Práca a nezamestnanosť

1. Čo vyjadruje Okunov zákon ?

a) Vzťah medzi HDP a zamestnanosťou
b) Vzťah medzi HDP a nezamestnanosťou
c) Vzťah medzi HDP a čistými mzdami pracovníkov

2. Akou formou sa zisťuje priemerný počet pracovných síl v SR ?

a) Priemerným monitorovaním pracovných síl vo vybraných domácnostiach
b) Celoslovenskou anketou
c) Analytickým odhadom

3. Ktoré osoby sa radia medzi zamestnané ?

a) Ľudia, ktorý vykonávajú nejakú platenú prácu, ale tiež aj tý, ktorý absentujú
z dôvodu choroby, alebo dovolenky
b) Ľudia, ktorý podnikajú
c) Ľudia, ktorý nie sú zamestnaný a nie sú ani prihlásený na Úrade prace

4. Aký ľudia sa považujú za nezamestnaných ?

a) Deti, študenti a dôchodcovia
b) Ľudia, ktorý nie sú zamestnaný, ale aktívne si hľadajú prácu
c) Ľudia, ktorý nemajú prácu

5. Kto tvorí pracovnú silu ?

a) Všetci nezamestnaný ľudia, ktorý nemusia pracovať
b) Všetci ľudia
c) Všetci zamestnaný aj nezamestnaný ľudia


6. Ako je vyjadrená miera nezamestnanosti ?

a) Ako podiel nezamestnaných na celkovej pracovnej sile
b) Ako podiel zamestnaných na celkovej pracovnej sile
c) Ako súčet nezamestnaných a nepracujúcich ľudí

7. Čím je vyvolaná dobrovolná nezamestnanosť ?

a) Nechuťou do práce
b) Prebytkom práce
c) Neochotou ľudí pracovať za dané mzdy


8. Z čoho vychádza Neoklasická teória ?

a) Z predpokladu, že trh práce je charakterický dokonale pružnými mzdami
b) Z predpokladu, že trh práce je charakterický dokonale pružnými pracovníkmi
c) Z predpokladu, že trh práce je charakterický dokonale pružnou ponukou práce

9. Aký názor zastáva Keynesovská teória ?

a) Nedobrovolná nezamestnanosť v podstate neexzistuje
b) Dobrovolná nezamestnanosť v podstate neexzistuje
c) Takáto teória neexzistuje

10. Čím je zapríčinená Frikčná nezamestnanosť ?

a) Pohybom ľudí v priestore, zmena zamestnania, zmena v životnom cykle
b) Nesúladom medzi ponukou pracovníkov a dopytom po pracovníkoch
c) Je zapríčinená celkovým nárastom cien




11. Kedy vzniká Štruktúrna nezamestnanosť ?

a) Keď nastáva recesia objemu výroby
b) Keď sa zníži efektívnosť ekonomiky štátu
c) Keď dopyt po pracovníkoch určitého druhu rastie a po inom druhu klesá

12. Čím je spôsobená cyklycká nezamestnanosť ?

a) Celkovo nižším dppytom po pracovných silách
b) Rastom objemu výroby
c) Častým štrajkovaním

13. Čo sa považuje za prirodzenú mieru nezamestnanosti ?

a) Stabilná inflácia, trhy produktov a práce sú v nerovnováhe
b) Nezamestnaných 10% z práce schopnej populácie
c) Stabilná inflácia, trhy produktov a práce sú v rovnováhe


14. Aká je to dlhodobá nezamestnanosť ?


a) Keď nezamestnanosť trvá dlhšie ako pol roka
b) Keď nezamestnanosť trvá dlhšie ako 1 rok
c) Keď nezamestnanosť trvá dlhšie ako 1,5 roka

15. Aká je aktuálna miera nezamestnanosti v SR ?

a) 10%
b) 18,6%
c) 25%


Nezamestnanosť

Pod pojmom nezamestnanosť sa rozumie zväčša nedobrovoľné a dlhotrvajúce prerušenie práce. Medzi zamestnancom a zamestnávateľom neexistuje, alebo bol prerušený pracovnoprávny vzťah.

Určitá miera nezamestnanosti je sprievodným javom aj v pružne sa rozvíjajúcich ekonomikách. Hovorí sa o tzv. prirodzenej miere nezamestnanosti, ktorá súvisí s trvalou štruktúrou ekonomiky, väčšinou sa hovorí o dvoch až štyroch percentách práceschopného obyvateľstva.

V trhovej ekonomike nemajú všetci práceschopní prácu. Z tohto hľadiska rozdeľujeme pracovné sily na 2 skupiny: a/ zamestnaní
- sú to tí, ktorí majú prácu /sem patria aj tí, ktorí pracujú, ale momentálne absentujú z práce pre chorobu, štrajky alebo dovolenku/ b/ nezamestnaní
- ľudia bez práce, ktorí však aktívne hľadajú prácu Pracovné sily tvoria zamestnaní, ale aj nezamestnaní.

Ľudia bez práce, ktorí nehľadajú prácu, sú mimo pracovnú silu.

Typy nezamestnanosti

Súčasná makroekonómia pri objasňovaní nezamestnanosti, a najmä vo vzťahu k inflácii, používa koncepciu prirodzenej miery nezamestnanosti.

Prirodzená miera nezamestnanosti je taká miera nezamestnanosti, pri ktorej počet nezamestnaných je nižší alebo sa rovná počtu voľných pracovných miest. Takáto nezamestnanosť je označovaná tiež ako dobrovoľná nezamestnanosť.

Poznáme nasledovné typy nezamestnanosti :

Lokálna (miestna) alebo profesná nezamestnanosť : vyplýva z nemožnosti obyvateľstva sťahovať sa za prácou alebo z nedostatočnej kvalifikácie pracovnej sily. Kvalifikácia nezamestnaných nezodpovedá existujúcim pracovným ponukám, alebo nezamestnaný nebývajú v mieste, kde sa zamestnanie ponúka.

Sezónna nezamestnanosť : niektoré ekonomické činnosti majú sezónny charakter (zber úrody, letná turistika ...).

Zastretá ( skrytá ) nezamestnanosť : existuje vo väčšine chudobných, ekonomicky nerozvinutých krajín, vo veľkomestách a pod.

Dobrovoľná nezamestnanosť : začína sa objavovať v niektorých štátoch, kde podpory v nezamestnanosti sú dostatočne vysoké na zabezpečenie istého životného štandardu a nohí občania preto volia nečinnosť. Spôsobuje ju i uspokojenie nezamestnaných s daným štandardom života.

U nás je to napríklad veľmi malý rozdiel medzi minimálnou mzdou a stanoveným životným minimom. Títo ľudia odmietajú prácu, ktorú im sprostredkúvajú úrady práce. Pritom ich záujem o prácu môže byť predstieraný, formálny. Je to skupina ľudí, ktorí pol roka poberajú hmotné zabezpečenie v nezamestnanosti, potom prechádzajú na sociálne dávky.

Frikčná /dočasná/ : nezamestnanosť Je zapríčinená migráciou pracovných síl, zmenami zamestnania i zmenami zapríčinených životným cyklom. V ekonomike vždy existujú ľudia, ktorí hľadajú zamestnanie, lebo ukončili vzdelanie alebo zmenili bydlisko, resp. hľadajú nové zamestnanie.

Štruktúrna a technologická nezamestnanosť : vyplýva z modifikácie ekonomických štruktúr ( pokles v ťažbe uhlia ) Dochádza k nej vtedy, keď je nesúlad medzi ponukou a dopytom po pracovných silách. Znamená to, že dopyt po určitej práci stúpa, dopyt po inom druhu práce klesá, zatiaľ čo ponuka sa nestačí pružne prispôsobiť.

Cyklická nezamestnanosť : vyplýva z hospodárskych kríz a je najvážnejšia. Je zapríčinená nízkym dopytom po pracovných silách v určitých odboroch alebo odvetviach. Rozlišovanie medzi cyklickou a inými typmi nezamestnanosti slúži na charakteristiku celkového stavu trhu práce. Ak je na trhu práce celková rovnováha, môže ísť len o štrukturálnu, resp. frikčnú nezamestnanosť. Cyklická nezamestnanosť vzniká vtedy, keď celková rovnováha je porušená, ekonomika smeruje pomalšou dynamikou. Nedobrovoľná nezamestnanosť vyjadruje stav v ekonomike, keď počet voľných pracovných síl je absolútne väčší než počet voľných pracovných miest. Pri nedobrovoľnej nezamestnanosti je miera nezamestnanosti vyššia, ako je prirodzená miera nezamestnanosti. Vlády sa snažia o politiku plnej zamestnanosti, ktorou sa rozumie nezamestnanosť na úrovni prirodzenej miery nezamestnanosti. K tomu smerujú mnohé vládne opatrenia, aby v ekonomike nebola prevaha ponuky nad dopytom na trhu práce príliš vysoká. Percento plnej zamestnanosti nie je konštantné, má tendenciu rásť v závislosti od rozdielu medzi počtom nezamestnaných a počtom voľných pracovných miest. Pri prirodzenej miere nezamestnanosti sily, ktoré pôsobia na ceny a mzdy v smere rastu a poklesu, sú v rovnováhe. Cenová i mzdová inflácia sú stabilné, bez tendencie k akcelerácii či poklesu inflácie. V ekonomikách zameraných na opatrenia proti nárastu inflácie, prirodzená miera nezamestnanosti znamená najnižšiu úroveň, ktorá sa môže udržať. Predstavuje najvyššiu prístupnú úroveň nezamestnanosti a zodpovedá potenciálnemu národnému outputu.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že hospodárska politika sa neusiluje o mieru zamestnanosti nad potenciálny GDP alebo o mieru nezamestnanosti pod prirodzenú mieru. V opačnom prípade to vedie k rastúcej inflácii.

Príčiny nezamestnanosti

Pokiaľ by trh práce bol trhom dokonalým, kde by pružné mzdy zabezpečovali obnovovanie rovnováhy medzi ponukou pracovných síl a dopytom po nich, veľká časť tohoto problému by sa vyriešila už na trhu práce. Potom by existovala len dobrovoľná nezamestnanosť spôsobená tým, že časť práceschopného obyvateľstva považuje reálne mzdy za príliš nízke, za ktoré nie je ochotná pracovať. Trh práce má charakter trhu administratívneho, kde sú nepružné mzdy a dlhodobejšie nerovnováhy medzi ponukou práce a dopytom po práci.

Phillipsova krivka
Na súvislosti medzi infláciou /rastom cien/ a nezamestnanosťou poukázal A. W. Phillps, ktorý v publikácii " Vzťah medzi nezamestnanosťou a mierou zmien miezd", vydanej v roku 1958, analyzoval všeobecné vzťahy medzi dopytom, ponukou a cenou tovarov a služieb s aplikáciou na trh práce. Podľa neho medzi vývojom miery
nezamestnanosti a zmenami nominálnych mzdových sadzieb je nelineárny vzťah. Diskusie okolo tejto krivky viedli k tvrdeniu, že platí len pri potláčanej inflácii a nezamestnanosti a nemožno ju aplikovať pri chronickej inflácii. Phillipsova krivka vyjadruje vzájomný vzťah medzi zmenami nominálnych miezd a mierou nezamestnanosti. Tvar krivky je daný menlivosťou nominálnych miezd, ktoré sa prudko zvyšujú pri rastúcom dopyte po pracovných silách, ale nepatrne sa znižujú pri rastúcej nezamestnanosti Nezamestnanosť sa znižuje, dopyt po pracovných silách sa zvyšuje opatreniami, ktoré podporujú vývoj celkového dopytu. Rastúci dopyt po pracovných silách zvyšuje nominálne mzdy a vyvoláva infláciu až pri "určitej" miere nezamestnanosti.