Druhým zjednodušením je predpoklad, že túto elektrinu predáme za nami predpokladanú cenu, ale skutočnú cenu určuje trh.
Obidva vyššie uvedené zjednodušujúce parametre použité pri výpočtoch nemusia byť splnené a v podmienkach voľného trhu, ktorý bude zavedený veľmi pravdepodobne v strednej Európe v inkriminovanej dobe prípadného spustenia jadrovej elektrárne Mochovce 3,4 nebudú platiť. Z toho vyplýva veľké riziko našej analýzy. Správne by sme mali počítať s nižším predaným množstvom elektriny a za cenu, ktorú určí trh podľa najekonomickejšieho zdroja. Táto cena bude v prvých 15 až 17 rokov bezosporu nižšia než výrobné náklady jadrovej elektrárne Mochovce 3,4. Doba návratnosti je 17 rokov a takáto dlhá doba nesie v sebe veľké riziko, že sa vstupné predpoklady podstatne zmenia a projekt bude stratový. Súhrnne možno konštatovať, že ekonomický výpočet aj pri nadhodnotených východzích parametroch nie je priaznivý. Súčasná hodnota uviaznutých nákladov Slovenských elektrární a.s. v jadrovej elektrárni Mochovce 3,4 dosahuje 14 mld.Sk, z čoho polovicu tvoria úroky z úverov. Tieto náklady vo výpočte neboli uvažované a ďalej zhoršia Cash Flow.
V uvažovanom modeli neboli zohľadnené všetky náklady spojené so zadným palivovým cyklom a likvidáciou jadrových energetických zariadení. Ich skutočnú výšku je ťažké odhadnúť vzhľadom na veľký časový odstup. S určitosťou však možno povedať, že zohľadnenie týchto budúcich nákladov výrazne zníži ziskovosť a spôsobí vysoko negatívne cash-flow v posledných rokoch životnosti elektrárne.
Forma riešenia dostavby za pomoci strategického partnera nesie v sebe riziko z hľadiska zadnej časti palivového cyklu a likvidácie jadrových elektrární. Plnenie Fondu pre likvidáciu jadrových energetických zariadení odvodom 10% z predajnej ceny elektriny vyrobenej v jadrových elektrárňach je nedostatočné. Fond likvidácie jadrových energetických zariadení nedokáže pokryť všetky náklady na uskladnenie vyhoretého jadrového paliva a likvidáciu jadrových elektrární a bude v budúcnosti nutné zadný palivový cyklus dotovať zo štátneho rozpočtu. Rozhodnutie o dostavbe EMO 3,4 je potrebné vidieť aj z hľadiska možného negatívneho dopadu na uhoľné baníctvo na Slovensku, ktoré zamestnáva v súčasnosti skoro 9 000 pracovníkov (ENO A a ENO B majú spolu 522,4 MW). Počet prípadných pracovníkov na EMO 3,4 (880 MW) sa odhaduje na 780.

5.1.3.3.