V Soritecu príkazom regress cpi m1 m11 usd získame nasledovný výstup.

REGRESS : dependent variable is CPI
Using 1995Q1-2002Q3
Variable Coefficient Std Err T-stat Signf
^CONST 15.1441 2.26305 6.69192 0.000
M1 -0.279525E-01 0.589044E-01 -0.474540 0.639
M11 -0.114777 0.598966E-01 -1.91625 0.066
USD 0.394030 0.706662E-01 5.57593 0.000
Equation Summary
No. of Observations = 31 R2= 0.6830 (adj)= 0.6478
Sum of Sq. Resid. = 104.625 Std. Error of Reg.= 1.96850
Log(likelihood) = -62.8412 Durbin-Watson = 1.03796
Schwarz Criterion = -69.7091 F ( 3, 27) = 19.3899
Akaike Criterion = -66.8412 Significance = 0.000001

CPIt = 15,1441 - 0,0279525*M1t - 0,114777*M1t-1+ 0,39403*USD

Úrovňová konštanta, ktorú môžeme definovať ako súhrn vplyvov nezahrnutých premenných je relatíbne
nízka a štatisticky významná. Na 99% hladine je štatisticky významná i hodnota 1USD ktorá keď narastie o
1Sk, vyvolá infláciu 0,4% v našej ekonomike. S 93% pravdepodobnosťou môžme do modelu prijať i o 1 obdobie
posunutú hodnotu peňažnejmasy pri ktorej náraste o miliardu inflácia by mala klesnúť o 0,11%. Žiaľ aktuálna
peňažná masa nemá štatisticky významný vplyv na index spotrebiteľských cien. Preto som sa ju rozhodol pri
ďalšej práci vylúčiť z modelu.
Celkovo tento model vysvetľuje 68% správania sa inflácie, čo síce nie je dostatočné, ale ukazuje že
existuje významná korelácia s vysvetľujúcimi premennými a má zmysel pokračovať úpravou modelu. Celý
model je štatisticky významný na 99% hladine pravdepodobnosti.
Neboli však splnené predpoklady o parametroch, teda inflácia klesala s rastom peňažnej masy. Z toho
možno usudzovať že NBS menila peňažnú masu pomalšie ako sa vyvíjala inflácia. Podľa Friedmana potom
reálne tempo rastu HDP je väčšie ako reálne tempo rastu peňažne´ho agregátu M1. Vôbec celý inflačný proces v
SR je vecou administratívnych zásahov.
Durbin-Wastsonova štatistika naznačuje autokoreláciu, čo je dôvod na spochybnenie modelu. Tento
problém možno riesšiť napríklad Cochran - Orcuttovou iteračnou metódou, alebo zaradiť o 1 obdobie
oneskorený index - premennú CPI1, čo je nakoniec takmer to isté.

PREDPOVED CPI
2002Q1 2.12783 4.70000
2002Q2 1.94658 3.10000
2002Q3 0.937172 2.50000

Simuláciou ex post sme získali dosť nepresvedčivé výsledky.
Model 3
Po zisteniach z predošlých modelov som prišiel k trom premenným: Posunutá hodnota indexu
spotrebiteľských cien, posunutá hodnota obeživa a netermínovaných vkladov a kurz amerického dolára.

CPIt = f(CPIt-1,M1t-1,USD)
Predpokladáme CPIt-1, USD >0.