Obavy zo zvýšenej inflácie po zavedení eura v Taliansku viedli dokonca talianskeho ministra hospodárstva k návrhu, aby boli v krajine v obehu namiesto jednoeurových mincí bankovky rovnakej hodnoty. Minister si totiž myslí, že bankovky majú v očiach Talianov väčšiu hodnotu ako mince. Ceny v Taliansku v poslednom čase vraj rastú rýchlejšie preto, lebo Taliani tradične podceňujú kovové platidlá. Pokladajú ich za menej hodnotné ako papierové, a preto sa ich čo najrýchlejšie zbavujú, čo šikovne využívajú obchodníci.


2.6 ROZŠIROVANIE EMÚ O ĎALŠIE ŠTÁTY.

Výhody vstupu do EMÚ sú všeobecne známe. Najviac sa zdôrazňuje eliminácia kurzového rizika, nepotrebnosť zaisťovacích operácií proti týmto rizikám a zníženia transakčných nákladov. V súčasnosti prevláda názor, že v 21. storočí sa EMÚ rozšíri o štáty strednej a východnej Európy, a niektorí dokonca tvrdia, že do menovej únie napokon vstúpia aj Nórsko a Švajčiarsko. Vytvorenie regionálnej menovej integrácie typu EMÚ spôsobilo hospodárske a politické zmeny v Európe. V súčasnosti je v mnohých odborných kruhoch otázkou číslo 1, ako ďalej s rozširovaním EMÚ. Začiatok a úspešné fungovanie jednotnej meny rozširuje v ostatných štátoch počet prívržencov vstupu do EMÚ. Z ekonomického hľadiska účasť v EMÚ zvyšuje prílev priamych zahraničných investícií a ponúka pre potencionálne členské štáty EMÚ prístup na druhý najväčší svetový finančný a kapitálový trh pri neexistencii menovo-kurzového rizika. Výhody plynúce z členstva v EMÚ možno ukázať na príklade finančnej krízy v Rusku a jej silného negatívneho vplyvu na západoeurópske štáty. Práve v období ruskej krízy sa národné meny Dánska a Nórska dostali pod tlak špekulatívnych útokov. V prípade Fínska ako člena EMÚ, nebol zaznamenaný žiaden tlak na menu. Vstupom do EMÚ malé štáty síce stratia svoju slobodu pri uskutočňovaní nezávislej menovej a kurzovej politiky, ale na druhej strane členstvo v nej prináša už uvedené výhody týkajúce sa stability jednotnej meny a neexistencie kurzového rizika pri obchode v rámci menovej únie. Rozširovanie EMÚ má dve stránky. Prvou je vstup Dánska, Švédska a Veľkej Británie. Druhou je rozširovanie o štáty strednej a východnej Európy. v súčasnosti všetko nasvedčuje tomu, že kandidátske štáty po vstupe do EÚ budú musieť splniť konvergentné kritéria ako základ per vstup do EMÚ. Negociácia so štátmi prvej skupiny sa už začala. V prípade druhej skupiny asociovaných štátov sa už začali bilaterálne screeningy. Dokonca sa objavujú úvahy, že do EMÚ po roku 2005 vstúpia aj Nórsko a Švajčiarsko.


2.7 EMÚ A SLOVENSKO

NBS preferuje, aby vstup do EMÚ bol čo najskôr.