrok zaznamenala EK v telekomunikáciach, informačných technológiach a regionálnej politike.

Začali sa realizovať opatrenia na podporu malých a stredných podnikateľov, zásahy vlády do podnikateľského sektora sa výrazne znížili. Dokument oceňuje takmer skončenú privatizáciu a reštrukturalizáciu bankového sektora, zníženie daňového zaťaženia a zlepšenie pravidiel rozpočtovania a správy verejných financií.

POĽSKO – 27 kapitol
Najpomalšie z kandidátskych krajín si plní záväzky z prístupových rokovaní – naliehavo musí riešiť meškanie uplatňovania legislatívy z kapitol poľnohospodárstvo, rybolov a životné prostredie. Potrebné je posilniť administratívne kapacity. Problémy pretrvávajú pri reštrukturalizácii oceliarskeho priemyslu. Komisia chce konkrétne výsledky v boji proti korupcii, ktorá je vážnym znepokojením.

MAĎARSKO – 26 kapitol
Korupcia je v Maďarsku dôvodom znepokojenia. Rómovia sú diskriminovaný, rómska politika nie je uspokojivo integrovaná, pomohla by všeobecná antidiskriminačná legislatíva. Maďarsko by malo nájsť dohodu so Slovenskom a Rumunskom o zákone o maďarských menšinách v susedných štátoch – tzv. krajanskom zákone. Došlo len k obmedzenému zlepšeniu administratívnych kapacít pre poľnohospodárstvo a regionálnu politiku.

ČESKO – 25 kapitol
Vážnym znepokojením je korupcia a hospodárska kriminalita, v boji proti ktorým musí ČR zvýšiť úsilie. Treba znížiť dĺžku trvania súdnych konaní. ČR prijala opatrenia na zlepšenie situácie rómskej komunity, avšak pomohla by všeobecná antidisriminačná legislatíva. Komisia upozornila na meškanie zladenia s eurolegislatívou o verejnom zaobstarávaní, obojstrannom uznaní odborných kvalifikácií, ako aj meškanie prijatia veterinárnej legislatívy a zákonov v daňovej oblasti. ESTÓNSKO – 28 kapitol
Musí výrazne zlepšiť administratívne kapacity pre uplatňovanie regionálnej politiky komisie a pre daňovú oblasť. Komisia upozornila na meškanie zladenia s eurolegislatívou v kapitole životné prostredie. Naliehavé je zlepšenie plnenia záväzkov z kapitoly rybolov. Estónsko potrebuje riešiť problém nezamestnanosti.

LOTYŠSKO – 27 kapitol
Korupcia je vážnym znepokojením. Treba riešiť viaceré problémy v súdnictve. Malo by zaistiť, aby jazykový zákon zohľadňoval opodstatnený verejný záujem, proporcionalitu a medzinárodné záväzky Lotyšska. Jednou z najväčších výziev pre Lotyšsko je pripraviť na vstup administratívne kapacity v kľúčových kapitolách. LITVA – 28 kapitol
Treba zvýšiť odbornosť sudcov a prokurátorov, aby sa zaručila kvalita právnych postupov. Korupcia je aj tu problémom. V kapitolách finančná kontrola a rybolov dosiahla len obmedzený pokrok.

Nedostatočná je úroveň administratívnych kapacít pre regionálnu politiku. Treba vo všeobecnosti zlepšiť uplatnenie eurolegislatívy. SLOVINSKO – 28 kapitol
Celkové hodnotenie vyznieva najlepšie z kandidátskych krajín. Treba zlepšiť kontrolu hraníc, najmä budúcich vonkajších hraníc.

MALTA – 25 kapitol
Chýba plán na posilnenie administratívnych kapacít pre poľnohospodárstvo. Komisia upozornila na meškanie plnenia záväzkov z kapitol voľný pohyb osôb, rybolov, doprava a poľnohospodárstvo. CYPRUS – 28 kapitol
Má deficit bežného účtu. V oblasti životného prostredia sú potrebné opatrenia pre kvalitu vzduchu a vody, či kontrolu priemyselného znečistenia.

BULHARSKO – 22 kapitol
Riešenie situácie rómskej menšiny je nedostačujúce, pomohla by antidisriminačná legislatíva. Korupcia je veľkým znepokojením, hoci Bulharsko proti nej bojuje. Naliehavo treba riešiť veľmi zlé podmienky v ústavoch starostlivosti. RUMUNSKO – 13 kapitol
Korupcia je aj tu veľkým problémom. Treba zlepšiť rozhodovacie a legislatívne procesy. Rumunsko urobilo pokrok, ale ešte nie je fungujúcou trhovou ekonomikou. Zlepšil sa aj prístup k menšinám a ochrane detí. Neexistujú dostatočné administratívne kapacity na uplatňovanie eurolegislatívy.

ZÁVER

Vstup nových krajín nebude mať dramatický hospodársky dopad na súčasné členské štáty. Pozitívne ekonomické dopady tu už sú a budú pokračovať miernym rastom. Rozširovanie zásadne nepodnieti medziročný rast v 15 členských krajinách EÚ, avšak hraničné regióny a krajiny susediace s novými členskými štátmi pocítia silnejší pozitívny dopad.
Ekonomické dopady by taktiež nemali byť podceňované. Rast v EÚ bude časom oživený a úloha EÚ v medzinárodnom konkurenčnom prostredí sa posilní.
Ekonomickí a finanční ministri spolu s Komisiou orlím zrakom sledujú makroekonomické trendy v budúcich nových členských krajinách. Miera inflácie a schodky rozpočtu sú v niektorých prípadoch privysoké a hospodársky výsledok v kandidátskych krajinách príležitostne poukazuje na štrukturálne nedostatky. Dialóg o makroekonomickej stabilite s kandidátmi je intenzívny a konečný cieľ je nesporný.
Vo svetle bezprostredného zavedenia eura by som vám rád pripomenul, že nové členské štáty nebudú automaticky patriť do euro zóny. Niečo také vyžaduje špeciálnu prípravu a špecifické rozhodnutia. Maastrichtské kritériá musia byť splnené v plnej miere. Avšak pokiaľ ide o menovú úniu, tu nebude žiadna možnosť výnimky.

Dnes máme jasnú predstavu o poradí priorít: kodanské kritériá za účelom vstupu najskôr, a potom, s cieľom zaviesť euro, maastrichtské kritériá.
Už dnes môžem povedať, že budúci strategický dokument Komisie sa bude zameriavať na hodnotenie tretieho kodanského kritéria, menovite na implementáciu celého práva EU. Toto je logická postupnosť. Doteraz bol dôraz na prijatie acquis communautaire, ako celku. Teraz bude kľúčovou vecou schopnosť implementovať a uplatňovať acquis v celej šírke.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Kandidátske krajiny a ich prístupový proces do Európskej únie