1. Analýza zásob a riadenie sortimentu
1.1. Charakteristika zásob

Jednou z osobitostí obchodných podnikov je nákup tovaru za účelom ďalšieho predaja. Nakúpený tovar pokiaľ sa nepredá, mení sa na zásoby, s ktorými sú spojené značné náklady, a to osobitne:
 Úroky z prostriedkov vložených na účtoch
 Spojené s poškodením, znehodnotením, stratami
 Skladovacie náklady
 Poistenie
 Manipulácia s tovarom
 Náklady spojené s dopravou
 Mzdové náklady
 Režijné náklady
 Iné

Je známy aj fakt, že každá Sk investovaná do zásob sa vplyvom uvedených nákladov zvyšuje o 20 - 30%. Nákup tovaru a riadenie zásob preto predstavujú jednu z najdôležitejších a najzložitejších oblastí rozhodovania. Hlavné otázky, na ktoré sa podnik musí zamerať v procese nákupu tovaru sú:
 Stanovenie potreby nákupu tovaru - uskutoční kontrolu existujúcich zásob, zhodnotí vývoj predaja, stanoví sa objem a štruktúra nákupu, pričom je nutné brať do ohľadu aj výhody a nevýhody nákupu vo veľkých množstvách a malých.
 Identifikovanie dodávateľských zdrojov, ich hodnotenie, kontaktovanie, výber konkrétneho dodávateľa s ktorým sa bude realizovať rokovanie o nákupe
 Samotný kontrakt a realizácia nákupu
Tento proces možno pomenovať ako nákupný cyklus. Najzložitejšou oblasťou v rámci nákupného cyklu je odhad budúceho predaja. Pomerne presné predpovede budúceho predaja môže obchodný podnik získať, ak zváži niektoré nasledovné skutočnosti ako napr.:
 Skúsenosti s pohybom tovaru z minulých období
 Dĺžka sezóny
 Predpokladaná predajná cena
 Plánované aktivity promotion
 Silu konkurencie
 Trendy vo vývoji
 Charakter tovaru - tovary každodennej spotreby, módne tovary, sezónne tovary, tovary rýchlo sa kaziace

Ako už bolo spomenuté, nakúpený a nepredaný tovar sa mení na zásoby. Zásoby sú formou existencie výrobkov na ceste zo sféry výroby do sféry spotreby. Tvorba zásob je predmetom práce OP, patrí k jeho najdôležitejším výkonovým činnostiam, pretože proces spotreby spravidla nenadväzuje na proces výrobný a to tak z hľadiska časového, ako aj regionálneho. Klasifikácia zásob je rôzna:
1. Podľa sféry, kde sa nachádzajú - vo výrobe, obchode, na ceste
2. Podľa účelu - bežné, sezónne, rezervné, technologické, špekulatívne
3.

Podľa objemu - min., max., bežné

Činitele vplývajúce na výšku a štruktúru zásob sú predovšetkým ekonomického rázu a sú to najmä:
 Objem a štruktúra maloobchodného predaja
 Charakter sortimentu - čím je širší sortiment, tým je väčšia priemerná zásoba
 Stupeň súladu medzi P a D
 Sezónnosť
 Kvalita tovaru

1.2. Nákupný cyklus

C - cyklus, v akom sa budú dodávky tovaru realizovať a veľkosť dodávok. Čím je cyklus dlhší, tým je potrebná väčšia zásoba.
Z max = Z min / poistná, al. rezervná zásoba / + Z bežná / nová dodávka /

Pre účely riadenia zásob sa vypočítava priemerná zásoba

– Z max + Z min
Z = –––––––––––––
2

Na hodnotenie rýchlosti obratu tovaru sa využívajú vzťahy doby obratu a k nej recipročnej obrátky

Z - priemerná zásoba X
DO = ––––––– O = ––––––
X - ročný obrat Z

Doba obratu by mala mať klesajúcu tendenciu, aby mohli prostriedky otočené čo najviac krát, naproti tomu obrátka by mala mať z hľadiska obchodníka rastúcu tendenciu. Medzi dôvody zrýchľovania obratu zásob patria najmä:
1. Čím rýchlejšie sa predáva, tým menej kapitálu je potrebné
2. Rýchly predaj znamená vyššie dividendy
3. Umožní zbaviť sa ležiakov a udržiava sortiment aktuálnym
4. Poskytuje vyššiu pokladničnú hotovosť
5. Umožňuje uplatňovať formy stimulácie nákupu ako rabaty a skontá

V zásade je potrebné prispôsobiť výšku zásob predpokladanému objemu predaja, aby sa predišlo situácii straty za neuskutočnený predaj z dôvodov vyčerpania zásob.

1.3. EVIDENCIA ZÁSOB

- na sledovanie stavu a pohybu zásob si vedia každý podnik dokladnú evidenciu
- ide o účtovné, štatistické a operatívne záznamy o stave a pohybe zásob v skladoch
- bez včasnej a presnej evidencie nie je možná kontrola zásob a nie je možné sledovať hospodárnosť skladovania
- spôsob evidencie je rôzny, závisí od veľkosti podniku, od sortimentu, množstva tovaru, od technického vybavenia podniku
Metódy evidencie:
1. Operatívna evidencia – vedie sa na skladových kartách zásob
2. Účtovná evidencia – vedie sa v hodnotovom vyjadrení na účtoch materiálovej učtárni
3. Štatistická evidencia – vedie sa na skupinových kartách zásob - súpiskách
- v súčasnosti sa evidencia zásob vo väčšine prípadov robí pomocou výpočtovej techniky
- evidencia sa robí preto, aby sme vedeli určiť rýchlosť obratu zásob, pretože tá vplýva na viazanosť finančných prostriedkov v zásobách

Doklady na evidenciu zásob:
1. Kúpna zmluva
2. Dodací list
3. Faktúra
4. Príjemka
5. Prevodka
6. Výdajka
7. Skladová karta
8. Limitný list (limit vydaného mat.)
9. Protokol o chybách (v prípade reklamácie)
10. Súpiska zásob
11. Inventárny súpis

1.4.

ABC metóda klasifikácie zásob

ABC metóda klasifikácie zásob:

A Položky
 Čo do množstva málo početné, ale vysoko hodnotné, prinášajúce najvyšší zisk
 Vyžadujú najväčšiu možnú kontrolu s prísnym udržiavaním záznamov o nich a častými inventúrami skutočného stavu

B Položky
 Po stránke počtu aj hodnoty priemerné
 Bežná kontrola s dobrou evidenciou

C Položky
 Najpočetnejšie, ale málo hodnotné
 Vyžadujúce minimálnu, resp. žiadnu evidenciu s manuálnou kontrolou množstva na sklade

Je problematické posúdiť, aká obrátka, resp. doba obratu zásob tovaru sú optimálne a uspokojivé pre podnik. Jestvujú viaceré činitele, ktoré tieto hodnoty ovplyvňujú ako druh podniku a jeho zameranie, umiestnenie, veľkosť, schopnosti personálu.

1.5. Stanovenie optimálnej objednávky

X - predaj = 64 ks/týždeň
DZO - doba znovuobjednania - 2 týždne
DD - doba dodávky = 1,4 týždňa
RZ - rezervná poistná zásoba = 0,5 týždňa
Zs - zásoby na sklade = 115 ks
Zob - zásoby už objednané = 50 ks

Z max = X ( DZO + DD + RZ ) = 64 ( 2 + 1,4 + 0,5 ) = 250 ks
Z min = X ( DD + RZ ) = 122 ks
PN / potreba nákupu / = Z max - ( Zs + Zob ) = 250 - ( 115 + 50 ) = 85

Zásoby sú pod minimom, pokiaľ vyjde týmto prepočtom kladné číslo. Je potrebné objednať 85 ks tovaru.

2. Analýza oblasti práce v OP

Charakteristickou črtou práce v obchode je, že je neproduktívna v tých častiach, kde sa len uskutočňuje premena formy hodnoty / nákup, predaj, evidencia /, produktívne sú len tie procesy a činnosti, ktoré svojou povahou predstavujú dokončenie výroby vo sfére obehu / skladovanie, balenie /, tieto procesy majú hodnototvorný charakter.

Práca pracovníkov obchodu sa vyjadruje ich výkonom, pričom nesie rad osobitostí:
 Charakter činnosti v obchode zahrňuje predovšetkým predaj tovaru a iné nemerateľné skutočnosti, ako sú napr. množstvo a kvalita informácií poskytnutých zákazníkom. Výkon je produkt činnosti obchodného pracovníka
 Výsledok práce nevystupuje v materiálnej podobe tak ako vo výrobe
 Produktivita práce sa preto nedá merať tak ako vo výrobe

Analýza oblasti práce v obchode pozostáva z 3 hlavných častí:
 Analýza stavu a štruktúry zamestnancov
 Analýza výkonov a produktivity práce
 Personálna analýza

2.1. Analýza stavu a štruktúry pracovníkov

Uskutočňuje sa prostredníctvom ekonomických kritérií hodnotenia ako sú
1. počet a štruktúra pracovníkov
2. využitie pracovného času a fluktuácia

Pre potreby určenia počtu pracovníkov sa zisťuje EPP - evidenčný počet pracovníkov, priemerný prepočítaný EPP, prepočítaný počet pracovníkov vo vzťahu k obratu. EPP tvoria všetci pracovníci podniku. Prepočítaný EPP získame zo vzťahu EPP ku pracovnému času, čoho výsledkom je zistenie pracovnej kapacity. Pracovná kapacita vyjadruje skutočný počet pracovníkov, ktorí splnia plánovaný výkon.

T1. n1 + T2. n2 + ..

+ Tn.nm celkový odpracovaný čas 3.8 1/2 + 2.4
PK = ––––––––––––––––––––– = –––––––––––––– = ––––––––– = 3,9 < EPP
T 8 1/2 8 1/2

Pracovnú kapacitu možno počítať za 1 deň, alebo za celý mesiac. Je vždy nižšia ako EPP, cieľom je pôsobiť v smere jej zvyšovania.
Prepočet pracovníkov vo vzťahu k obratu vyjadruje taký počet pracovníkov, s ktorým by sme boli v pláne rátali, keby sme poznali skutočný obrat.

X1 - skutočný obrat
P01 = –––––––––
V0 - plánované výkony

Hodnotenie štruktúry pracovníkov sa robí zvyčajne jednorazovo, raz ročne. Jeho kritériami môžu byť:
 vek pracovníkov
 pohlavie
 kvalifikačná štruktúra
 funkčná štruktúra

Analýza využitia pracovného času a fluktuácie vychádza z fondu pracovného času. Celkový fond pracovného času získame vynásobením počtu pracovných dní počtom pracovníkov, tento ďalej upravujeme na využiteľný pracovný čas odpočítaním času dovoleniek, pracovnej neschopnosti, úrazov, sviatkov a pod. Fluktuácia je jednou z foriem pohybu pracovníkov. Je to pohyb, ktorý je vyvolaný záujmom o zmenu zamestnania, alebo inými motívmi ako odchod na vojenskú službu, odchod do dôchodku a iné. Koeficienty fluktuácie možno počítať rôznymi spôsobmi:

prírastky prírastky + úbytky úbytky
Kf = –––––––––– , al. –––––––––––––––– , al. –––––––––––
úbytky EPP EPP

Fluktuácii je potrebné venovať pozornosť, pretože sa prejavuje nepriaznivo v činnosti a hospodárení obchodného podniku, a to najmä tým, že:
 vznikajú náklady na hľadanie nového pracovníka
 zamestnanec, ktorý chce odísť má spravidla nižší výkon
 straty v období, v ktorom sa nový človek zapracúva
 nedorozumenia a konflikty
 nemožno na nového pracovníka prenášať významné úlohy
 iné

2.2. Analýza výkonov a produktivity v obchode

Ako miery hodnotenia účinnosti práce v obchode sa používajú charakteristiky ako maloobchodný predaj, tržby, obrat. Význam sledovania výkonových ukazovateľov je daný potrebami riadenia, plánovanie, odmeňovania.. V obchode možno analyzovať prácu tak jednotlivca, ako aj kolektívu, čím širší je však súbor hodnotených, tým menšia presnosť.
Výkony v obchode možno najjednoduchšie sledovať pomocou:

1.

Hmotných jednotiek / priama charakteristika /

Q - množstvo predaného tovaru V1 - sledované obdobie
V = ––––––– Iv = ––––––
T - celkový pracovný čas V0 - minulosť

Týmto spôsobom možno údaje porovnávať z hľadiska ročného rastu, resp. poklesu výkonov prostredníctvom tzv. indexu výkonov. Problémom je, že pri rôznych druhoch tovaru nemožno takto získané údaje porovnávať, pretože majú rôznu prácnosť predaja. Pod prácnosťou predaja rozumieme dĺžku času pripadajúcu / priemerne / na uskutočnenie 1 predajného aktu konkrétneho druhu tovaru.

2. Hodnotových ukazovateľov / priama charakteristika /

MP - maloobchodný predaj
V = –––––––
Σ P - počet pracovníkov

Pre presnejšie sledovanie a hodnotenie výkonu v OP je významné aj koho zahrnieme pod pojem počet pracovníkov, môže to byť počet predavačov, počet pracovníkov v predajni, alebo celkový počet pracovníkov podniku. Takto možno zisťovať hmotnú zainteresovanosť pracovníkov. Pretože MP je uvádzaný v bežných cenách, potom môže nárast cenovej hladiny / inflácia / spôsobiť rast výkonov, to však v skutočnosti nebude pravda, preto je treba údaje očisťovať od inflácie a pracovať s reálnymi cenami.

3. Časových jednotiek / nepriamo /

T - odpracovaný čas t1 - prácnosť v sledovanom období
t = ––––––– It = ––––––––
Q - výkon t2 - prácnosť v základnom období

Ukazovateľ t predstavuje prácnosť, teda potrebu času, resp. pracovnej sily na dosiahnutie jednotky obratu. Pomocou prácnosti možno merať výkony v
 Priestore - napr. v 20 predajniach
 Čase - dynamika / včera a dnes /
Za Q možno dosadiť počet predajov, potom pod prácnosťou budeme rozumieť priemerný čas potrebný na uskutočnenie 1 predaja. Za T možno dosadiť len čas vlastnej obsluhy, potom "t" vyjadruje čistú prácnosť predaja. Ak za T dosadíme okrem času obsluhy aj čas potrebný na uskutočnenie ostatných prác, potom "t" charakterizuje celkovú prácnosť predaja. Prácnosti v rozličných obdobiach možno takisto porovnávať prostredníctvom indexu. Na prácnosť má najväčší vplyv charakter sortimentu, priamo a nepriamo sa v ňom prejavujú cenové vplyvy a špecifické vplyvy ako umiestnenie a veľkosť prevádzky...
Prácnosť a produktivita práce majú recipročný charakter, ak stúpa prácnosť, klesá produktivita

4. doplňujúcich charakteristík obchodu
 počet obslúžených pracovníkov - z pokladničných blokov
 priemerný počet predajov na 1 predavača
 priemerná hodnota 1 predaja

2.3.

Personálna analýza

Tvorí základnú štruktúru personálnych hodnotení a skladá sa z:
 hodnotenia pracovnej spôsobilosti pracovníka
 hodnotenia pracovného výkonu
 hodnotenie potenciálu pracovníka.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Operatívny manažment