Európska menová únia a EURO

Na základe Zmluvy o Európskej únii sa 1. januára 2002 začalo praktické každodenné používanie spoločnej meny – EURO.
Myšlienka vytvorenia Európskeho menového systému vznikla na konci šesťdesiatych rokov. Zmluva o ES pôvodne nazývala novú menu ECU (European Currency Unit – Európska menová jednotka). ECU slúžila ako zúčtovacia jednotka medzi členskými štátmi od zavedenia európskeho menového systému. Nová mena bola rozhodnutím najvyšších predstaviteľov štátov a vlád v decembri 1995 nazvaná EURO. Výhodami tohto názvu je jeho krátkosť a možnosť napísať ho rovnakým spôsobom vo všetkých európskych jazykoch. Euro (€) sa delí na 100 centov.
Aby sa obmedzili technické ťažkosti spojené s prechodom k euru na minimum prvým krokom EMÚ je fixovanie kurzov mien zúčastnených krajín, čím sa každá národná mena stáva jednoduchým vyjadrením spoločnej meny. Na základe jednomyseľného rozhodnutia Rady ministrov hospodárstva a financií sa fixovali kurzy mien zúčastnených štátov k 1. januáru 1999. V tomto okamihu sa čiastočne premenili na euro len verejné pôžičky. Euro je však možné používať už na platby šekom alebo pri transfere peňazí. Od 1. januára 2002 sa začnú používať európske bankovky a mince. Počas šiestich mesiacov bude možné používať euro i národné meny zároveň, ale od 1. júla 2002 sa euro stane v krajinách zúčastňujúcich sa na EMÚ jediným zákonným platidlom.
Prechod na euro znamená menovú konverziu, nie menovú reformu. Všetky menové čiastky znejúce na národné meny členov EMÚ sa prepočítavajú na euro, ich skutočná hodnota sa však nemení. Po začiatku EMÚ menovú politiku EÚ určuje Európska centrálna banka, ktorá je politicky nezávislá a ktorej prvoradým cieľom je udržiavanie stability meny. Menové nástroje, ktoré bude mať Európska centrálna banka k dispozícii, sú pripravované inštitúciou, ktorá jej predchádza – Európskym menovým inštitútom (EMI). Členmi EMÚ je 12 krajín EÚ, na EMÚ sa zatiaľ nezúčastňuje Veľká Británia, Dánsko a Švédsko. Kroky k euro

1. júl 1990
· Prvé štádium hospodárskej a menovej únie. Plne sa liberalizovali kapitálové pohyby v členských štátoch EÚ (okrem dočasne povolených výnimiek). 1. január 1993
· Bol dokončený jednotný trh. 1. november 1993
· Bolo zmrazené zloženie Ecu. · Zmluva o Európskej únii podpísaná v Maastrichte vstúpila do platnosti. · Začína sa druhé štádium Európskej hospodárskej a menovej únie. 1. január 1994
· Vo Frankfurte nad Mohanom bol založený Európsky menový inštitút (EMI).

· Posilnili sa procedúry zamerané na koordináciu ekonomických politík na európskej úrovni. 31. máj 1995
· Komisia prijíma Zelenú knihu o spoločnej mene (scenár prechodu k spoločnej mene). 5. a 6. december 1995
· Európska rada v Madride. o Pre spoločnú menu bol prijatý názov "euro". o Dokončil sa technický scenár na zavedenie eura a časový plán prechodu k spoločnej mene v roku 1999 (ukončenie celého procesu sa plánuje na rok 2002). Rok 1996
· EMI špecifikoval regulačný, organizačný a logistický rámec pre Európsku centrálnu banku (ECB) a Európsky systém centrálnych bánk (ESCB). · Komisia, Rada a EMI pripravili legislatívu o ECB a ESCB a o zavedení spoločnej meny. Rok 1998
· Šéfovia štátov a vlád rozhodli, ktoré členské štáty sa ako prvé zúčastnia na spoločnej mene, a to na základe konvergentných kritérií a vo svetle ekonomických údajov za rok 1997. · Členské štáty ustanovili Výkonnú radu ECB. · ECB a Rada určili termín zavedenia eurobankoviek a euromincí. · ESCB začína vydávať bankovky znejúce na euro. · Rada a členské štáty začnú raziť euromince. Pred 1. januárom 1999
· Konečná príprava ECB a ESCB. · Rada prijíma legislatívu týkajúcu sa upísania kapitálu, zberu štatistických informácií, minimálnych rezerv, konzultácií ECB, atď. · ECB a ESCB sa pripravovali na začatie činnosti ECB. 1. január 1999
· Začína sa tretie štádium hospodárskej a menovej únie. · Rada fixuje vzájomné kurzy mien zúčastnených krajín a ich kurzy voči euru. · Euro sa stáva menou v pravom zmysle slova a ECU prestáva existovať. · Nariadenia Rady tvoriace právny rámec na zavedenie eura vstupujú do platnosti. Po 1. januári 1999
· ESCB vytvára a vykonáva spoločnú menovú politiku v euro a riadi zahraničné menové operácie v euro. · Členské štáty vydávajú nové verejné dlhopisy znejúce na euro. Od 1. januára 1999 do (najneskôr) 1. januára 2002
· ESCB vymieňa par value meny s neodvolateľne fixovaným kurzom. Najneskôr 1. januára 2002
· ESCB do obehu postupne uvádza eurobankovky a sťahuje z obehu národné bankovky. · Členské štáty EMÚ do obehu postupne uvádzajú euromince a sťahujú z obehu národné mince. Najneskôr 1. júla 2002
· Prechod k euru je ukončený vo všetkých zúčastňujúcich sa členských štátoch. Výhody jednotnej meny
Jednotná mena bude prínosom pre cestovateľov prechádzajúcich krajinami spoločenstva, ktorí nebudú musieť meniť peniaze, a strácať tak percentá pri každej transakcii. Platby a preprava tovaru v rámci členských krajín EÚ budú rýchlejšie, spoľahlivejšie a lacnejšie.

Obchodníkom a spotrebiteľom prinesie prechod na jednotnú menu viac istoty – najmä čo sa týka ceny, za ktorú sa tovar predáva. Ak sa bude za služby a tovar platiť v tej istej mene, zvýši sa aj konkurencia na jednotnom trhu, z čoho bude mať prospech celá oblasť spoločenstva. Jednotná mena tak pomôže stimulovať hospodársky rast a zamestnanosť.

EURO – nové platidlo

Právny rámec
Dňa 1. novembra 1993 vstúpila do platnosti Maastrichtská zmluva o Európskej únii, ktorá postavila Európske spoločenstvo na prah hospodárskej, menovej a politickej únie. Právny rámec na dobudovanie Hospodárskej a menovej únie a zavedenie eura dáva článok 102a až 109m Maastrichtskej zmluvy (v súčasnosti nahradenej článkami 98-24 Amsterdamskej zmluvy).
Na základe týchto ustanovení boli prijaté dve smernice Rady č. 1103/97 a č. 974/98, ktoré upravujú zavedenie eura miesto ECU a upresňujú zavedenie eura v štátoch menovej únie. Smernica Rady č. 2866/98 z 31. decembra 1998 o konverzných hodnotách medzi eurom a menami členských štátov EÚ prechádzajúcich na euro stanovila neodvolateľne fixné konverzné hodnoty:

1 euro = 13,7603 ATS (rakúsky šiling)
1 euro = 40,3399 BEF (belgický frank)
1 euro = 1,95583 DEM (nemecká marka)
1 euro = 166,386 ESP (španielska peseta)
1 euro = 6,55957 FRF (francúzsky frank)
1 euro = 0,787564 IEP (írska libra)
1 euro = 1936,27 ITL (talianska líra)
1 euro = 40,3399 LUF (luxemburský frank)
1 euro = 2,20371 NLG (holandský gulden)
1 euro = 200,482 PTE (portugalské eskudo)
1 euro = 5,94573 FIM (fínska marka)
1 euro – 340,750 GRD (grécka drachma)


Podoba bankoviek
Bankovky euro navrhol rakúsky umelec Robert Kalina v celoeurópskej súťaži vypísanej všetkými európskymi centrálnymi bankami. Víťazné výtvarné návrhy boli inšpirované témou Európske obdobia a štýly. Bankovky zachytávajú architektonické štýly siedmich období európskej kultúrnej histórie – klasicizmus (5 eur), románsky štýl (10 eur), gotiku (20 eur), renesanciu (50 eur), barok a rokoko (100 eur), vek ocele a skla (200 eur) a modernú architektúru 20. storočia (500 eur). Štýly zdôrazňujú tri architektonické prvky – okná, brány a mosty. Okná a brány na prednej strane bankoviek symbolizujú duch otvorenosti a spolupráce v Európskej únii. Zadná strana bankoviek zobrazuje most typický pre dané obdobie kultúrneho vývoja v Európe; mosty sú metaforou vzťahov medzi národmi v Európe a ich vzťahov k zvyšku sveta.

Hlavné znaky eurobankoviek sú:
· názov meny – EURO – v latinskej i gréckej abecede;
· zástava Európskej únie;
· skratka vydávajúcej inštitúcie – Európska centrálna banka (ECB) – v piatich variantoch, ktoré sa používajú v 11 oficiálnych jazykoch EÚ (BCE, ECB, EZB, EKT, EKP);
· podpis prezidenta Európskej centrálnej banky. Bankovky euro sa vydávajú v siedmich hodnotách: 5, 10, 20, 50, 100, 200 a 500 eur. Všetky denominácie eurobankoviek majú rovnakú podobu na oboch stranách. Každá z bankoviek sa dá ľahko rozoznať podľa farby a veľkosti. S hodnotou bankovky rastie aj jej veľkosť. Bankovky sú ľahko rozoznateľné vďaka dominantnej farbe pre každú hodnotu (€ 5 je sivá, € 50 oranžová, € 10 červená, € 100 zelená, € 20 modrá, € 200 okrová, € 500 fialová) a veľkým čísliciam na oboch stranách bankovky. Navyše, niektoré časti bankoviek sú tlačené ako reliéf použitím špeciálnej tlačiarenskej metódy. Všetky tieto znaky pomôžu každému, a najmä osobám s poruchami zraku, ľahšie rozoznať hodnotu bankoviek. Bezpečnosť bankoviek
Bankovky sa vyrábajú s použitím najmodernejšej technológie. Vďaka použitiu špeciálneho papiera, vodotlače, bezpečnostných vláken, špeciálnemu atramentu a ochranných fólií, ako aj ochranných znakov čitateľnými prístrojmi sú ťažko falšovateľné. Detailné informácie, týkajúce sa ochranných prvkov eurobankoviek, budú zverejnené až po 1. septembri 2001. Tlač bankoviek zabezpečujú národné centrálne banky v členských štátoch EÚ, ktoré sú členmi eurooblasti. Na zabezpečenie rovnakej kvality a vzhľadu pri vydávaní bankoviek bol prijatý zvláštny systém manažmentu kvality. Ďalšie závažnejšie informácie, týkajúce sa eurobankoviek, budú zverejnené až po 1. septembri 2001.

Dizajn mincí
Mince euro majú spoločnú „európsku“ prednú a „národnú“ zadnú stranu. Preto je 12 rôznych podôb verzií každej euromince (podľa počtu štátov zúčastňujúcich sa na menovej únii; členskými štátmi Európskej menovej únie sa stali všetky štáty Európskej únie okrem Dánska, Švédska a Veľkej Británie). Zabezpečeniu proti falšovaniu a ľahkej odlíšiteľnosti mincí sa prikladá veľká dôležitosť. Materiál, z ktorého sa mince razia, zodpovedá normám potrebným na použitie v predajných automatoch, je bezpečný voči falšovaniu, trvanlivý a nealergizujúci. Mince sa od seba líšia veľkosťou, hmotnosťou, materiálom, farbou a hrúbkou. Okrem toho majú znaky, ktoré pomáhajú nevidomým a ľuďom s poruchami zraku rozlíšiť jednotlivé denominácie, napríklad rozdielny okraj. Euromince sa razia v ôsmich hodnotách: 1, 2, 5, 10, 20 a 50 centov, 1 a 2 eurá. Zavedenie eura do obehu
Bankovky a euromince budú zavedené do obehu 1. 1. 2002. Tento deň sa označuje ako deň E. Po tomto dátume nebude možné vyberať z bánk národné meny. Rýchlosť výmeny národnej meny za euro závisí od možností každej krajiny.

Európska rada v roku 1999 prijala rozhodnutie o skrátení duálneho obdobia, keď budú platiť národné meny i euro súčasne, na štyri týždne až dva mesiace. Počas duálneho obdobia sa budú národné meny postupne vytrácať z obehu. Väčšina štátov zavádza pre verejnosť tzv. štartovací balík bankoviek a mincí, ktorý bude väčšinou možné získať v druhej polovici decembra 2001. Cieľom štartovacieho balíka je uľahčiť prechod na euro bežným spotrebiteľom v prvých dňoch zavedenia novej meny (napr. rakúsky štartovací balík bude obsahovať 33 mincí vo všetkých hodnotách a bude ekvivalentom 200 ATS). Mince sa však nesmú používať skôr ako 1. 1. 2002.
Od 1. 1. 2002 bude možné vyberať eurobankovky z bankomatov. Včasná a rýchla zmena bankomatov je dôležitou súčasťou celkovej stratégie prechodu na euro. Všetky mince a bankovky nižších hodnôt sa dostanú k občanom prostredníctvom maloobchodných nákupov. Maloobchodníci pri prechode na euro zohrajú veľmi dôležitú úlohu. Predpokladá sa, že zákazníci budú používať pri platbách národné meny, aby tak znížili svoje zásoby národných mincí a bankoviek, zatiaľ čo obchodníci sa budú snažiť vydávať len euro. Preto bude dôležitá spolupráca zákazníkov pri hotovostných platbách (platby v presných sumách), alebo úplné zjednodušenie bezhotovostnými platbami. Plynulému prechodu na nové obeživo v euromene má napomôcť pripravované predzásobovanie pred 1. januárom 2002. Vo väčšine štátov eurozóny (12 členských krajín EMÚ) budú mince distribuované od 1. septembra 2001 predovšetkým do obchodných bánk a ich prostredníctvom aj ďalším podnikateľom. Distribúcia bankoviek bude nasledovať až neskôr kvôli vyššiemu riziku. Len Rakúsko, Nemecko a Luxembursko začnú distribúciu mincí i bankoviek naraz. Banky mimo oblasť eurozóny, teda aj v Slovenskej republike, budú môcť získať euromenu až po 1. decembri 2001.

Zdroje:

www.europa.sk -