Pri zbere štatistických údajov možno v zásade použiť dve metódy:
- Výkazy – vyčerpávajúce informácie povinne odovzdávané všetkými spravodajskými jednotkami
- Dotazníky – výberové skúmanie: odovzdávané menším počtom subjektov.
V súčasnosti sa na Slovensku využívajú oba spôsoby zberu údajov. Zo socialistickej minulosti sme však zdedili mohutný systém vyčerpávajúceho výkazníctva. Kvalita záverov štatistických skúmaní závisí od kvality vstupných údajov. A tak výkazy ktoré boli v mnohých prípadoch len ďalšou byrokratickou povinnosťou, boli mnohokrát nezodpovedne vyplňované. V poslednej dobe i na Slovensku sa ukazujú problémy s výkazmi. Tieto problémy možno zhrnúť do niekoľkých kategórií.
- Neaktuálnosť registrov - Tu dochádza k problému, že mnoho subjektov prestalo
vykonávať ekonomickú činnosť, ale pre zložitosť administratívnych procesov neupravilo svoj právny stav. Najvýraznejšie sa tento jav ukazuje u živnostníkov. Ako v Trende 48/2002 hovorí predseda Štatistického úradu Peter Mach, v živnostenskom registri je 20 až 30 percent mŕtvych duší. Súvisí to s rôznymi abnormalitami porevolučného podnikateľského veľkého tresku, keď niektoré domácnosti požiadali o živnostenský list, aby si napríklad len kúpili počítač či nábytok bez DPH. Tento problém sa Štatistický úrad snaží riešiť overovaním cez daňové úrady, či subjekt podal daňové priznanie za posledné obdobie.
Údaje na účely štatistického spracovania možno očistiť. Ale vec právneho stavu je
v rukách registrov, ktoré sú dosť ťažkopádne. Zlepšenie možno očakávať od prepojenia všetkých verejne dostupných registrov štátnej správy v internete. V Čechách je takýto systém zverejnený na stránkach ministerstva financií už od roku 1999. Na Slovensku by mohol podobný internetový prehľad fungovať do pol roka. Jeho štart však naráža na rozpočtové škrty. Vytvorenie centrálnej verejne
dostupnej evidencie je ale i jednou z podmienok integrácie do Európskeho obchodného registra.
- Nadmerné zaťaženie – Vyplnené formuláre musí mesiac čo mesiac odovzdávať 5676 slovenských podnikov, ktoré zamestnávajú viac ako 20 ľudí. V prípade priemyselných podnikov sú to napríklad dva výkazy – finančný a o výrobkoch. Okrem toho štvrťročne vypĺňajú ďalších 50 položiek, podľa ktorých sa zisťuje vývoj HDP.

Počet opytovaných však znížiť nemožno, lebo už v súčasnosti sa využívajú najnižšie hranice vzoriek, ktoré dovoľujú európske normy.
Peter Mach tvrdí, že od budúceho roku žiadna firma nebude musieť posielať na účely štátnej štatistiky ten istý údaj dvakrát. Zaťaženosť ekonomických subjektov v súčasnosti ešte významnejšie neklesá, hoci nie sme ďaleko od európskeho štandardu. Rezervy ako štatistici máme najmä vo využívaní informácií, ktoré už štátne orgány majú k dispozícií. Zjednodušiť komunikáciu by mohlo i zasielanie výkazov v elektronickej podobe. To je to čo dáva predstih americkým štatistikom.
- Nedisciplína – Väčšina firiem na Slovensku povinnosti vyplývajúce zo zákona
rešpektuje. Spomedzi najväčších podnikov odpoveď nedostanú len od jedného percenta oslovených a spomedzi firiem s menej ako 20 zamestnancami neodpovedá priemerne 5 až 15 percent. Pri živnostníkoch zostáva bez odpovede až 30 percent. Mnoho prípadov možno však ospravedlniť sťahovaním alebo tým že prestali vykonávať činnosť. Sankcie teda Štatistický úrad ukladá iba vtedy, ak jeho požiadavky niekto napriek opakovaným výzvam ignoruje. V roku 1999 napríklad udelil 22 pokút za 410 000Sk, teda priemerná pokuta bola okolo 18 000Sk. Najvyššiu možnú stotisíckorunovú pokutu nedostal zatiaľ nikto.

Alternatívou oproti výkazníctvu je výberové skúmanie. Odpadá pri ňom problém s registrami, pretože údaje o celej ekonomike sa odhadujú pomocou informácií z obmedzeného počtu podnikov. Zjednodušenie administratívy zase prinesie úsporu nákladov, zefektívnenie a zrýchlenie práce štatistikov a v konečnom dôsledku i rýchlejšie a kvalitnejšie výsledky. Je totiž pravdepodobné, že podniky ktoré sú do skúmania zaradené nepravidelne, len občas, vyplnia formuláre poctivejšie ako je to v prípade firiem, kde je to rutinnou nepopulárnou administratívou. Pri dostatočne veľkom počte je potom odhad na celú populáciu dokonca lepším odhadom reality ako vyčerpávajúce zisťovanie, ktoré vlastne nikdy nie je dokonalou realitou, ale chybu je ťažko odhadnúť. Pri výberovom skúmaní možno oveľa presnejšie určiť,
kde sa nachádza realita.
Väčšia flexibilita takéhoto zberu dát umožňuje častejšie meniť obsah skúmaní a vyplniť tak medzery v informačných potrebách štátu i verejnosti.
Záverom možno konštatovať že radikálny prechod k centralizácií, elektronickej kancelárií a výberovému skúmaniu by zvýšil konkurencieschopnosť slovenských podnikov i úroveň výstupu štatistických analýz.

Copyright (C) Ivan Rybár Jr., 3.ročník, KMEP, FHI, EUBA.
Použitie pre študijné a osobné účely povolené. Všetky ostatné práva sú vyhradené.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Štatistika: Sú k realite bližšie prieskumy, alebo registre?