„eurozóne“.


2.3 PREHĽAD PEVNÝCH KURZOV NÁRODNÝCH MIEN K EURO

1 euro = 13,7603 ATS (rakúsky šiling)
1 euro = 40,3399 BEF (belgický frank)
1 euro = 1,95583 DEM (nemecká marka)
1 euro = 166,386 ESP (španielska peseta)
1 euro = 6,55957 FRF (francúzsky frank)
1 euro = 0,787564 IEP (írska libra)
1 euro = 1936,27 ITL (talianska líra)
1 euro = 40,3399 LUF (luxemburský frank)
1 euro = 2,20371 NLG (holandský gulden)
1 euro = 200,482 PTE (portugalské eskudo)
1 euro = 5,94573 FIM (fínska marka)
1 euro – 340,750 GRD (grécka drachma)


2.4 VÝHODY JEDNOTNEJ MENY

Jednotná mena je prínosom pre cestovateľov prechádzajúcich krajinami spoločenstva, ktorí nebudú musieť meniť peniaze, a strácať tak percentá pri každej transakcii. Platby a preprava tovaru v rámci členských krajín EÚ sú rýchlejšie, spoľahlivejšie a lacnejšie. Obchodníkom a spotrebiteľom prináša prechod na jednotnú menu viac istoty – najmä čo sa týka ceny, za ktorú sa tovar predáva. A ak sa za služby a tovar platí v tej istej mene, zvýši sa aj konkurencia na jednotnom trhu, z čoho má prospech celá oblasť spoločenstva. Jednotná mena by tak mala pomôcť stimulovať hospodársky rast a zamestnanosť.

Euro má pri súčasnej situácii rýchlo sa rozširujúcej komunikácie a medzinárodného obchodu dobrú šancu stať sa rovnako silným ako dolár. Jeho zavedenie bude dôležité pre:
- národný trh krajín
- svetový trh
- finančný trh
- trh práce
Situácia na trhu práce v niektorých členských krajinách nie je dobrá. So zavedením eura by sme možno mohli očakávať nové pracovné miesta z dôvodu nárastu produkcie, pretože tovar a služby sa môžu ponúkať a vymieňať medzi krajinami s menšími bariérami, t.j. zväčší sa priestor pre uskutočňovanie trhovej podstaty. Akonáhle by vzrástli výnosy firiem, v ideálnom prípade by sa mohli takto vytvoriť nové pracovné miesta.


2.5 ZAVEDENIE EURA A VPLYV NA CENY

Po zavedení eura v krajinách eurozóny asi 68,5% obyvateľov malo dojem, že ceny vo všetkých oblastiach boli zaokrúhlené nahor. Sťažnosti spotrebiteľov na zvýšenie cien po zavedení eura sú však podľa výskumov inštitúcie WIFO prehnané. Prieskum zistil, že inflácia bola v očiach verejnosti vyššia než v skutočnosti. dokazuje to porovnanie situácie v Nemecku, ktoré prijalo euro, a vo Švajčiarsku, v ktorom naďalej platí domáca mena. Zavedenia eura podľa tohto porovnania neprinieslo ani len náznak rýchlejšieho rastu cien. Dôvodom toho, že inflácia podľa pocitov ľudí bola vyššia ako je realita, je predovšetkým zvýšenie cien tovarov každodennej spotreby. zvýšili sa totiž napríklad ceny benzínu, ovocia, zeleniny, mäsa a mlieka. Ceny tovarov, ktoré ľudia nenakupujú denne, však zdraželi len minimálne, alebo dokonca zlacneli. Celkovo teda zavedenie eura na infláciu malo len nepatrný vplyv. Analytici pripustili, že zvýšenie cien v určitých odvetviach mohlo priamo súvisieť s novou európskou menou. Išlo napríklad o ceny služieb, ako sú reštauračné, kadernícke, servisné, v ktorých sa po zavedení eura zaznamenalo najväčšie zvýšenie. Pomerne stabilné boli ceny pri priemyselných výrobkoch.